16. 02 2017 10:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Bránik: Skutočnou hrozbou pre Slovensko sú frustrovaní bývalí vojaci, hrozia vojenským pučom

Odborník na extrémizmus tvrdí, že členovia Asociácie slovenských vojakov nielenže vedia používať zbrane, ale aj majú kontakty na armádu a disponujú množstvom informácií, ktoré podliehajú štátnemu tajomstvu.

Odborník na extrémizmus Radovan Bránik
Odborník na extrémizmus Radovan Bránik Foto: TVNOVINY.sk

Radovan Bránik pri popise extrémistickej scény za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu označil Asociáciu slovenských vojakov. Predseda tohto spolku Jozef Žarnovičan hovorí, že demokracia je mŕtva ideológia a na verejnosti hlása aj možnosť vojenského puču.

Odborník na extrémizmus sa dotkol aj iných politických či polovojenských spolkov, ktoré v podstate spája odpor k NATO a EÚ. Druhým dychom dodáva, že podobná alebo horšia situácia je aj v okolitých krajinách. Na rozdiel od nich však Slovensko podľa jeho slov stále spí.


Problematike extrémizmu sa venujete už niekoľko rokov. Koľko organizovaných skupín momentálne evidujete na Slovensku?

Evidencia je primárne vecou štátnych orgánov, ktoré sa tomu venujú. Úplne definovať počet týchto subjektov je skoro nemožné, keďže mnohé z nich nemajú formálnu štruktúru a nie sú registrované.

Koľko ľudí sa v nich združuje?

Ak hovoríme o tvrdom jadre, tak môžeme hovoriť o tisíckach osôb a k tomu sa nabaľujú ešte rôzni sympatizanti.

ĽSNS bude musieť prehodnotiť svoj postoj k LGBTI

Niektoré extrémistické hnutia sa venujú politickej činnosti, iné sa zamerali na vojenský výcvik. Pozrime sa skôr na tie politické. Podľa vašich slov je Marián Kotleba medzi extrémistami považovaný za Judáša. Prečo?

Vo vnútri týchto štruktúr už bolo dávnejšie jasné, že Mariana Kotlebu berú s veľkou rezervou. Jeho materská organizácia Slovenská pospolitosť sa od neho napríklad veľmi ostro dištancuje a považuje ho za Judáša a zradcu.

ĽSNS pred voľbami sľúbila voličom, že vráti peniaze pridelené zo štátneho rozpočtu, nestalo sa tak. Poslanci z tejto strany deklarovali, že budú v tvrdej opozícii proti vláde, ale v prípade niektorých káuz vládnej koalície jej do naopak pomohli a napríklad v prípade jednokolovej voľby vo voľbách do VÚC pomohla koalícia pre zmenu extrémistom.

Toto veľmi citlivo vnímajú aj ľudia vo vnútri extrémistickej scény, ktorí sa snažia vytvoriť proti Mariánovi Kotlebovi alternatívu. Navyše ho považujú za človeka, ktorý je vydierateľný, nedodržiava slovo a je schopný neprijateľného kompromisu so štátnou mocou.

 

Prečo je Marian Kotleba vydierateľný?

V jeho minulosti je niekoľko temných miest a udalostí, ku ktorým sa hlási buď veľmi neochotne alebo vôbec. Týkajú sa napríklad jeho pomerne liberálneho súkromného života a aj jeho následkov, vzhľadom na správne načasovanie pred župnými voľbami nechcem predbiehať udalosti. Myslím si však, že minimálne tí z jeho voličov, ktorí uverili legende o jeho údajne ultrakonzervatívnych postojoch budú mať nad čím premýšľať. ĽSNS bude preto tiež zrejme musieť prehodnotiť svoj postoj k problematike LGBTI občanov.

Taktiež sa verejnosť postupne bude dozvedať detaily o skutočnom pozadí financovania volebnej kampane. Týmito informáciami disponujú viaceré subjekty a aj ľudia, ktorí sú aktuálne pri moci. Následkom toho Kotleba hrá rolu bojovníka proti systému a systém sa tvári, že bojuje proti Kotlebovi. Možno preto ho tak vyrušujú divadlá so skutočnými hercami, nahota a vulgárnosti. Sám to zvláda lepšie.

Kto je pre extrémistov teda skutočný líder?

Náhradníkov je viacero. Čo sa týka politických ambícií, tak je tu Slovenské hnutie obrody (SHO) na čele s Róbertom Švecom. Má veľmi zručne premyslenú personálnu politiku a strategické plánovanie. Na rozdiel od Kotlebu, ktorý okrem Milana Uhríka neznesie vedľa seba nikoho, kto by bol trochu talentovanejší, SHO sa opiera o vzdelaných ľudí.

Môže SHO politicky ohroziť ĽSNS, resp. je možné, aby sa dve takéto strany dostali do parlamentu?

Samozrejme, možné to je. Akokoľvek to teraz vyzerá nepravdepodobné, treba sa poučiť z celkom nedávnej minulosti.

