03. 08. 2017 12:16 | BRATISLAVA/TASR

Teplo dá zabrať aj pacientom v nemocniciach. Toto majú pripravné pre extrémne prípady

Lekári na urgentoch sú pripravení i na kolapsové stavy pacientov z tepla.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: sfam_photo/shutterstock.com

Bratislavské nemocnice pristúpili pre horúčavy k viacerým opatreniam. V neklimatizovaných priestoroch púšťajú ventilátory, miestnosti tienia žalúziami, roletami či protislnečnými fóliami.

Pacientov ovlažujú vodou, v extrémnych prípadoch dostávajú niektorí chladené infúzie. Lekári na urgentoch sú pripravení i na kolapsové stavy pacientov z tepla.

"Robíme maximum," povedala Dana Kamenická, hovorkyňa Detskej fakultnej nemocnice s poliklinikou (DFNsP) v Bratislave.

V nemocnici sú klimatizované viaceré priestory - operačné sály, JIS-ky, urgent, ambulancie, Transplantačná jednotka kostnej drene, pracoviská a izby neonatologickej kliniky intenzívnej medicíny či priestory Dennej kliniky, kde sa liečia deti s rakovinou.

"Plánujeme systémové riešenie, a to rekonštrukciu vzduchotechniky v celej nemocnici," dodáva hovorkyňa.

"Pravidelne sledujeme teplotu v priestoroch, v ktorých je poskytovaná zdravotná starostlivosť," uviedla v stanovisku Univerzitná nemocnica Bratislava (UNB). Aj tá tvrdí, že pre pacientov robí maximum.

Personál kontroluje teplotu i v skladoch s liekmi, roztokmi či špeciálnym zdravotníckym materiálom. V UNB sú klimatizované operačné sály, zákrokovne, centrálne príjmové oddelenia, oddelenia centrálnej sterilizácie a anestéziológie a intenzívnej medicíny, JIS či jednotka vysokošpecializovanej starostlivosti o novorodencov.

 

Plne klimatizované sú všetky pacientske izby a operačné sály v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). Kardiaci totiž teplo zvládajú veľmi ťažko.

"Preto je dôležité, aby takíto pacienti nezabudli užiť pravidelnú dávku predpísaných liekov, dohliada tu na to zdravotnícky personál," povedala pre TASR hovorkyňa NÚSCH Dobroslava Krajačičová. V NÚSCH dbajú i na pravidelný pitný režim a príjem ovocia a zeleniny.

Horúčavy robia problémy i ľuďom s vysokým krvným tlakom, so závažnými ochoreniami, ľuďom vo vyššom veku, deťom, novorodencom či tehotným ženám. Dospelý človek by mal v teple denne vypiť aspoň tri litre vlažnej vody v pravidelných intervaloch a v menších dávkach. V prípade fyzicky náročného povolania treba i viac. Nevhodné sú nápoje s obsahom cukru, kofeínu, chinínu či alkoholu.

Deti s hmotnosťou desať kilogramov by mali prijať minimálne liter tekutín, tie v predškolskom veku jeden a pol litra a školáci dva až dva a pol litra denne. Vyhnúť by sa mali priamemu pobytu na slnku v obedňajších hodinách, hlavu treba mať chránenú pokrývkou. Kardiaci by mali uprednostniť krátke vychádzky medzi 5.00 h a 7.00 h a večer po západe slnka okolo 22.00 h. Deti choré na srdce by mali pobyt vonku počas horúčav úplne minimalizovať.

Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním. Takéhoto človeka treba dať do tieňa a zabezpečiť mu trochu vody a ovlažiť ho.

"Dôležité je nechať ho ležať, lebo môže znova odpadnúť," vysvetlil Boris Chmel, hovorca Operačného strediska Záchrannej zdravotnej služby. Radí zavolať na tiesňovú linku 155. Operátor poskytne ďalšie rady a pošle pomoc.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce