Sobota 16.12. meniny má
°C
Bratislava zmeniť
25. 11. 2016 09:50 | BRATISLAVA/Ivan Čerňanský, Marcel Marcišiak

Jožo Ráž o Ficovi: Je to taký poctivý SZM-ák

Spevák skupiny Elán považuje Roberta Fica za najlepšieho premiéra v histórii.

Spevák skupiny Elán Jožo Ráž
Spevák skupiny Elán Jožo Ráž Foto: TVNOVINY.sk

Nikdy si nebral servítku pred ústa a vždy hovoril to, čo si myslí. Kým s textami desiatok hitov, ktoré naspieval, je stotožnený celý národ, jeho názory na politiku občas vyvolajú poriadnu búrku. S Jožom Rážom (62), lídrom legendárnej kapely Elán, sme sa rozprávali o hudbe, peniazoch, politike aj smrti.

O koncertnom turné

So skupinou Elán máte za sebou turné Živých nás nedostanú. Odohrali ste desať koncertov, z toho iba dva na Slovensku, zvyšok v Čechách. Prečo?

Je to dané objektívnymi okolnosťami, je to multifaktoriálne podmienené (úsmev). Náš koncert je veľmi drahý a málokto má na to, aby ho kúpil. No a v Čechách je tých peňazí viacej, takže si kúpili viac koncertov. A my hráme tam, kde zaplatia.

Pozeral som si na YouTube videá a zdalo sa mi, že v Bratislave a v Košiciach bola na koncertoch najväčšia energia v hľadisku. Vnímali ste to tak aj vy?

Z celého turné?

Áno.

Ja nemám celkom ten pocit, myslím si že výborná energia bola aj v Čechách. Myslím si, že publikum je všade viac-menej rovnaké. Je dobré, keď je kapela dobrá, no a my sme dobrí, takže zatiaľ žiadny problém.

 

A nie je vám to ľúto, že ste na Slovensku neodohrali viac koncertov?

(Jožo si mocne potiahne z cigary a prikývne hlavou). Je. Ale na budúci rok budeme hrať na Slovensku viacej.

Bude nový album?

Jasné, budúci rok vydáme nový album. Ale urobíme aj zopár „monster koncertov" v amfiteátroch na Slovensku.

Všetci traja lídri Elánu - teda Vašo Patejdl, Jano Baláž aj vy - už máte po šesťdesiatke. Bolo toto turné pre vás náročne z hľadiska fyzických síl?

Tak jasné, že vyše dve hodiny skákať a ziapať na pódiu, je v každom veku a v každej situácii náročné. Je to porovnateľné so šichtou baníka v bani. Ja za koncert stratím 2 až 2,5 kila. Z toho môžete usúdiť, aký je to energetický výdaj. Pre nás to ale nie je také ťažké, pretože my sme zvyknutí to robiť. Robíme to 40 rokov, takže žiadny problém.

Zostarlo vaše publikum s vami?

Je generácia, ktorá ide stále s nami od začiatku, na druhej strane stále pribúdajú noví veľmi mladí fanúšikovia. A moja teória je, že kým chodia mladí, dovtedy má zmysel hrať. Lebo mladí najlepšie vedia, čo je dobré. Keď prestanú chodiť mladí, tak to musíme zabaliť.

Lietajú ešte na pódium podprsenky? Alebo už sú to skôr nohavičky sťahujúce bruško?

(Jožo sa schuti zasmeje) Lieta všetko možné... Ale o to nám nejde. Tí ľudia sú takí, že robia všetko čo sa dá, ale hlavne sa chcú s nami stretnúť, odfotiť sa, vypiť si a porozprávať sa. Ale to sa nedá. My máme bodyguardov a s ľuďmi sa nestretneme.

Vy sa nechcete stretávať s fanúšikmi?

Keď ťa na ulici osloví prvých sto fanúšikov, tak to je obrovská radosť. Ale keď už je to päťmiliónty fanúšik, tak už je toho proste veľa. Nedá sa to vydržať. A tých listov, papierových a plexisklových anjeličkov, toho sú tony a my to polročne vyhadzujeme po vreciach.

Vypadli ti počas turné občas texty z hlavy?

Mne nie, mne texty nevypadávajú. Ja mám logické texty, ktoré majú zmysel a preto sa ľahko zapamätajú. No a keď náhodou nejaké dve slová vypadnú, tak ľudia zaspievajú, takže nie je problém.

Čo sa dialo po koncertoch? Padli ste do postele ako zarezaní alebo ste tak, ako za mladi flámovali až do rána?

