20. 05. 2019 09:17 | BRUSEL/TASR

Voličská účasť v eurovoľbách klesá každých päť rokov v celej Únii

Absentizmus voličov v eurovoľbách je "normálny jav", lebo ide o voľby na nadnárodnej úrovni.

Ilustračné foto.
Ilustračné foto. Foto: Shutterstock/artjazz

Každých päť rokov je účasť voličov vo voľbách do Európskeho parlamentu (EP) nižšia a nižšia. Viac ako polovica elektorátu neprichádza zvoliť si svojich zástupcov do europarlamentu, pričom najbadateľnejšie túto situáciu vnímať v krajinách strednej a východnej Európy, hoci voličský absentizmus už postihuje aj zakladajúce krajiny EÚ, napísala agentúra AFP.

Od roku 1979, keď sa konali prvé voľby do EP, sa pokles počtu voličov neustále zvyšoval. Politikom sa darilo mobilizovať stále menej a menej ľudí a v zatiaľ posledných eurovoľbách v máji 2014 voličská účasť dosiahla úroveň iba 42,6 percenta. V roku 2009 predstavovala celková účasť 43 percent a v roku 2004 ešte 45,5 percenta voličov.

K tejto situácii paradoxne dochádza aj napriek tomu, že EP má viac právomocí. Po prijatí Lisabonskej zmluvy je EP rovnocenným s Radou Európskej únie (ministri členských štátov). Europoslanci v posledných rokoch svoje právomoci maximálne využívali a zamietli, zablokovali alebo zmrazili viacero návrhov zákonov Európskej komisie a podieľajú sa na podobe konečného znenia všetkých právnych textov, ktoré ovplyvňujú smerovanie Únie a každodenný život jej občanov.

Europoslanci na archívnej snímke.
Europoslanci na archívnej snímke. Foto: AP Photo/Jean-Francois Badias
 

"Vo väčšine členských štátov EÚ je neúčasť vo voľbách do EP vyššia ako vo voľbách do národných parlamentov. Rozdiel je v priemere 25 percentuálnych bodov a vidieť to na východe, ako aj na západe EÚ," cituje AFP Oliviera Rozenberga, profesora z Centra pre európske štúdie na Parížskom inštitúte politických vied. Rozenberg je autorom knihy Európske voľby a Európsky parlament: Od vplyvu po ľahostajnosť.

Podľa Inštitútu Jacqua Delorsa, čo je názorový think-tank založený bývalým šéfom Európskej komisie, absentizmus voličov v eurovoľbách je "normálny jav", lebo ide o voľby na nadnárodnej úrovni, ktorých význam sa občanom zdá byť menší než význam hlasovania na národnej či miestnej úrovni.

Prieskum Eurobarometra, ktorý sa uskutočnil v septembri 2018, naznačil, že len 48 percent Európanov sa domnieva, že ich hlas v Európskej únii zaváži, čo je oveľa menej v porovnaní so 62 percentami respondentov, ktorí si to isté myslia o národných voľbách.

V roku 1979 bolo hlasovanie povinné v troch z deviatich členských krajín vtedajšieho Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS) - v Taliansku, Belgicku a Luxembursku.

Spolu predstavovali 26 percent voličov. Tento podiel klesol na približne päť percent po tom, čo Taliansko v deväťdesiatych rokoch 20. storočia upustilo od povinného hlasovania.

Povinné hlasovanie však nezaručuje automaticky vysokú mieru voličskej účasti, upozornila AFP. V roku 2014 absencia na eurovoľbách v Belgicku a Luxembursku bola nízka (od desať do 15 percent), avšak v Grécku to bolo na úrovni 40 percent a na Cypre až 56 percent.

V nadchádzajúcich eurovoľbách (23.-26. mája) bude hlasovanie povinné zo zákona v piatich členských krajinách EÚ - v Belgicku, Grécku, Bulharsku, Luxembursku a na Cypre.
Najslabšiu voličskú účasť v eurovoľbách v roku 2014 zaznamenalo Slovensko, keď poslancov do EP volilo iba 13 percent právoplatných voličov a absentizmus dosiahol "rekordnú" úroveň 87 percent.

Komentáre ( 0)