28. 12 2016 10:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Beblavý: Problém slovenskej politiky? Každý chce byť predseda

O Andrejovi Kiskovi, Progresívnom Slovensku či opozícii. Miroslav Beblavý zároveň porozprával o iniciatíve Slovensko 2.0 a svojej politickej budúcnosti.

Poslanec NR SR Miroslav Beblavý
Poslanec NR SR Miroslav Beblavý Foto: TVNOVINY.sk

Pár dní po voľbách odišiel zo #Siete, ktorú zakladal, kvôli vstupu strany do koalície so Smerom. V súčasnosti ako nezávislý poslanec pracuje na iniciatíve Slovensko 2.0. Jeho meno však spájajú aj s novým projektom Progresívne Slovensko či s údajným vstupom prezidenta Andreja Kisku na stranícku pôdu. Miroslav Beblavý v tomto kontexte vidí priestor pre štandardnú proeurópsku politiku, ktorá musí správne balansovať ekonomický rast a sociálny rozmer.

Vy ste hneď po voľbách odišli zo Siete pre vládu so Smerom. Boli ste naozaj presvedčený o tom, že môže vzniknúť široká koalícia na čele s Richardom Sulíkom?

Nie, nebol som si istý, že vláda Richarda Sulíka by fungovala, ale mal som istotu, že vláda Smeru fungovať nebude. Máme tu 10 rokov skúsenosti so Smerom a vieme, že za jeho vlády sa nielenže krajina neposunula dopredu, ale naopak podporujú sa extrémistické sily. Krajina sa čoraz viac radikalizuje najmä tým, že ľudia sú nahnevaní na korupciu a na to, že sa ich život nezlepšuje.

Zároveň sme my ako vtedajšia Sieť dali slovo voličom a to musí platiť. Nestalo sa nič také, prečo by sme to slovo mali zrušiť. Jediná motivácia mojich kolegov bola túžba po funkciách a to pre mňa nebolo prijateľné.

Tvrdíte, že neviete či by pravicová vláda ešte dnes existovala, na druhej strane hovoríte o sľube voličom, že so Smerom nepôjdete. Aké teda bolo východisko #Siete po voľbách?

Tých východísk mohlo byť niekoľko. Jednak sme mali pokračovať v rokovaniach o pravicovej vláde, jednak mohla vzniknúť úradnícka vláda. Mohla vzniknúť aj veľká koalícia časti pravice so Smerom mimo Siete. Tých možností bolo veľa.

Takže by vám neprekážalo, že #Sieť by ostala v opozícii.

Pokiaľ by išlo o dodržanie sľubu, že nebude vládnuť so Smerom, tak by stálo za to ísť aj do opozície. Koniec koncov, pre novovzniknutú stranu je podľa mňa dôležitejšie držať sa svojich hodnôt a pracovať, než okamžite ísť do funkcie. Ako vidíme, Sieť do vlády išla a dnes už prakticky neexistuje. To znamená, že nie je vždy najdôležitejšie ísť do vlády. Podľa mňa najdôležitejšie je byť schopný presadiť svoje hodnoty. Sieť v tejto vláde nepresadila žiadnu so svojich hodnôt.

 

OĽaNO a SaS majú odborníkov, problém sú ich lídri

To boli voľby, pozrime sa do parlamentu. Ako vnímate dnešnú opozíciu?

V opozícii sa ocitnú z definície všetky strany, ktoré nejdú do vlády. To znamená, že moje kolegyne a ja nemáme nič spoločné s pánom Kotlebom, hoci sme v opozícii. Takže z tohto pohľadu by som opozíciu hodnotil veľmi rozdielne.

Myslím si, že sú strany, ako je časť poslancov strany Sloboda a Solidarita a časť poslancov OĽaNO, ktorí chcú, aby táto krajina lepšie fungovala. Niekedy sú veľmi radikálni alebo trošku utrhnutí z reťaze, ale majú dobrý úmysel. Potom sú strany ako pán Kotleba, pán Kollár, u ktorých nevidím, že by túto krajinu vedeli spravovať . V prípade pána Kotlebu je to čistá nenávisť, ale aj v prípade pána Kollára je to tiež postavené najmä na budovaní nenávisti voči niektorým skupinám.