(Jožo sa smeje) Tak niečo medzi... Keď je dôvod, tak flámujeme, keď nie je dôvod, tak padneme do postele. Únava je veľká a tú energiu treba rozdeliť, aby to bolo stále TOP.

A bol prípad na tomto turné, že by ste to s alkoholom prehnali a potom na pódiu mleli z posledného?

Nie, to sa u nás nestáva. My máme pred koncertom zakázané chľastať, povolený je maximálne jeden panák. Po koncerte si každý môže robiť, čo chce. Ale zas každý vie, ako so svojou energiou hospodáriť, takže žiadny problém nebol.

Ako spávate počas turné na hoteloch? Kto s kým je na izbe?

Kto ako chce. Ja spím sám. (Smiech)

Aký je najväčší rozdiel medzi koncertom Elánu v 80. a 90. rokoch a koncertom v roku 2016?

Obrovský rozdiel je v cene koncertu. Lebo dnes ide s nami na turné desať kamiónov s technikou, 160 ľudí tri dni stavia scénu. Šialenstvo, čo všetko je dnes na pódiu. Sú to veci, ktoré ja osobne nepotrebujem, ale dnes je to štandard, tak to robíme.

A preto je dnes náš koncert taký drahý a preto tak málo hráme. Lebo nás málokto kúpi. Každý, kto nás kúpi, na tom zarobí, ale málokto má toľko peňazí, aby do toho išiel.

Koľko vlastne stojí koncert Elánu?

To záleží od miesta, dĺžky koncertu, zostavy skupiny. Od 40 do 120-tisíc eur. Ale naše honoráre tam nehrajú rolu, to je všetko tá technika, tí ľudia.

Na honoráre pre vás ide koľko? 20 percent z tej sumy?

Kdeže, tak 15 percent.

O hudbe

Vaše prvé albumy v 80. rokoch Ôsmy svetadiel, Nie sme zlí, Hodina slovenčiny, Detektívka - boli čo skladba, to hit. Na vašom poslednom albume Živých nás nedostanú je možno jeden hit a dve skladby, ktoré sa ako tak hrávajú v rádiách. Prečo?

To je ťažká otázka... Ja nesúhlasím s tvrdením, že je tam jeden hit. Je tam podľa mňa viacej hitov.

A prečo sa menej hrávajú? To je naša dlhá vojna s rádiami, ktoré dlhé roky ignorovali slovenskú hudbu. Z našich posledných piatich albumov za posledných päť rokov nezahrali ani notu.

Tak sme urobili Iniciatívu za slovenskú hudbu a dosiahli sme aj zákon, ktorý prikazuje rádiám hrať určité množstvo slovenskej hudby.

Je frustrujúce nahrať nový album a nepočuť z neho pesničky v rádiách?

Jasné, že je to frustrujúce, lebo je to aj ekonomicky zabíjajúce. My keď dnes vydáme CD-čko, tak predáme z neho to, čo predáme za prvé tri dni. Potom to prevezmú piráti, tí majú z toho dva roky super kšeft a my sa len pozeráme a nemáme uhradené ani náklady na CD-čko.

A to je problém aj s autorským zákonom, nikto to nechce dodržiavať... To je nekonečná vojna, ale opakujem, my to nevzdávame, my bojujeme.

Tvrdíte, že rádiá vás nehrávajú preto, lebo ste iniciátorom povinných kvót na slovenskú hudbu v rádiách?

Samozrejme, že je to tak. My keď sme do toho išli s Maťom Ďurindom (spevák skupiny Tublatanka), tak sme vedeli, že pre nás nevybojujeme nič, lebo my budeme tí nenávidení. Ale o nás nejde... Nám ide o to, aby za 20 rokov existovala nejaká slovenská muzika.

Máte pocit, že od apríla, kedy začal platiť zákon o povinných kvótach na viac slovenskej hudby v rádiách, sa situácia našich hudobníkov zmenila? Že to pomohlo slovenskej hudbe?

Samozrejme, tie rádiá sa to snažia trošku dodržiavať, takže sa to trošku zlepšilo. Ale oni stále bojujú a stále sa to snažia zvrátiť, aby sa to zrušilo.

Tá vojna beží, momentálne mierne vyhrávame, ale nie je to vôbec dobré. Vojna bude ešte dlhá a my to nevzdáme.

Cez víkend sa odovzdávali Americké hudobné ceny. Najoceňovanejšími sa stali Ariana Grande, Drake a Justin Bieber. Hovoria vám niečo tieto mená?

Uff... Justin Bieber... Poznám, ale nemám rád. A ostatné mi nič nehovorí.

Počúvate súčasnú hudbu?

