19. 12 2016 10:00 | BRATISLAVA/Radoslav Kozák

Politológ Duleba: Ukrajina urobila za tri roky viac reforiem ako za celú svoju existenciu

Najväčším problémom Ukrajiny je vyriešenie konfliktu na Donbase na báze zachovania územnej celistvosti.

Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba. Foto: TVNOVINY.sk

Doc. PhDr. Alexander Duleba, CSc. je slovenský politológ, univerzitný pedagóg a analytik, ktorý sa orientuje na výskum zahraničnej politiky Slovenska a vnútornej i zahraničnej politiky štátov východnej Európy s dôrazom na ich vzťahy s Európskou úniou. V rozhovore pre TVNOVINY.sk nám povedal, ako vidí posledný vývoj na Ukrajine a jej európsku perspektívu.

Kam sa Ukrajina tri roky po Majdane posunula?

Každá minca má dve strany, ak mám hovoriť o pozitívnych veciach, táto vláda po Majdane urobila za tri roky viac reforiem, ako sa na Ukrajine urobilo za posledných 20 rokov. Ukrajina po prepade HDP tento rok prvýkrát zaznamenala hospodársky rast. Z najdôležitejších krokov, ktoré sa podarili je určite stabilizácia verejných financií. Deficit štátneho rozpočtu sa znížil z 10 percent na menej než tri. Prečistil sa aj bankový sektor, prijal sa tiež najrozsiahlejší zákon pre boj s korupciou v Európe. Všetci štátni úradníci a verejní činitelia musia zverejňovať majetkové priznania v rozsahu, ktorý je väčší než v ktorejkoľvek inej európskej krajine. Druhá stránka mince je taká, že pri deregulácii cien energií bol nárast pre bežných obyvateľov takmer stopercentný, pretože štát v minulosti dotoval až 90 percent ceny. Veci sa zdražujú, dôchodky a platy sú nízke, čím rastie nespokojnosť, ktorú využívajú populisti. Za reformy sa platí a Ukrajinci to platia dočasným sociálno-ekonomickým zhoršením svojho života.

Aké sú momentálne nálady bežných ľudí?

Podľa posledného prieskumu verejnej mienky Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie, viac než polovica Ukrajincov podporuje vstup krajiny do Európskej únie a zhruba rovnaký počet podporuje vstup do NATO. Na druhej strane je 80 percent ľudí nespokojných so situáciou, klesá podpora prezidenta Porošenka a rastie podpora Júlie Tymošenkovej. Tá vyhlasuje, že ceny energií pre domácnosti vráti naspäť a štát ich bude opäť dotovať. Je to súboj tých, ktorí si myslia, že štát je dojná krava a tých, ktorí chcú ozdraviť pomery a dostať fungovanie ekonomiky na reálny a udržateľný základ.

Akú podporu má vláda a prezident u bežného obyvateľstva, neboli by predčasné voľby riešením?

Podľa prieskumov by predčasné voľby vyhrala strana Júlie Tymošenkovej so ziskom približne 20 percent. Porošenková strana by získala 15 percent a tretí by bol Opozičný blok so ziskom 13 percent. Potom je tam niekoľko menších strán s vyššou než 5-percentnou podporou, no všetky majú proeurópsku orientáciu. Jediný Opozičný blok nie je v otázke zahraničnopolitickej orientácie krajiny vyhranený jednoznačne proti Rusku.

 

Nebojíte sa, že terajší reformný kurz zlyhá, rovnako ako zlyhala Oranžová revolúcia?

Najväčší problém vidím v politickom systéme Ukrajiny, pretože tam funguje dvojvládie. Nie je to klasická parlamentná republika a nie je to ani prezidentská republika. Prezident a vláda svojím spôsobom zdieľajú výkonné právomoci. Keď sa dostanú do konfliktu, tak sa vedia vzájomne paralyzovať a krajina prestáva fungovať. Teraz je situácia priaznivá, pretože premiér aj prezident sú z jednej politickej strany. Keď to nefunguje, to nám ukázali Juščenko a Tymošenková, keď premiérka a prezident dva roky paralyzovali krajinu a bol to aj jeden z dôvodov, prečo bola Oranžová revolúcia neúspešná. Krajina bola v chaose a nerobilo sa nič. Dokonca referencie z Európskej komisie hovoria, že keď bol pri moci Janukovič, jednalo sa s ním lepšie ako s Tymošenkovou. Janukovyč v roku 2010 obnovil prezidentský systém a vládu mal pod kontrolou. Po Majdane bola obnovená ústava z čias Oranžovej revolúcie.

