20. 05. 2019 12:31 | BRUSEL, ŠTRASBURG/TASR, zg

Tieto politické rodiny fungujú v europarlamente, pri hlasovaní zaváži počet členov

Europoslanci sa volia na päť rokov už 40 rokov.

Frakcie v Európskom parlamente.
Frakcie v Európskom parlamente. Foto: koláž TVNOVINY.sk

Voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku uskutočnia už túto sobou 25. mája, v jednotlivých členských štátoch Únie sa začnú už vo štvrtok 23. mája a skončia v nedeľu 26. mája.

Občania členských štátov EÚ budú mať príležitosť zapojiť sa do rozhodovania o tom, kto bude prijímať dôležité rozhodnutia, ktoré ovplyvnia ich každodenný život, vyzdvihol portál europa.eu.

V Európskom parlamente, ktorý má sídlo v Bruseli, Štrasburgu a Luxemburgu, pôsobí v súčasnosti 751 poslancov zvolených v 28 členských štátoch Európskej únie. Od roku 1979 sa poslanci volia priamym všeobecným hlasovaním na obdobie piatich rokov.

Každá krajina rozhoduje o tom, akou formou sa voľby do EP uskutočnia, musí sa však zaručiť rovnosť pohlaví a tajné hlasovanie. Pri voľbách do EP platí zásada pomerného hlasovania. Predchádzajúce voľby do europarlamentu sa konali v máji 2014.

Takto sa delia kreslá a volí v europarlamente

Kreslá v EP sa prideľujú podľa počtu obyvateľov každého členského štátu. Poslanci EP sú zoskupení do politických skupín (frakcií) podľa politickej, nie štátnej príslušnosti. Miesta europoslancom v EP sa počas plenárnych zasadnutí prideľujú na základe ich politickej príslušnosti, zľava doprava, po schválení predsedami skupín.

V súčasnosti je v EP osem politických skupín. Na vytvorenie politickej skupiny treba 25 poslancov a musí byť v nej zastúpená aspoň jedna štvrtina členských štátov. Poslanci môžu byť členmi iba jednej politickej skupiny, uvádza portál Európskeho parlamentu.

Europoslanci počúvajú vystúpenie gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. 8. júla
Europoslanci počúvajú vystúpenie gréckeho premiéra Alexisa Tsiprasa na pôde Európskeho parlamentu v Štrasburgu. 8. júla Foto: TASR/AP
 

Poslanci, ktorí nepatria do žiadnej politickej skupiny, sú nezaradení. Každá politická skupina sa stará o svoju vnútornú organizáciu tým, že vymenuje svojho predsedu (alebo dvoch spolupredsedov v prípade niektorých skupín), má predsedníctvo a sekretariát.

Pred každým hlasovaním v pléne skúmajú politické skupiny správy vypracované parlamentnými výbormi a predkladajú k nim pozmeňovacie návrhy. Žiaden poslanec nemôže byť nútený, aby hlasoval istým spôsobom.

V europarlamente momentálne pôsobia tieto skupiny

Skupina Európskej ľudovej strany (kresťanských demokratov, EPP-ED)
(členmi sú KDH, Most-Híd, Spolu)

Skupina progresívnej aliancie socialistov a demokratov v EP (S&D)
(Smer-SD)

Európski konzervatívci a reformisti (ECR)
(OĽaNO, SaS)

Skupina Aliancie liberálov a demokratov za Európu (ALDE)
(Progresívne Slovensko)

Konfederatívna skupina Európskej zjednotenej ľavice/Severská zelená ľavica (GUE/NGL)

Skupina zelených/Európska slobodná aliancia (Zelení/EFA)

Európa slobody a priamej demokracie (EFDD)

Skupina Európa národov a slobody (ENF)
(Sme rodina)

Nezaradení - poslanci, ktorí nie sú v žiadnej politickej skupine.

Podľa prerozdelenia kresiel podľa Lisabonskej zmluvy na roky 2009 - 2014, 2014 - 2019 mali jednotlivé členské štáty EÚ prerozdelené kreslá nasledovne: Nemecko (96 kresiel), Francúzsko (74), Veľká Británia a Taliansko (73), Španielsko (54), Poľsko (51), Rumunsko (32), Holandsko (26), Belgicko, Česká republika, Maďarsko, Grécko, Portugalsko (21), Švédsko (20), Rakúsko (18), Bulharsko (17), Dánsko, Slovensko a Fínsko (13), Írsko, Litva a Chorvátsko (11), Lotyšsko a Slovinsko (8), Estónsko, Cyprus, Luxembursko a Malta (6 kresiel).

Poslanci sa rozdeľujú nielen podľa politických skupín, ale aj na základe svojho profesionálneho zamerania či špecializácie na jednotlivé oblasti pre kvalitnejšiu prípravu plenárnych zasadnutí EP do 20 stálych výborov na základe pomerného systému.

Ide o výbory pre zahraničné veci, rozpočet, rozpočtovú kontrolu, pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, pre hospodárske a menové veci, pre rozvoj, pre medzinárodný obchod, pre zamestnanosť a sociálne veci, pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, pre priemysel, výskum a energetiku, pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, pre dopravu a cestovný ruch, pre regionálny rozvoj, pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, pre rybné hospodárstvo, pre kultúru a vzdelávanie, pre právne veci, pre ústavné veci, pre práva žien a rovnosť pohlaví, pre petície.

Výbory EP zasadajú spravidla v Bruseli, po prijatí uznesenia k správe k prerokúvaným legislatívnym návrhom Európskej rady, Európskej komisie, vlastným poslaneckým návrhom sa správy prerokúvajú v politických skupinách a potom sa schvaľujú na plenárnych zasadaniach v Štrasburgu.

Súčasným predsedom EP je Antonio Tajani, ktorý bol zvolený do funkcie 17. januára 2017.

Komentáre ( 0)