10. 11 2016 18:00 | BRATISLAVA/Boris Pršo, Zuzana Vanková

Adela a Viktor o vzťahu: Prezradili, ako na nich reagovali ich rodičia

Boris Pršo vyspovedal Viktora s Adelou. Nezabudol sa opýtať na ich zoznámenie, ani na to, ako prebiehalo zoznamovanie s rodičmi.

Viktor Vincze exkluzívne o vzťahu s Adelou.
Viktor Vincze exkluzívne o vzťahu s Adelou. Foto: TV Markíza

Máte šťastné obdobie?

Adela:Jasné, že máme.
Viktor: Už dva mesiace máme.
Adela: Vlastne my máme taký paralelný príbeh s Veronikou a Sajfom. Pretože oni majú tiež dva mesiace také iné obdobie. Takže sa nám to aspoň dobre ráta.

Váš príbeh začal na svadbe?

Adela: Na vedomej úrovni áno.
Viktor: My sme sa už pred tým stretli, za posledný pol rok asi trikrát. Nakrúcali sme spolu Chart Show, boli sme na markízackej žúrke a na Dni otvorených dní. A asi to začalo pri Chartshow, nie?
Adela: Nie, vôbec. Pýtala som sa, prečo mi dávate Vinczeho do panelu? (ironicky so smiechom) Potom som ale zistila, že bol veľmi fajn. A naozaj si bol veľmi fajn, potom som ti to aj hovorila. Preto tam prídeš ešte niekedy. Čo bude čudné.

 

 

Viktor: Tam niekde to pravdepodobne začalo na podvedomej úrovni. Ja som sa Adel spýtal, či ide na Sajfovu svadbu. Povedala áno a ja na to, že ja idem sám. A ona povedala, že ona tiež. Samozrejme to bolo celé zo žartu. Týmto sme sa niesli aj na DOD, aj na tej markízackej žúrke. A tak sa to nejako upieklo 10. septembra 2016.
Adela: Z toho žartu. Ale aj počas toho 10. septembra sme sa na seba pozerali, že...
Viktor: Áno, tým to začalo. Ty si ju roztancoval (Boris, pozn.red.) a my sme potom spolu dlho, dlho tancovali.
Adela: S tebou sa dobre tancuje. To ma bavilo. Dobre tancuje, zásobuje človeka drinkami počas celej oslavy.
Viktor: To už bola moja stratégia.
Adela: Hovorila som si, že je starostlivý, milý, vtipný.
Viktor: Beriem si ho domov.
Adela: To nie. Takto som ešte neuvažovala.
Viktor: Takže áno, máme šťastné obdobie.

Kedy sa to preklopilo zo žartu do fázy, že si možno dáte rande?

Viktor: To je veľmi zaujímavé. Tesne po tej svadbe. Týždeň - dva, som jej písal, že celé to bude asi čudné a kašlime na to. Bolo to vtedy síce super a veľmi sa mi to páčilo, ale že to niečo, čo by sa malo diať, sa nedeje. A to som ja hovoril.
Adela: A ja som odpísala, že dobre. Nechajme to tak, že je to asi blbosť.
Viktor: Ty si to mala inak vlastne, tým pádom.
Adela: Vieš čo, ja som to brala tak, že asi je to čudné a ty si potom napísal, že veď sa ešte stretnime. A ja, že dobre. Ťažko to opísať. Myslím, že na podvedomej úrovni si ide človek úplne iný príbeh.
Viktor: Potom to bola zrazu skôr moja vec ako tvoja. Zrazu sa to v čase niekoľkých týždňov zmenilo. Keď som s ňou nebol, začala mi chýbať. Nečakal som, že sa to stane.
Adela: A to naozaj vyskakujem z každej chladničky a ja som mu začala chýbať.

Najvtipnejšie na tom vašom začiatočnom vzťahu je, že ste spolu chodili a nikto vás nespájal.