Ešte dva, či tri týždne pred parlamentnými voľbami ste nenašli solídnu agentúru, či analytika, ktorý by pripustil, že sa Kotleba môže dostať do parlamentu. Ukázalo sa, že to bol kardinálny omyl. Podceňovanie SHO za istých okolnosti môže byť ďalšou chybou, ktorú občianska spoločnosť môže urobiť.

Slovenskí branci sa umiernili, najväčšiu hrozbu predstavuje Asociácia slovenských vojakov

Poďme k polovojenským organizáciám. Vy ste na svojom blogu priniesli prvé rozhovory so šéfom Slovenských brancov Petrom Svrčekom, alebo Martinom Keprtom, ktorý bojoval na Ukrajine na strane separatistov. Stále ste s nimi v kontakte?

S Martinom sporadicky áno. So Slovenskými brancami som v kontakte už dlhšie nebol. Myslím, že v dnešnej podobe na extrémistickej scéne predstavujú spodnú hranicu spoločenskej nebezpečnosti. Kvôli tomu im už veľkú pozornosť nevenujem a len občas sa ku mne dostanú informácie o ich činnosti.

Samotní branci si zrejme uvedomili, že všetko má svoje hranice, keďže sa zbavili najväčších darebákov a svojim spôsobom sa umiernili. Samozrejme, len na pomery scény, na ktorej pôsobia.

Hovoríte, že sa Slovenskí branci umiernili. Kto je teda v súčasnosti najväčším bezpečnostným rizikom?

Je tam určitá škála. V strede bezpečnostného rizika je napríklad Vzdor Kysuce, ktorý má ambíciu ovplyvňovať moc a dostávať sa do policajných zložiek, alebo do zložiek ozbrojených síl. Ide však o relatívnu malú skupinu ľudí, až na výnimky zvonka bezpečnostného systému.

V roku 2015 sa však reaktivovala dlhodobo nefunkčná Asociácia slovenských vojakov (ASV). Nebezpečnou ju robí to, že jej jadro z veľkej časti tvorí množstvo profesionálnych vojakov v zálohe. Teda štát ich vzdelal, dal im vojenskú prípravu a dodnes ich platí cez výsluhové dôchodky.

Na rozdiel od väčšieho apolitického združenia, ktoré rieši hlavne praktické otázky týkajúce sa života vyslúžilcov majú príslušníci ASV vyslovene politické ambície, časť z nich pritom predstavuje skutočný extrém.

Navyše aj nemalá časť slovenských veteránov sa prikláňa k ruským záujmom a prejavuje obrovský odpor voči NATO a prozápadnej orientácii Slovenska. ASV teda aktuálne patrí na spomínanej škále bezpečnostného rizika na najvyššie priečky.

Čo je zámerom tejto organizácie?

Novinkou je, že sa svoje zámery nesnaží ani skrývať, lebo organizácie podobného druhu sa zvyčajne obávajú reakcie orgánov moci a svoje skutočné zámery taja, či zahmlievajú. ASV sa aj vďaka neskrotnému exhibicionizmu svojho predsedu Žarnovičana naopak okato snaží provokovať orgány činné v trestnom konaní. Zatiaľ im to zdanlivo prekvapujúco vychádza.

ASV pritom už dva roky veľmi intenzívne prejavuje prudký nesúhlas s našim členstvom v NATO, EÚ a prozápadným orientovaním krajiny. Ich agresivita sa vystupňovala až tak, že pred pár dňami Žarnovičan podal podnet na preskúmanie činnosti vrcholných predstaviteľov ministerstva obrany. Dôvodom má byť údajná vlastizrada, ohrozenie existencie národa v súvislosti s vyslaním vojakov do Lotyšska a to si už zaslúži najvyššiu pozornosť.

Zvlášť, keď sa im darí získavať na svoju stranu stále viac nielen vyslúžilcov, ale aj aktívnych príslušníkov Ozbrojených síl SR, pretože vo svojej komunikácii umne miešajú oprávnenú kritiku mnohých nedostatkov a prehmatov súvisiacich s politickými nomináciami počas viacerých vlád s útokmi na samotnú podstatu štátneho zriadenia.

Žarnovičan v roku 2015 označil napríklad demokraciu za mŕtvu ideológiu, najnovšie dáva ultimáta vláde vyhrážajúc sa jej nahradením akousi vládou odolnou proti záujmom takzvaného vojenskopriemyselného komplexu USA, čo je rétorika Rudého práva z čias studenej vojny.

V zásade oznámil verejnosti, že keď nebude po jeho, uskutoční sa vojenský puč. Komické je, že Žarnovičan začal nedávno používať prídomok "de Sarnó", objaviac niekde armáles povyšujúci niektorého z jeho dávnych predkov do šľachtického stavu. Ale malicherné prvky jeho povahy nútiace ho používať dávno zrušené tituly by nemali odviesť pozornosť od podstaty veci.

 

Ani ľudia na Ukrajine deň pred vojnou neverili, že sa niečo také môže stať

Vedeli by sa v extrémnom prípade spomínané organizácie sformovať, zobrať zbrane a vyjsť do ulíc?

