Správy z vášho kraja:
05. 10. 2016 20:12 | BRATISLAVA/Zuzana Gálisová, TASR

Zomrel prvý slovenský prezident Michal Kováč (†86)

Skonal v Nemocnici sv. Michala v Bratislave, kde ho v piatok previezli po ťažkostiach s dýchaním.

Zomrel prvý prezident v histórii samostatnej SR Michal Kováč.
Zomrel prvý prezident v histórii samostatnej SR Michal Kováč. Foto: TASR/TV Markíza
Prezident Andrej Kiska gratuluje Michalovi Kováčovi k narodeninám
Prvý prezident Slovenskej republiky Michal Kováč
Na archívnej snímke z 20. februára 1996 Michal Kováč mladší vo Viedni.

Vo veku 86 rokov zomrel prvý prezident samostatnej Slovenskej republiky Michal Kováč. Skonal v kruhu najbližších v Nemocnici sv. Michala v Bratislave, kde ho previezli po ťažkostiach s dýchaním v piatok (30. 9.).

Informáciu potvrdil pre tvnoviny.sk hovorca rezortu vnútra, pod ktorý patrí nemocnica, Petar Lazarov. Zomrel na zlyhanie srdca. Potvrdil to aj rodinný priateľ Pavol Demeš s tým, že kancelária prezidenta pripraví štátny pohreb. S prezidentom sa bude môcť rozlúčiť aj verejnosť.

 

Zdravotný stav sa Michalovi Kováčovi v pondelok (3. 10.) mierne zlepšil, bol pri vedomí a už aj sám dýchal. Dovtedy bol napojený na umelú pľúcnu ventiláciu. Zhoršenie však nastalo na druhý deň, v utorok (4. 10.). Opäť ho napojili na umelú pľúcnu ventiláciu. V stredu (5. 10.) okolo  20.00 h zomrel na zlyhanie srdca.

"Rodine vyjadrujeme úprimnú sústrasť, napriek našej snahe sa nám ho už nepodarilo zachrániť," povedal Ivan Netík, hovorca ministerstva vnútra, pod ktoré nemocnica patrí. Lekári ho mali resuscitovať niekoľko minút.

 

Naposledy sme mohli exprezidenta vidieť koncom septembra 2015, kedy mu usporiadali oslavu 85. narodenín. Tie mal 5. augusta. Zablahoželať mu prišli jeho nástupcovia vo funkcii Rudolf Schuster, Ivan Gašparovič aj súčasná hlava štátu Andrej Kiska.

 

Kto bol Michal Kováč

Michal Kováč sa narodil 5. augusta 1930 v obci Ľubiša, okres Humenné. Vyštudoval Obchodnú akadémiu v Humennom (1946-1950) a Vysokú školu ekonomickú (VŠE) v Bratislave (1950-1955). Na VŠE zostal pôsobiť ako asistent (1955-1956), v rokoch 1956-1967 bol jej externým pedagógom. V tom istom čase pôsobil aj v Oblastnom ústave Štátnej banky Československa (ŠBČS, 1956-1965).

V rokoch 1965-l966 prednášal v Bankovej škole na Kube, l967-1969 bol námestníkom Živnostenskej banky v Londýne v Spojenom kráľovstve. V roku 1969 ho z Londýna odvolali, v roku 1970 vylúčili z KSČ. Stal sa radovým bankovým úradníkom v ŠBČS, pobočke Bratislava-mesto. V bankovníctve pracoval do roku 1989.

Popri tom bol vedecko-výskumným pracovníkom Výskumného ústavu pre financie a úver, neskôr pracovníkom Ústredného ústavu národohospodárskeho výskumu (1978-1989), kde sa venoval problémom menovej politiky. V rokoch 1987-1989 tiež externe prednášal na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej (SVŠT, dnes Slovenská technická univerzita - STU).