Takže opozíciu by som rozdelil na tieto dve skupiny. A tá situácia nie je veľmi dobrá. Nemáme v tejto chvíli v opozícii normálnu politickú silu, ktorá by vedela garantovať ľuďom, že keď sa dostane k moci, tak sa krajina významne pohne vpred. A to je to, čo nám dnes najviac chýba.

Ak to správne chápem, tak so spolupráce ste vylúčili Borisa Kollára a Mariana Kotlebu a naopak, viete si sadnúť s SaS a časťou hnutia OĽaNO.

Myslím si, že v OĽaNO je viacero veľmi zaujímavých a silných osobností ako napríklad pani Dubačová či pani Remišová a mohol by som menovať ďalej. Ľudia, ktorí nie sú len slušní a poctiví, ale aj múdri a chce sa im pracovať. Pri SaS aj pri OĽaNO teda platí, že je tam niekoľko odborníkov, skôr vidím problém s ich lídrami.

Ľudí nechceme presviedčať slovami, ale prácou

Vy ste predstavili iniciatívu Slovensko 2.0, kde podľa vás Slovensko potrebuje urobiť zásadnú zmenu v troch oblastiach. Pred pár dňami ju podporil aj zakladateľ Esetu Anton Zajac. Akým smerom sa táto iniciatíva vyvíja?

Táto iniciatíva vychádza s nášho spoločného chápania, čo je problém v dnešnej politike. Problém v dnešnej politike vidíme v tom, že ľudia do veľkej miery prestali veriť akýmkoľvek politikom. Buď ich to vedie k apatii alebo ich to vedie k podpore extrémizmu. Preto si myslíme, že treba obnoviť dôveru k normálnej politike.

Lenže keď sme sa zamýšľali nad tým, ako si získať dôveru ľudí, tak sme si povedali, že len rečami to nepôjde. Preto teraz nechceme začínať veľkým programom, veľkými konferenciami či tlačovými besedami, ale prácou. Preto okrem bežnej poslaneckej práce, ktorú teraz robíme, budeme pre ľudí robiť konkrétne poradenstvo a pomoc. Na druhej strane, sa pokúsime robiť aj na tom, aby sme ľudí presvedčili, že máme nápady, ktoré by konkrétne pomohli v ich životoch.

Keď vás počúvam, tak mi to trochu pripomína cestu Radoslava Procházku. Aj on si najprv založil občianske združenie ALFA, aby menil Slovensko. Neskôr sa to pretransformovalo na #Sieť, ktorej ste boli aj vy súčasťou. Prečo by tomu mali voliči opäť uveriť?

Nechcem sa vyjadrovať k Radoslavovi Procházkovi, keďže je už mimo politiky, ale jeho cesta bola úplne iná. On využil svoj veľký rečnícky talent a to, že ho ľudia uznávali na to, aby cez skratku pomocou prezidentských volieb získal veľkú popularitu a potom založil stranu. Pri všetkej úcte k Radoslavovi Procházkovi si nepamätám roky trpezlivej práce na konkrétnych drobnostiach pre ľudí.

Je táto iniciatíva platforma pre vznik novej politickej strany?

Ja o tom hovorím veľmi otvorene. Môže to byť, ak budeme cítiť dopyt a ak budeme mať pocit, že to má zmysel. Mať politickú stranu, ako spôsob obživy, tak to nepovažujem za zmysluplné ani pre ľudí, ale ani pre nás. Ak nebudem mať pocit, že ľudia na to reagujú, tak určite to nebudem tlačiť na vyšší stupeň.

Ale na druhej strane, to prázdno, ktoré cítim v slovenskej politike, je absencia normálnej politiky, ktorá by zastupovala záujmy ľudí, neuchyľovala sa k výstrelkom - populizmu a extrémizmu. Taká politika by jednoducho hovorila ľuďom, že ak máte mať lepší život, tak treba vykonať tieto kroky a my, ak nám dáte dôveru, tak ich vykonáme bez toho, aby sme sľubovali raj na zemi.