Nie, nepočúvam vôbec nič. Iba skupinu Chicago...raz za rok.

O peniazoch

Živí vás len hudba alebo máte aj iné aktivity?

Väčšinu života som sa živil hudbou. Mám ešte agentúru SGT Music. Po revolúcii som bol v asi 150 firmách. Všetko však krachovalo, lebo som mal zlých spoločníkov, takže som sa na to vykašľal. Dnes teda nemám žiadnu firmu - len toto a kapelu Elán.

Keby ste mali porovnať 80. a 90. roky so súčasnosťou, kedy sa vám lepšie darilo? Kedy ste boli bohatší?

Relatívne najbohatší som bol na vysokej škole, keď sme hrávali s kapelou trikrát týždenne. Zarábali sme tri až päťtisíc mesačne. To boli vtedy dva inžinierske platy, takže na škole som všetkým všetko platil, mal som auto. Bol som kráľ.

To sa časom zhoršilo, i keď stále zarábam viacej peňazí, ale všetko je stále drahšie. A ten život a súkromie sú bohovsky drahé.

Keď sme hrávali v Rusku, tak sme nevedeli, čo s peniazmi, lebo sme dobre zarábali a tam bolo všetko „za babku". Napríklad sme dali taxikárovi 100 rubľov a povedali sme mu, aby nás vozil päť hodín po meste, lebo sme nemali čo iné robiť. (smiech)

Teraz mám čo jesť, mám kde spať a som spokojný.

 

Máte svoju firmu, stále hrávate. Máte však už aj vek na to, aby ste mohli odísť do dôchodku...

Už si dôchodok vybavujem... Ale to je proste výsmech. Moja žena 43 rokov robila ako otrok, vychovávala dve deti a má 350 eur penziu.

A vy viete, akú budete mať penziu?

Smiešnu. Nejakých 800 eur. (smiech)

To je ale na Slovensku kráľovská penzia.

To áno, ale proste je to výsmech, zúfalstvo a obrovská nespravodlivosť, ale čo sa dá robiť. Všetci na Slovensku majú slabé penzie.

Vy ste sa už trocha dotkli toho života pred pádom Železnej opony. Žilo sa vám lepšie za socializmu alebo sa vám žije lepšie teraz?

Každý systém má svoje výhody aj nevýhody. Ja som vždy žil rovnako. Robím si, čo chcem, hovorím, čo chcem a zatiaľ žijem. Takže v každom systéme sa mi žilo pomerne slušne a s rovnakými problémami.

Aj v socializme som mal problémy s médiami a so svojimi rečami a aj v kapitalizme. Proste som takzvaný kontroverzný umelec. (smiech)

O politike

Prezidentom Spojených štátov sa stal Donald Trump. Čo na neho hovoríte?

Ani jeden z nich nebol dobrý kandidát. U Trumpa je ťažké si predstaviť, čo z toho vyplynie, bojím sa toho a nemám ho rád. A Hillary tiež. To je mafia tí Clintonovci, ktorí týmto pádom skončili. Ale ja by som bol radšej, keby bola ona prezidentom USA.

Presuňme sa z Ameriky do Ruska. Ešte stále považuje Vladimira Putina za dobrého vodcu?

Áno, za najlepšieho.

Prečo?

Preto, čo robí. Myslím si, že za neho hovoria jeho činy, jeho politika.

Páči sa vám ten typ politiky akú vedie?

Robí to v rámci možností, čo sa dá. Rozumne to robí a je silný. Má najlepšiu armádu na svete a preto je v Európe relatívny pokoj a preto je tu ešte mier. Keď Rusi povolia, tak Pán Boh s nami.

Máme historickú skúsenosť, že nás Rusi v roku 1968 obsadili, v nedávnej minulosti obsadili Krym. Neobávate sa, že raz obsadia pobaltské štáty, Poľsko, že zase budú chcieť „svoje" územie späť?

Nevidím na to dôvod, takže sa toho neobávam. Podľa mňa robia len logické veci, len to, čo musia.

Aj Krym má svoju logiku a je to ťažká debata. Putin nie je sám na rozhodovanie. Má šéfov, ktorí sú bohovsky múdri a bohovsky schopní. A dokedy Rusko zostane tak silné, ako je, tak dovtedy sa dá očakávať určitá stabilita aj vo vzťahu k Číne, a hlavne vo vzťahu k Amerike, lebo Amerika je nebezpečne zlá. Amerika robí strašné zle vo svete, je na tom zle ekonomicky, takže od nej nečakám nič dobré a od Rusov čakám istotu, že ešte chvíľu budem môcť žiť v mieri.

Ako vnímate situáciu ohľadom migračnej krízy?