Po novembri 1989 sa Michal Kováč angažoval v hnutí Verejnosť proti násiliu (VPN). V decembri 1989 sa stal ministrom financií, miezd a cien SR vo vláde národného porozumenia (vo funkcii bol do mája 1991, po odvolaní Vladimíra Mečiara z postu predsedu vlády podal demisiu).

Na snímke z 2.marca 1993 gratuluje premiér Vladimír Mečiar Michalovi Kováčovi k zvoleniu za prezidenta.
Na snímke z 2.marca 1993 gratuluje premiér Vladimír Mečiar Michalovi Kováčovi k zvoleniu za prezidenta. Foto: TASR
 

V prvých slobodných voľbách v júni 1990 bol ako kandidát VPN zvolený za poslanca Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR resp. ČSFR (1990-1992).

V rokoch 1991-1993 bol členom Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS) a jeho podpredsedom pre ekonomickú oblasť. Po parlamentných voľbách v roku 1992 bol členom Predsedníctva FZ ČSFR, dňa 25. júna 1992 ho zvolili za predsedu FZ ČSFR. V tejto funkcii pôsobil do zániku Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) k 31. decembru 1992.

Cesta do Prezidentského paláca

Ako kandidát HZDS bol Michal Kováč poslancami Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) 15. februára 1993 v druhom kole prezidentských volieb zvolený za prvého prezidenta samostatnej SR.

Prezidentom a súčasne hlavným veliteľom ozbrojených síl bol od 2. marca 1993 do 2. marca 1998. Jeho pôsobenie na poste hlavy štátu poznamenali nedorozumenia s premiérom SR a zároveň šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom.

Michal Kováč skladá prezidentskú prísahu na Ústavu SR na inaugurácii 2. marca 1993.
Michal Kováč skladá prezidentskú prísahu na Ústavu SR na inaugurácii 2. marca 1993. Foto: TASR
 

Kováčova správa o stave spoločnosti, ktorú predniesol v marci 1994 v parlamente, mala za následok vyslovenie nedôvery Mečiarovi zo strany členov zákonodarného zboru a pád jeho druhej vlády. Po uplynutí svojho mandátu Michal Kováč opätovne kandidoval na funkciu hlavy štátu v prezidentských voľbách 1999. Kandidatúry sa však v predvolebnej kampani vzdal.

Michal Kováč bol spoluzakladateľom Nadácie Michala Kováča (1998) a venoval sa aj práci v Nadácii Václava Havla. Bol čestným predsedom Centra pre európsku politiku a čestným členom Hospodárskeho klubu (NEF). Je spoluzakladateľom Nadácie na podporu slovenských študentov študujúcich v ČR a českých študujúcich v SR.

V roku 1994 mu v USA udelili Cenu Inštitútu pre štúdie Východ-Západ za mimoriadny prínos k medzinárodnému porozumeniu a počas oficiálnej návštevy Poľska, takisto v roku 1994, získal Veľký kríž za zásluhy o Poľskú republiku. V roku 1995 získal v USA Cenu Americkej advokátskej komory - Právnej iniciatívy pre strednú a východnú Európu - za mimoriadny prínos k budovaniu právneho štátu, ako aj Cenu Lions Clubu.

V roku 1997 mu počas oficiálnej návštevy SR odovzdal prezident Poľska Aleksander Kwasniewski najvyššie poľské štátne vyznamenanie Rad Bieleho orla, veľmajster Zvrchovaného rádu Maltézskych rytierov Andrew Bertie zasa Maltézsky kolár za zásluhy a prezident Bulharskej republiky Petar Stojanov Orden Stará planina so šerpou. Je držiteľom ďalších ocenení a vyznamenaní doma i v zahraničí.

V roku 2003 pri príležitosti desiateho výročia jeho inaugurácie vyšla kniha s názvom Nový štát a jeho prvý muž Michal Kováč očami svojich spolupracovníkov.

Michal Kováč bol ženatý. S manželkou Emíliou majú dve deti, synov Juraja a Michala.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce

Už ste čítali?