Adela: My sme chodili hocikam. Chodili sme do miestnej reštaurácie v Karlovej Vsi, hocikde sme chodili úplne slobodne. Lebo ľuďom to prišlo asi tak absurdné, že nás nikto nepodozrieval. Večer sa potom vždy čudovali.
Viktor: Čo sa máme holí prejsť niekde po električkovej trati a zamávať, že haló?
Adela: Alebo si nás možno všimnú po dvoch deťoch. Nie, žeby nám o to išlo, ale prišlo nám to zvláštne. Lebo novinári sú schopní také veci vyfabulovať, ktoré nie sú úplne založené na pravde. Bolo to zaujímavé a celkom sme sa na tom smiali.
Viktor: Ja som mal chvíľu taký pocit, že sa budeme skrývať. Potom nás to ale prestalo baviť. Prečo by sme mali byť otrokmi niekoho, niečoho. Napriek tomu to trvalo dlho, kým si nás všimli. Také baby si to všimli v reštaurácii a povedali nám, že nás chceli bonznúť. Pozdravujeme ich.
Adela: Mne sa nechce skrývať, mám svoj život. Ostatní sa s tým musia sami vysporiadať.
Viktor: Napríklad ja.

Komu ste to prvému povedali? A aká bola prvá reakcia?

Adela:Ty si o tom vedel prvý.
Viktor: Ty si o tom vedel prvý, pretože sme sa spolu zobudili na izbe. Samozrejme ja s Borisom.

Ani ja som to nevedel. Vedel som, že ste kamoši, ale nevedel som, že spolu oficiálne chodíte.

Adela: To sme ani my nevedeli, že spolu oficiálne chodíme.
Viktor: Pamätáš si, keď sme mali spolu takú večernú debatu? Ležali sme spolu na gauči a pýtali sme sa, že teraz už spolu akože chodíme?
Adela: Nemali sme v tom jasno.
Viktor: Tak som si povedal, že asi áno. Veď stále sme boli spolu, chodili sme von, a tak sme si povedali, že áno. Medzi prvými z môjho okolia to vedel brat Tomáš. Jemu hovorím všetko. A on reagoval, že: „Kámo tebe hrabe." Ale už sa to celé posunulo.
Adela: U mňa to vedeli rodičia, ktorí majú také hipisácke mentálne slobodné naladenie. Povedali, že jasné, on je zlatý. Vyriešené.

Potom prišiel mediálny boom a všetko sa začalo rozoberať. Od šplhania sa po chrbte, výpočte veku a podobných vecí.

Adela: Máme všetky články odložené.
Viktor: Robím archív. Keď to raz o 20 rokov budeme čítať, tak to bude veľmi zaujímavé čítanie. Máme celý taký komín o tom, kde sa niekde vyskytli naše spoločné výstupy.
Adela: Máme aj obľúbené. Môj je, ak sa kolega neurazí, zoznam zlatokopiek, a tam si sa ako jediný muž, k čomu by som ti chcela zagratulovať, dostal. Začal si písať nové dejiny mužského zlatokopectva. Na fotke s Danicou Kleinovou s podtitulom „To len preto, že Danica jeho šarmu odolala." To je môj obľúbený.
Viktor: Ja platím večere.
Adela: Aj to je super na Viktorovi. Nemusím všetko riešiť alebo platiť ja. Dobré bolo aj to, že už sa vyváža na mojom aute. Vymenili sme si autá, lebo Viktor požičal bratovi auto.
Viktor: Ja som nemal kľúče od svojho bytu, kde boli kľúče od môjho auta. Tak som nemohol ísť svojím autom. A vzniklo z toho, že sa vyvážam na jej aute. Ale to sú také zábavné príbehy. Nikdy sme to neriešili a nie sme nahnevaní alebo urazení.
Adela: Ja si ani nemyslím, že by to novinári mysleli zle. Nemám pocit, že by napísali niečo nepekné. Skôr je to na úrovni úsmevu. Potrebujú si len niečo vytvoriť a nemyslím si, že by bol za tým zámer ublížiť.

Viktor povedal, že keď budeme spolu o 20 rokov. Čo to znamená?