Chápem, čo sa deje aj prečo sa to deje. Ale myslím si, že my sme tie národy, ktoré teraz migrujú do Európy , nikdy nevykorisťovali ani nekolonizovali, takže im nemáme ani čo splácať. Nemáme ich prečo zadarmo živiť.

Som za bazálnu, humanitárnu pomoc, ale tam. Nech zostanú tam, kde sú a tam im pomáhajme ako vieme. Sme slabí, veľa toho nemôžeme, ale čo môžeme, to urobme. Ale, aby chodili sem, tak to nesúhlasím. Ja ich tu nechcem.

Vráťme sa domov. Ktorý zo súčasných slovenských politikov je vám najsympatickejší?

V poradí Lajčák, Fico, Kaliňák. Inak tam nevidím veľmi pozitívnych ľudí. Opozícia je katastrofálna. Matovič - hrôza, Sulík tiež zle, Kotleba to je zle, to ani omylom.

A čo Boris Kollár?

Tiež nie. Nevidím inú voľbu, než to, že to Fico vydrží. Robí to profi, robí to dobre a veľmi usilovne. Je bohovsky inteligentný, aj keď to na prvý pohľad tak nevidno. Je to taký poctivý SZMácky (pozn. red. SZM - Socialistický zväz mládeže) pracovník. On robí fakt len politiku a tie kšefty, ktoré politici robia, tak jeho sa to až tak netýka.

Ale robia to v jeho okolí.

Keď robia, tak nech ich zavrú. To je celé.

Spomenuli ste aj Roberta Kaliňáka. Neprekáža vám terajšia kauza Bašternák?

Roba považujem za osobného priateľa a mám ho za super schopného a čestného človeka.

Volili ste v posledných parlamentných voľbách?

Jasné.

Môžete povedať aj koho?

Fica. (smiech)

Mali sme tu Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu, Ivetu Radičovú a Roberta Fica. Keby ste mal zostaviť rebríček od najlepšieho po najhoršieho, ako by vyzeral?

Prvý Fico, Mečiar ako druhý, Radičová - nič moc, Dzurinda - katastrofa.

Prečo?

Je to môj názor, čo to budem vysvetľovať.

Aký máte názor na prezidenta Andreja Kisku?

Je to veľmi schopný chlap. Robí super biznis a v politike robí to, čomu verí. Nie som jeho veľký fanúšik, ale ani proti nemu nič nemám. Je zatiaľ najlepší prezident, akého sme mali.

 

Stretávate sa alebo telefonujete si ešte s Vladimírom Mečiarom?

Už aspoň tri, štyri roky sme spolu nehovorili. Myslím si, že on si žije pokojne svoj život. Pestuje višne, zeleninu a je z toho vonku. Teraz síce po ňom idú, keďže chcú zrušiť Mečiarove amnestie, ale to je podľa mňa totálna blbosť.

Vy nepovažujete únos prezidentovho syna tajnou službou za veľký problém? Niečo, čo by sa malo vyšetriť?

(Ticho) Malo by sa vyšetriť toľko vecí, že je zbytočné o tom hovoriť. Malo by sa vyšetriť všetko, ale to je beznádejné.

Ale toto je veľký problém.

Tajná služba spolupracuje na všetkom, čo si viete predstaviť. Aj tu nás počúva. Ja si myslím, že čo sa dá vyšetriť, to treba vyšetriť a čo sa nedá, tak na to sa treba vykašľať.

O smrti

Bojíte sa smrti?

Myslím, že nie. Trikrát som už bol na druhej strane a vždy som sa vrátil, takže si myslím, že som nesmrteľný. Keď zomriem, tak to bude pre mňa najväčšie prekvapenie. Nemyslím si, že smrť je zlá. Smrť je len kúsok ťažkého života. Nechcem len bolestne umierať.

Veríte, že po smrti existuje ešte niečo iné alebo smrť je definitívna?

Verím, že človek chodí na túto zem viackrát a vždy sa má za úlohu učiť. A vždy keď nezvládne úlohu, tak sa vráti na túto zem v ďalšom živote a zase sa dostane do tej istej situácie. A kým to nevyrieši, tak sa to opakuje. Mám karmický princíp pohľadu na život.

Všetko dobré, čo do života dáš sa ti vráti a všetko zlé takisto.

Ak by ste sa narodili ešte raz a pamätali si celý svoj predchádzajúci život, čo by ste urobili inak?

Nič. Som so svojím život spokojný a myslím si, že už žijem za odmenu. A dúfam, že sa v tomto živote ešte stanem svätým, takže sa sem už nebudem musieť vracať. (smiech)


Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?