15. 03 2017 11:33 , článok bol aktualizovaný 15. 03 2017 15:54 | BRATISLAVA/ TASR

Vláda schválila ústavné zrušenie Mečiarových amnestií

Na rokovanie vlády ide aj návrh milosti prezidenta Michala Kováča.

Vznik novej trojkoalície potvrdili podaním rúk predsedovia strána SNS, Most-Híd a Smer-SD Andrej Danko, Béla Bugár a Robert Fico
Vznik novej trojkoalície potvrdili podaním rúk predsedovia strána SNS, Most-Híd a Smer-SD Andrej Danko, Béla Bugár a Robert Fico Foto: TASR

Novela Ústavy SR a návrh ústavného zákona na zrušenie tzv. Mečiarových amnestií získali podporu vlády. Tá tiež odsúhlasila, že legislatívny materiál pripravený odborníkmi vládnej koalície sa bude schvaľovať v zrýchlenom konaní.

Na spoločnom riešení sa predsedovia koaličných strán dohodli v pondelok (13. 3.), dnes po stretnutí koaličnej rady predstavili konkrétny návrh, o ktorom následne rokoval kabinet. Netýka sa iba roky diskutovanej otázky zrušenia Mečiarových amnestií, ale zakotvuje aj novú kompetenciu Národnej rady SR do budúcnosti.

Parlament by mal mať možnosť zasiahnuť v prípade individuálneho zlyhania prezidenta SR pri udelení amnestie alebo milosti. Rozhodnutie poslancov musí následne v lehote 60 dní potvrdiť Ústavný súd SR. To má platiť i v prípade dnes vládou schváleného návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií a milosti prezidenta Michala Kováča. O tom má parlament rokovať na marcovej schôdzi.

Cieľom návrhu ústavného zákona je zveriť Národnej rade SR právomoc zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť a zároveň zveriť Ústavnému súdu SR právomoc preskúmať ústavnosť, tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou SR, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti, píše sa v materiáli.

Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) označila vládou schválené návrhy za prejav vôle zrušiť amnestie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998. Na otázku, či je koaličné riešenie lepšie ako návrh opozičného poslanca Jána Budaja (OĽaNO-NOVA) uviedla, že z jej pohľadu bude najlepší ten návrh, ktorý získa v parlamente potrebnú ústavnú väčšinu.

„Akékoľvek riešenie v tejto chvíli je zrejmé, že vyžaduje 90 hlasov, a to je z tohto pohľadu kľúčové," zdôraznila ministerka. „Všetci vieme, že sme v neštandardnej situácii, pretože Mečiarove amnestie spôsobili neštandardnú situáciu, na ktorú môžeme reagovať len neštandardným riešením. Čiže, akékoľvek riešenie je neštandardné, a preto asi jediná cesta je také riešenie, za ktoré sa postaví 90 poslancov parlamentu," uviedla Žitňanská.

Ministerka zároveň zdôraznila, že do návrhu bolo vsunuté opatrenie, podľa ktorého v prípade zrušenia amnestií Mečiara budú zrušené aj všetky rozhodnutia v trestných konaniach urobené na základe amnestií. Ako môže obnovené stíhanie aktérov amnestovaných činov dopadnúť, nechcela z jej pozície komentovať.

Rovnako nechcela hovoriť o tom, či môže byť vyvodená trestnoprávna zodpovednosť voči Mečiarovi. „To nie je otázka pre politika, ale naozaj pre orgány činné v trestnom konaní pokiaľ budú mať rozviazané ruky, čo verím, že sa deväťdesiatimi hlasmi stane," doplnila ministerka s tým, že politická zodpovednosť voči Mečiarovi už bola vyvodená, keďže nie je súčasťou politiky. 

O nemorálnosti tzv. Mečiarových amnestií panuje v spoločnosti všeobecný konsenzus tak medzi laikmi, ako aj právnikmi, konštatuje návrh predložený predsedom vlády Robertom Ficom (Smer-SD). Otázka ich zrušiteľnosti rezonuje v laickej aj odbornej verejnosti neustále už od ich vzniku pred takmer dvadsiatimi rokmi. Zástancovia zrušenia argumentujú prirodzeným právom a spravodlivosťou, zástancovia nezrušiteľnosti požiadavkou právnej istoty, ako aj narušením deľby moci v štáte. Doterajšie pokusy boli označené Ústavným súdom za neústavné, uvádza sa v predkladacej správe.

Tejto téme sa bude venovať aj TV Markíza, ktorá odvysiela v nedeľu 19. marca o 13.00 h mimoriadnu reláciu o Mečiarových amnestiách.

 

Vďaka zmene Ústavy získa Národná rada SR právomoc uzniesť sa na zrušení amnestie alebo individuálnej milosti udelenej prezidentom SR. Návrh budú môcť podať poslanci, najmenej sa ich podeň musí podpísať 30. Podmienka má zabezpečiť, aby sa inštitút využíval len výnimočne.

Uznesenie musí parlament prijať ústavnou väčšinou. Právomoc preskúmať takéto rozhodnutie dostane Ústavný súd v súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh. Oprávnený bude posúdiť aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti, rozhodovať bude v lehote 60 dní celé jeho plénum nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov.

Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.

 

-1 komentárov

VIAC Z Domáce

Už ste čítali?