26. 03. 2019 13:02 , článok bol aktualizovaný 26. 03. 2019 16:38 | ŠTRASBURG/TASR

Európsky parlament schválil ukončenie striedania času v EÚ

Už si nepospíme o hodinu dlhšie alebo o hodinu menej.

Ilustračná snímka
Ilustračná snímka Foto: shuterstock.com

Európsky parlament schválil v utorok v Štrasburgu návrh Európskej komisie na ukončenie striedania zimného a letného času v Európskej únii počnúc rokom 2021. Informovali o tom agentúry DPA a APA.

Za návrh hlasovalo 410 poslancov zo 751-členného europarlamentu, proti bolo 192 poslancov. Po schválení návrhu získal europarlament mandát na rokovania o tejto otázke s Radou EÚ (členské štáty).

Európska komisia v septembri 2018 v reakcii na celoeurópsky prieskum, podľa ktorého je za zrušenie striedania času až 84 percent Európanov, navrhla, aby sa každý členský štát do apríla 2019 rozhodol, či chce zaviesť permanentný letný alebo zimný čas. Exekutíva EÚ ako dátum poslednej zmeny navrhovala nedeľu 31. marca 2019, čo však neskôr rakúske predsedníctvo v Rade EÚ odmietlo aj s poukázaním na názorový rozkol členských krajín Únie na túto tému a navrhlo odklad na rok 2021.

Členovia Výboru EP pre dopravu a cestovný ruch (TRAN) navrhli, aby v tých krajinách Únie, ktoré sa už "navždy" rozhodnú pre letný čas, došlo k poslednej zmene hodín v noci zo soboty na nedeľu koncom marca 2021. A tie krajiny, ktoré si budú chcieť ponechať svoj štandardný čas, známy aj ako "zimný čas", naposledy otočia ručičkou na hodinách poslednú októbrovú nedeľu roku 2021.

Výbor EP pre dopravu zároveň vyzval členské krajiny EÚ, aby záležitosť zimného a letného času posúdili medzi sebou. To vychádza aj z odporúčaní eurokomisie, aby jednotlivé rozhodnutia členských krajín nezasahovali do fungovania vnútorného trhu EÚ.

Ak eurokomisia zistí, že naplánované časové dohody jednotlivých krajín by mohli účinne a trvalo brzdiť riadne fungovanie jednotného trhu, môže predložiť návrh na odloženie dátumu uplatňovania smernice o zmene času maximálne o 12 mesiacov a predložiť dovtedy nový legislatívny návrh.

Reakcie na zmenu času sa líšia

Postoje štátov k tejto téme sa líšia podľa geografickej polohy. "Členské štáty na severe sú vystavené citeľným sezónnym zmenám dostupnosti denného svetla počas roka. Zimy v tejto oblasti sú tmavé a svetla je málo, letá sú zas svetlé s krátkymi nocami. V členských štátoch na juhu sú tieto rozdiely menej badateľné, pomer trvania dní a nocí v priebehu roka sa mení len málo," konštatuje návrh novej smernice.

Takisto je podľa nej dôležité umiestnenie krajín v rámci časového pásma: "Čím je krajina viac na západ v rámci pásma, tým je neskorší východ a západ slnka, na východe časového pásma sú rána svetlejšie a slnko zapadá skôr."

V priebehu niekoľkých rokov sa uskutočnili mnohé štúdie o úprave letného času v EÚ. Patria medzi ne štúdie a správy, ktoré zadala alebo vypracovala EK, napríklad preskúmanie vplyvu úpravy letného času v EÚ na hospodárske odvetvia, ako aj na zdravie a aktivity vo voľnom čase.

Pokiaľ ide o vplyv na energetiku, napríklad taliansky prevádzkovateľ prenosovej sústavy Terna v roku 2016 oznámil, že ročná úspora energie vďaka letnému času predstavovala v Taliansku približne 580 GWh, teda asi 0,2 percenta ročnej spotreby elektrickej energie, čo zodpovedá ročnej finančnej úspore vo výške približne 94,5 milióna eur. Inštitút pre diverzifikáciu a úsporu energie v Španielsku (IDAE) za rok 2015 nahlásil päťpercentné zníženie spotreby elektrickej energie na osvetlenie vďaka letnému času, čo zodpovedá ročnej úspore vo výške 300 miliónov eur.

Podľa návrhu smernice zavádzanie nových technológií v oblasti osvetlenia (inteligentné osvetlenie a meradlá, programovacie zariadenia atď.) už znižuje potenciál úspor energie v rámci úpravy letného času.

Odporcovia letného času existovali prakticky od jeho zavedenia a najčastejšie argumentovali zdravotnými dôvodmi. Jedným z najzarytejších v bývalom Československu bol už nežijúci pekár Stanislav Pecka, ktorý posielal žiadosti o odstránenie časového posunu najvyšším štátnym predstaviteľom. Prvý poslal už v roku 1981 vtedajšiemu predsedovi vlády Lubomírovi Štrougalovi. Obracal sa aj na Európsky súd pre ľudské práva.

Názory, podľa ktorých toto opatrenie negatívne vplýva na zdravie človeka, boli tiež hlavným dôvodom, pre ktorý sa začali otázkou striedania času opätovne zaoberať EP a EK. Tento názor zastáva aj slovenská europoslankyňa Anna Záborská. Pracovná skupina, ktorú viedol český europoslanec Pavel Svoboda, argumentovala štúdiou deviatich európskych univerzít, z ktorej vyplývalo, že priame a nepriame náklady na zdravotné následky v EÚ môžu predstavovať až 131 miliárd eur.

Komentáre ( 0)