24. 05. 2019 12:50 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Redaktorka Kajtárová: V eurovoľbách majú vaši favoriti slušnú šancu uspieť, rozhoduje účasť

Keď je politik šikovný, dokáže presadiť dôležité zmeny. Je teda na nás, koho tam pošleme. Hovorí reportérka televízie Markíza Gabriela Kajtárová, ktorá sleduje dianie v Únii.

Reportérka Gabriela Kajtárová.
Reportérka Gabriela Kajtárová. Foto: TVNOVINY.sk

Už túto sobotu nás čakajú voľby do Európskeho parlamentu. Slovensko si bude opäť voliť 13 europoslancov na najbližších päť rokov. Výsledky volieb a analýzy si môžete pozrieť v nedeľu v špeciálnej relácii Európske voľby 2019 na Markíze. Priebežne vás o nich budeme počas víkendu informovať aj na našej stránke tvnoviny.sk.

Redaktorka TV Markíza Gabriela Kajtárová už v sobotu cestuje do Bruselu, odkiaľ bude prinášať aktuálne informácie a živé vstupy. V rozhovore sme sa jej opýtali, aký má názor na Úniu a prečo sú eurovoľby dôležité.

Čakajú nás voľby do európskeho parlamentu. Slovensko je známe nízkou účasťou. Prečo by sme mali ísť voliť?

Viac ako inokedy platí, že ak si vy nezvolíte koho chcete, budú za vás voliť iní. Práve kvôli nízkej účasti, stačí na zvolenie len niekoľko desiatok tisíc hlasov. Ak máte obľúbeného kandidáta alebo kandidátku, ktorým veríte, majú slušnú šancu uspieť - ale aj naopak, môžu ľahko uspieť ľudia, ktorých by ste vy určite nevolili.

Asi sa netreba baviť o tom, že každé voľby sú príležitosťou vyjadriť svoj názor a mali by sme ho využiť. Skôr pribudla otázka, či sa skutočne chceme v Európe opäť zapísať ako krajina s najnižšou účasťou. Asi to na nás nevrhá najlepšie svetlo, najmä keď potom úniu kritizujeme.

Európsky parlament sa môže zdať ľuďom vzdialený. Ovplyvňuje vôbec náš život?

Možno menej ako rozhodnutia, ktoré robia naši „domáci" poslanci, ale určite áno. Príkladom je rušenie roamingových poplatkov, peniaze na študentský program Erazmus či eurofondy. V europarlamente sa robí množstvo praktických rozhodnutí, ktoré majú vecný vplyv na naše životy, hoci registrujeme možno len zlomok z nich.

To, že sa nám zdá vzdialený je prirodzené, aj my v médiách sa s témami europarlamentu trochu trápime. Je náročné o ňom zaujímavo informovať. Často ide o veľmi odborné veci, postupy pri rozhodovaní sú komplikované, poslancov aj frakcií je veľa a aj novinárom trvá, kým sa v nich zorientujú.

Rok si bola vyslanou redaktorkou v Bruseli. Ako vyzerá bežný deň v europarlamente?

Podobne ako v ktoromkoľvek inom. Poslanci sa pripravujú na zasadania, diskutujú vo výboroch, hľadajú v zákulisí dohody. Hlasovania sú len zlomkom ich práce. Europoslanci síce nemôžu navrhovať vlastné zákony, tak ako môžu naši národní poslanci, ale môžu výrazne meniť návrhy Európskej komisie.

Ľudia si často stotožňujú Európsky parlament s Bruselom, ale pravdou je, že absolútna väčšina „schôdzí" (plenárnych zasadnutí) sa koná vo francúzskom Štrasburgu. V Bruseli sedia výbory.

Ako pracujú europoslanci? Čo je ich náplňou práce?

Každý europoslanec sedí v nejakom výbore alebo výboroch, má na starosti konkrétnu tému. Šikovný poslanec sa snaží presadiť konkrétnu vec, možno aj maličkosť, ale pre niekoho dôležitú. A samozrejme hlasuje o všetkých návrhoch. Vždy pritom pomôže, ak má schopnosť presvedčiť iných a spolupracovať. Poslancov je vyše 750, sami veľa nezmôžu. Ak však majú politický talent a vedia sa zaradiť do dobrej frakcie, môžu veci meniť aj keď sú z malej krajiny.

Na prvý pohľad sa môže zdať, že Slovensko ako malá krajina nemá žiaden hlas v Únii. Je to teda tak, že rozhoduje najmä Nemecko a Francúzsko?

Vždy keď počujem tento názor, spomeniem si na prípad obchodnej dohody CETA s Kanadou. Všetky krajiny boli vtedy pripravené ju podpísať, ale zasekol ju belgický región Valónsko. Valónski politici blokovali CETA niekoľko týždňov, kým nakoniec ustúpili. Toto sa môže teoreticky stať pri ktoromkoľvek rozhodnutí - ktorýkoľvek štát, aj malý, má pri zásadných prípadoch právo veta.

Je jasné, že najväčšiu silu majú najväčšie krajiny s najrobustnejšou ekonomikou. Únia je ale formálne postavená tak, že sa sedí okolo okrúhleho stola - 28 premiérov alebo prezidentov. Záleží aj od nás, koho za ten stôl pošleme. Pokiaľ ide o europarlament - počet poslancov za jednotlivé krajiny nie je náhodný - prerátava sa podľa počtu obyvateľov. Europoslanci však nesedia a nehlasujú podľa krajín - rozhodujú sa najmä podľa toho, v akej politickej frakcii sedia.

Aké sú hlavné témy tohtoročných eurovolieb?

Najzaujímavejšie asi bude sledovať konflikt medzi pro-európskymi a euroskeptickými silami. Počet politikov, ktorí však kritizujú úniu bez jasnejšieho plánu na jej zmenu pribúda a určite ich pribudne aj v pléne. Bude teda zaujímavé sledovať, koľko voličov pôjde vhodiť svoj protestný hlas a ako sa noví euroskeptickí poslanci v novom parlamente udomácnia.

Komentáre ( 0)