Do akej miery vlastne dokáže byť Ukrajina jednotná?

Dnes na Ukrajine vládne konsenzus, že krajina by mala smerovať na Západ a Porošenko bol prvý prezident v dejinách Ukrajiny, zvolený celou krajinou s výnimkou separatistických oblastí a Krymu. Konflikt na východe Ukrajiny a okupácia Krymu, akoby krajinu zjednotili a proruské smerovanie výrazne oslabilo aj na východe Ukrajiny.

Čo sme my ako Európska únia reálne Ukrajine ponúkli?

Európska únia krajiny vo svojom susedstve neodmieta, ale má svoje podmienky a pravidlá. V prípade Ukrajiny sa po dlhých rokoch dospelo k asociačnej dohode, ktorá neznamená členstvo, ale ponúka Ukrajine možnosť stať sa súčasťou jednotného trhu. To je model Nórska, Islandu, Lichtenštajnska a Švajčiarska. Toto im bolo ponúknuté a Ukrajina bude mať približne desať rokov na to, aby harmonizovala svoju legislatívu s právom EÚ a postupne sa budú likvidovať clá, tarifné a netarifné obmedzenia na vzájomný obchod až k nule.

Je dnes Európska únia v situácii, aby dokázala vôbec takéto vážne dohody napĺňať, vieme, že Holandsko asociačnú dohodu zablokovalo?

Všetky štáty okrem Holandska túto dohodu ratifikovali. Nikto doteraz nespochybnil jednotný trh, ktorý nás všetkých robí bohatšími. Ak v Európe zvíťazí myšlienka: „Rozbime to!" Utrpíme všetci. Teraz sa bavíme o fungovaní jednotného trhu a v prípade Ukrajiny je predstava, že by to fungovalo ako napríklad v prípade Nórska. Európska únia nič nesľubuje, EÚ sa dohaduje a je na Ukrajincoch, aby splnili podmienky integrácie do jednotného trhu EÚ.

V asociačnej dohode EÚ od Ukrajiny žiadala, aby zaviedla voči Rusku, ktoré je jej najväčším obchodným partnerom clá, čo by ju v konečnom dôsledku poškodilo. Aký zmysel má takéto trhanie?

Európska únia má režim fungovania vzťahov s Ruskom a krajiny, ktoré sa stanú súčasťou jednotného trhu, musia koordinovať svoju politiku s EÚ. Preto aj Ukrajina musí rešpektovať európske podmienky. Napríklad Briti chcú brexit a zároveň chcú zostať na jednotnom trhu. To ich stavia do pozície, kedy pravidlá tohto trhu nebudú tvoriť, ale ich budú musieť akceptovať. Takže v prípade Ukrajiny to znamená, že po podpise asociačnej dohody, bude mať obchod Ukrajiny s Ruskom rovnaké pravidlá ako obchod EÚ a Ruska. Ukrajina nebude môcť bilaterálne rokovať o tarifných a netarifných podmienkach obchodu s Ruskom.

Čo je teraz najväčším problémom Ukrajiny? Je možné, že dostane Krym naspäť?

Najväčším problémom je vyriešenie konfliktu na Donbase a minský proces, kde všetky zúčastnené strany hľadajú riešenie na báze zachovania územnej celistvosti Ukrajiny. Toto je najaktuálnejšia vec. Nikto nie je blázon, aby si myslel, že Ukrajina zaútočí na Krym a vytlačí Rusov. Všetci dobre vedia, že je to nemožné. Zároveň to neznamená, že by sme to mali akceptovať, keď si jedna krajina zoberie územie druhej krajiny a tváriť sa, že sa nič nedeje. Teraz je kľúčové, aby sa našiel štatút oblastí, ktoré kontrolujú separatisti v rámci Ukrajiny. Musí sa nájsť riešenie, aby bolo možné zrušiť ekonomickú časť sankcií voči Rusku, ktoré sa dotýkajú aj Slovenska.

 

Takže našej ekonomike by to pomohlo?