Je to prázdno štandardnej proeurópskej politiky, ktorá má zároveň dobrú rovnováhu medzi ekonomickým úspechom a sociálnym zmyslom. Ja sa hrdo hlásim k tomu, že pravicové vlády robili úspešné reformy, ktoré krajine pomohli, ale zabudlo sa na sociálny rozmer. Zabudlo sa na to, že keď sa krajine darí, ale nedarí sa konkrétnym skupinám ľudí, tak prestanú veriť politike, prestanú veriť v úspech krajiny a naopak sa uchyľujú k extrémizmu. Podľa môjho názoru potrebujeme dobrú stredopravú politiku, ale už trochu inak zadefinovanú ako v minulosti.

S Andrejom Kiskom mám na politiku veľmi podobné názory

Hovoríte, že sa pokúsite získať dôveru ľudí. Za normálnych okolností máte čas do roku 2020. Keď sa vám to nepodarí, tak skončíte s politikou?

Som šesť rokov v parlamente a za ten čas som videl viacero politikov, ktorí stratili slobodu. Často ju stratili preto, lebo už nemali kam ísť, a tým pádom sa museli držať politiky za každú cenu. Pre toto som si vždy pestoval aj svoju druhú profesiu. Pôvodom som vedec - výskumník. Dodnes mám malý výskumný úväzok v jednom výskumnom bruselskom centre a pokiaľ by som zajtra odišiel z politiky, tak zajtra viem ísť robiť niečo iné.

Keď sa ešte nechcete baviť o vašej iniciatíve ako o politickej strane, tak sa opýtam inak. Nie je táto vaša iniciatíva aj o vytváraní si priestoru, aby ste mohli byť súčasťou niečoho väčšieho?

Jeden z problémov slovenskej politiky v posledných rokoch bolo, že každý chce byť predseda. Mali sme ľudí ako Daniel Lipšic, Radoslav Procházka teraz Richard Rybníček. Oni sú všetko talentovaní politici, ale jedna z vecí, ktorá im nepomohla bola to, že začínali od seba - každý z nich chcel byť predseda.

Pokiaľ budeme môcť spojiť sily s niekým, koho budem vedieť rešpektovať, tak ja nemusím byť ničoho predsedom. Na druhej strane, čo som aj po týchto voľbách pochopil je to, že keď sa človek vyhne zodpovednosti a odovzdá ju niekomu inému len preto, že sa mu to nechce robiť, tak tiež môže urobiť chybu.

 

Čím ďalej, tým viac sa hovorí aj o možnej strane Andreja Kisku. Aj pri týchto debatách sa objavuje vaše meno. Absolvovali ste už nejaké rozhovory?

S pánom prezidentom sa stretávam málo, väčšinou na oficiálnych stretnutiach. Myslím si, že je to na ňom a všetci tí komentátori tak trochu varia z vody.

Myslíte si, že by bolo dobre, keby vstúpi na stranícku pôdu?

Malo by to jednu výhodu a jednu nevýhodu. Výhoda by bola v tom, že má dnes takú dôveru občanov, že by dokázal okolo seba vytvoriť silu. To už ukázal, že má talent a ťah. Nevýhoda by bola, že je málo pravdepodobné, že by jeho nástupca v prezidentskom úrade mal rovnaké kvality ako on.

Keď sa pozeráte na pôsobenie Andreja Kisku, kde ho radíte v rámci politického smerovania?

Myslím si, že v názore na politiku sa do veľkej miery zhodujeme, pretože Slovensko potrebuje zmeny. Ale takisto mám pocit, ako založil Dobrého Anjela, ale aj to ako sa dnes vyjadruje z pozície prezidenta, že rovnováha so silným sociálnym prvkom musí byť.

Mám pocit, že máme podobný názor, že naše miesto je v Európe. Musíme byť sebavedomí Európania, ktorí presadzujú svoje názory, ale sme Európania a Európsku úniu by sme mali chrániť ako toho, kto vie ochrániť nás. Takisto mám pocit, že mu je tiež blízka otázka ľudských práv a spoločných hodnôt.

Ľudí z Progresívneho Slovenska poznám roky

Vaše meno sa spája aj s inými projektmi ako napr. Progresívne Slovensko. Sú to však ľudia z IT oblasti, ktorí sa skôr vnímajú ako ľavicovo rozmýšľajúci. Aký je váš názor na túto iniciatívu?