Viktor: Ešte plánujem vedieť o 20 rokov čítať, preto to odkladám.
Adela: Ja už neviem. Budem staršia a bude to u mňa zložitejšie. Ale mám výpočty, že muži umierajú v priemere o takých osem rokov skôr. Ženy sa potom ešte takých 10 rokov dožijú a 20 rokov sú ovdovené doma, alebo desať, čiže si myslím, že tieto výpočty sú praktickejšie, ako sedieť doma sama.
Viktor: Čiže pôjdeme naraz.
Adela: Nájdeme si nejaký útes.
Viktor: Nájdeme si útes a stretneme čierneho anjela. Anjela smrti. (smiech) Včera sme boli na takom predstavení v divadle, to preto hovoríme.

Vieme, že ste navzájom oficiálne predstavení vašim rodičom, rodinám.

Viktor: Prvý som bol ja u vás, na chvíľu. Potom sme šli do Šale.
Adela: Mojich rodičov si stretol v kaviarni.
Viktor: To bolo len chvíľkové. S otcom sme dali rozhovor o médiách a novinároch, samozrejme. Bola to rýchla debatka, aj konštruktívna. Potom sme išli k vám. Tam sme podebatovali. To už boli aj chlebíčky a vajíčka. A potom sme boli v Šali. Zabávali sme sa a o tej zábave rozhodne nemožno povedať, že bola decentná. Ale bola to veľká zábava aj v prípade mojich rodičov. Na úvod sme síce mali zmiešané, nejednoznačné pocity. Mal som vnútorne napätie, čo z toho bude. Ale mamina hneď vyskočila, že čau ja som Renča. Adel na to: „To hneď takto?" A mamina, že no a čo budeme čakať.Takže veľmi rýchlo sa to celé upieklo. Adel u nás spala, na druhý deň sme si dali obed. Potom sme išli naspäť do Bratislavy. Bolo to veľmi milé. Ale tak isto to bolo u vás, nie?
Adel: U nás sme nespali.
Viktor: Nie, veď bývaš 200 metrov ďalej, načo by sme to robili.
Adela: Ale ty máš veľmi zlatých rodičov, dobre som sa u vás cítila.

Jediné, čo vo vašom vzťahu fungovať nebude je, že Adela nie je na sociálnych sieťach. Takže tam nie ste ako pár.

Adela: Ja keď si predstavím, koľko mám mediálnej pozornosti bez sociálnej sieti. Takže čo by bolo, keby som ich ešte prikrmovala? Ale nie je pravda, ako sa píše, že neznášam sociálne siete. Alebo že tým opovrhujem. Ja to rešpektujem. Dokonca rada pozorujem niektorých ľudí. Beriem to ako prirodzenú súčasť. Takže mi neprekáža, keď Viktor zverejní našu fotku.

Zmenil si si status na Facebooku, že si zadaný?

Viktor: Nezmenil, ale oveľa dôležitejšiu vec som chcel povedať.
Adela: Akú dôležitejšiu vec, prosím?
Viktor: Adel si chce tajne založiť Instagram. Tajne po tom túži. Len problém je, že veľmi ťažko ovláda akúkoľvek výpočtovú techniku. V telefóne má operačný systém z roku 2009. Ktorý neviem, či vôbec ponúka Instagram. Ale ona to sleduje. Je na sociálnych sieťach, ale ako externý pozorovateľ, ktorý tam neprispieva.
Adela: Ale nesledujem ľudí, i keď Viktora pozerám.

Svadba a deti? Si mi povedala, že mi dáš rozhovor, až keď bude dátum svadby.

Adela: Veď už je dátum svadby.
Viktor: Inak túto paralelu sme nespomenuli.

Adela: Ani nespomenieme.
Viktor: Takže 10. septembra bola Sajfova svadba.
Adela:Nechaj to tak. Nemusíme všetko hovoriť.
Viktor: Všetko má svoj čas. Čo má prísť, tak príde.


-1 komentárov


Už ste čítali?