Podľa správy Ministerstva hospodárstva SR o dopade sankcií EÚ voči Rusku na slovenské firmy za prvý rok fungovania, vyčíslili stratu asi osem miliónov eur. Hlavne to zasiahlo výrobcov potravín, pretože Rusko ako odvetu - zakázalo dovoz potravín z EÚ. Najviac to ale postihlo Nórsko, ktoré vyvážalo do Ruska ryby v objeme jednej miliardy ročne a nie je schopné nájsť alternatívne trhy. Potom utrpelo Poľsko, ktoré exportovalo potraviny v hodnote 500 až 600 miliónov eur ročne. Našich osem miliónov je dosť, no v rámci nášho exportu v hodnote viac než 64 miliárd eur ročne, to nie je suma, ktorá by mala dramatický dosah na slovenskú ekonomiku. Poľnohospodárstvo v rámci EÚ za posledné dva roky rástlo, takže sa z toho prvotného šoku sankcií spamätalo. Paradoxne, protiopatrenia zasiahli hlavne Rusko, kde ceny potravín vzrástli o viac než polovicu.

Rusi hlásia rekordnú úrodu pšenice a v dôsledku toho sa znížila aj jej hodnota na svetových trhoch, nespamätali sa aj oni?

Rusi hovoria, že zamenia exporty a podporia vlastných producentov, len ruský farmár, na to, aby rozšíril výrobu si môže zobrať úver za 25 percent, zatiaľ čo v EÚ sú to 4 až 5 percent. Vybudovanie potravinárskeho priemyslu trvá roky a toto Rusko podceňovalo a zameralo sa na vývoz ropy a zemného plynu - potraviny nakupovalo.

Čo treba urobiť, aby sa vzťahy normalizovali?

Predstava Kyjeva je, že dá Donbasu špeciálny štatút v rámci Ukrajiny, lenže chce jednať s ľuďmi, ktorým môže dôverovať. Preto žiadajú transparentné voľby pod dohľadom OBSE, ktoré nebude môcť nikto spochybniť a potom by mohol so zvolenými zástupcami rokovať. Lenže sa musia zastaviť boje a musí sa dosiahnuť stav, aby ich bolo možné realizovať. Na strane druhej, separatisti hovoria: "Nie! My už sme voľby mali!" To sa týka hláv odštiepeneckých republík a ich predstava je, že sa zvolia len starostovia a poslanci obecných zastupiteľstiev, ale nie hlavy a parlamenty tzv. republík, ktoré boli zvolené v roku 2014. Kyjev práve týmto ľuďom nedôveruje. Predstava odštiepeneckých republík je, že by uznávali iba menovú politiku Centrálnej banky Ukrajiny. Mali by spoločnú menu, ale tzv. dve republiky by mali vlastnú armádu a políciu - silové zložky. Jediné, čo by boli ochotní akceptovať, sú návrhy prezidenta Porošenka na posty sudcov, no mohli by sa ujať funkcií po súhlase miestnych autorít. V podstate žiadajú konfederáciu.

Nesklamala Európska únia Ukrajinu? Nemali Ukrajinci väčšie očakávania ako zjednodušenie vízového režimu?

EÚ ponúkla Ukrajine ekonomickú integráciu, prístup na jednotný trh. My sme tiež dostali podobnú ponuku. HDP Slovenska v roku 1993 bolo 17 miliárd eur v prerátaní na ceny z roku 2010. Vďaka prístupu na tento trh, naše HDP dnes dosiahlo viac ako 79 miliárd eur. Rozumiem nespokojnosti ľudí z depresívnych regiónov, kde to možno necítiť. Faktom je, že krajina sa mení a bohatne a životná úroveň postupne rastie. Takže je to na Ukrajincoch, ako sa k tejto ponuke postavia.

Myslíte si, že po zvolení Donalda Trumpa sa nejako zásadne zmení politika USA voči Ukrajine?

Je to dosť špekulatívna otázka, pretože Donald Trump toho porozprával strašne veľa a sú tam dve tváre. V médiách sa hovorí o tom, ako si váži Putina - ale toho chválil, aby znemožnil Obamu spojeného s Clintonovou. Preto uvidíme na koľko sú tam tie väzby reálne a či budú mať dosah na politiku USA. Čo sa týka Ukrajiny, tak sa vyjadril, áno, nech si Rusi Krym berú a že to nie je téma, ktorú by mali riešiť Američania. To povedal v kampani. Ukrajincov to šokovalo, ale zároveň počas skylinkového vstupu počas Jaltskej konferencie (tradičné bezpečnostné fórum) povedal, že Ukrajina je dôležitá európska krajina a bude podporovať jej územnú integritu. Takže vyberte si, uvidíme, čo bude po 20. januári, teraz si jeho kroky nedovolím odhadnúť.

Článok bol autorizovaný.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?