Ľudí, ktorí sú okolo iniciatívy Progresívne Slovensko skoro všetkých poznám, mnohých aj dlhé roky. Niektorí sú dokonca moji priatelia, niektorí bývalí kolegovia. Vnímam, že sú ešte individuality. To znamená, že sú tam ľudia ako Ivan Štefunko, ktorý je dlhé roky ľavicovo vyhranený. Vnímam, že je tam aj pán Truban, ktorý je zas príkladom úspešného podnikateľa, ktorý oveľa viac vníma potrebu zmeny než tradičnú ľavicovosť. Takže aj u nich treba počkať, ako sa spolu usadia, lebo každý z nich má svoje názory a tie názory sú v mnohom podobné, ale v mnohom sa aj líšia.

Mám pocit, že oni, pán Kiska a ja máme spoločné to, že vidíme potrebu novej deliacej čiary. Tradičná stredopravá, stredoľavá čiara je trochu zastaraná. Takisto mám s nimi spoločné, že sociálno v dnešnej dobe znamená v prvom rade fungujúce zdravotníctvo, školstvo a fungujúce verejné služby.

 

Tieto projekty sa len teraz vyvíjajú. V hre sú však aj predčasné parlamentné voľby. Kto je v súčasnosti schopný predstaviť alternatívu, ktorá by mohla túto vládu nahradiť?

Osobne si myslím, že predčasné voľby tak skoro nebudú. To, čo spája strany tejto vládnej koalície je moc a málokto z nich by chcel riskovať osem mesiacov po voľbách, že o ňu prídu.

A odpoveď na vašu otázku. Alternatíva sa vytvorí vtedy, keď sa zbehne ponuka a dopyt. Ponuka tu podľa mňa začína byť, je taká nedokvasená a dopyt je tu tiež.

Rozmýšľate aj nad voľbami do VÚC? Chystáte sa aj niekoho verejne podporiť?

Voľby do VÚC sú trošku zbytočné. Dnes nemáte veľký rozdiel medzi Bratislavskou župou, v ktorej vládne stredopravý župan a medzi Trnavskou župou, kde vládne župan blízky Smeru. Župy sú dnes do veľkej miery o tom, že tí, čo tam sú, tak sa chcú mať dobre a silný program alebo idea za tým nie sú. Ak by sa ukázali kandidáti, ktorí by to chceli zmeniť, tak potom by to malo zmysel.

Máme však kraj, kde sa volá po spojení síl skrz celým politickým spektrum. Ani v tomto prípade nezvážite podporu?

Ak sú to kandidáti nenávistných postojov ako je pán Kotleba, pán Uhrík, ale môžu to byť aj iní ľudia a nie nutne od Koltebu, tak v tej chvíli je otázka či nepodporiť alternatívu aj keď nie je ideálna. Na druhej strane, ak ľudia majú pocit, že protikandidát sa nesnaží, nepracuje, neberie ich vážne, ale proti sebe má napríklad pána Kotlebu a hovorí im, že nemáte na výber - voľte mňa, tak ľudia zo vzdoru zvolia pána Kotlebu. Toto by som nechcel podporovať. Preto, ak by ten kandidát nebol niekto, o ktorom by som nebol presvedčený, že to bude dobrý župan, tak ho nemá zmysel podporiť, lebo ľudia tomu neuveria.

Boli ste v SDKÚ, potom v Sieti, a teraz sa rysuje zrejme ďalší politický projekt. Prečo vám majú ľudia ešte veriť?

Úprimne poviem, že to nechám na ľudí. Najhoršia vec na svete je, keď vám niekto pozerá do očí a hovorí, že mi môžete veriť. Buď vám ľudia veria alebo vám neveria.

Myslím si, že za mňa hovorí šesť rokov mojej práce v parlamente. Kým som bol poslancom za Radičovej vlády, tak som presadil najviac návrhov zákonov zo všetkých poslancov. Odkedy som v opozícii, tak je to ťažšie, ale presadil som viaceré veci pre ľudí, napríklad v oblasti hypoték. Aj moja práca na odhaľovaní v oblasti zneužívania verejných peňazí a boj proti ľuďom, ktorí to robia je pomerne známa. Takisto je známy aj môj postoj, keď som si mohol po voľbách vybrať, či budem ministrom, ale poruším slovo alebo zostanem v opozícii. Vybral som si to druhé. Takže nechám, nech za mňa hovoria skutky a rozhodnú ľudia.


Miroslav Beblavý článok autorizoval.

-1 komentárov


Už ste čítali?