Keď som bol v Bosne a Hercegovine, na Ukrajine, Srbsku, Kosove, tak ľudia bez ohľadu na to, na ktorej strane konfliktu sa ocitli, opakovali, že ešte deň pred prvým výstrelom si niečo podobné nevedeli ani len predstaviť. Takže optimizmus, že na Slovensku sa nemôže nič také stať nezdieľam.

Nemyslím si však, že niečo aktuálne hrozí v horizonte týždňov, či mesiacov. Ak sa však v dohľadnej dobe nenájde v súčasnej vláde, alebo nejakej jej normálnej demokratickej alternatíve dostatok empatie, súcitu a porozumenia pre potreby sociálne vylúčených ľudí, ak sa nespamätá korupčná mafia parazitujúca na eurofondoch a verejných peniazoch, tak sa nedá úplne vylúčiť, že môže dôjsť k nepokojom a násilnému riešeniu. Nedá sa donekonečna skákať ľuďom po hlavách bez toho, aby prišla reakcia. Kotleba, Žarnovičan a im podobní nie sú zdrojom problémov tejto spoločnosti. Oni sú ich následkom.

Ako je to na Slovensku s čiernym trhom so zbraňami? Dokázali by sa títo ľudia dostať k reálnym zbraniam?

Slovensko bolo dlhé roky zásobárňou nelegálnych zbraní aj pre okolité krajiny. Mali sme po zrušení Varšavskej zmluvy množstvo zbraní, ktoré v modernej armáde už nemali miesto.

Štát ich buď predával do zahraničia a cez tretie krajiny sa dostali do ohnísk konfliktov, alebo ich nedostatočne znefunkčnil a pomerne ľahko sa dali uviesť do pôvodného stavu. Roky sa predávali na občianske preukazy v army shopoch. Hovoríme potenciálne o desiatkach tisícov funkčných automatických zbraní schopných strieľať dávkou. Toto je už roky najobľúbenejší spôsob vyzbrojovania sa paramilitárnych združení u nás.

Násobne väčším problémom sú ale ľudia z Asociácie slovenských vojakov, ktorí nielenže vedia tieto zbrane aj účinne používať, ale zo svojej armádnej činnosti vedia, kde sú muničné sklady, poznajú operačné a taktické plány a majú množstvo informácií, ktoré podliehajú štátnemu tajomstvu. Majú tiež medzi aktívnymi príslušníkmi OSSR množstvo priateľov, ktorých kedysi učili bojovať.

Treba pritom pripomenúť, že hlavne v nižších úrovniach polície alebo armády je mnoho podporovateľov extrémizmu. Podľa konzervatívnych odhadov ide o 15 až 20 percent ľudí.

Na Slovensku máme výrobcu zbraní, ktorý sa otvorene hlási k podpore ĽSNS.

Keďže viem, akej kontrole podlieha oficiálna zbrojárska výroba, tak si nemyslím, že toto je zásadný problém. V týchto podnikoch majú napríklad bezpečnostné služby svojich ľudí, ktorí dodávajú dostatok informácií. Preto predstava, že tento pán vyrobí niekoľko tisíc kusov krátkych ručných zbraní potajomky a rozdá ich svojim sympatizantom je trochu pritiahnutá za vlasy. Toto reálne riziko nepredstavuje.

Je štát schopný účinne kontrolovať súkromné zbrojárske firmy aj v prípade veľkých nepokojov, ako bol napríklad Majdan na Ukrajine?

Ťažko sa odpovedá na hypotetickú otázku, ale logika veci vraví, načo riskovať nelegálnu výrobu nových zbraní v prípade, že existujú sklady plné síce starších, ale často prakticky nepoužitých? Stačí mať kľúče od tých správnych dverí, alebo poznať niekoho, kto ich má.

Za nárast extrémizmu je zodpovedný Smer a nechce si to priznať

ĽSNS v roku 2010 aj v roku 2012 získala v parlamentných voľbách 1,5 percenta. O štyri roky neskôr viac ako osem. Čo sa stalo? Prečo extrémna pravica takto narástla?

Ten nárast nie je skokový, ako by sa mohlo zdať. Nespokojnosť v spoločnosti rástla, ale chýbal jej niekto, kto by aspoň trochu šikovne fingoval záujem o jej problémy. Kotlebovi nemožno uprieť, že dokázal poskytnúť zdanie nádeje a riešenia. Od volieb ale ubehol takmer rok a neviem o tom, že by ĽSNS okrem vykrikovania a tupej propagandy typu hliadky vo vlakoch dokázala zabezpečiť splnenie nejakého zo svojich volebných sľubov. Takže skutočným reprezentantom tejto nespokojnosti Kotleba nebol, nie je a ani nikdy nebude, už aj vzhľadom na to, že má veľkú slabosť na peniaze.

Ľudia od začiatku jeho politickej kariéry vedeli, že je extrémista. Čo také urobil za posledné štyri roky, aby ho tak prestali vnímať?

Desať rokov dozadu otvorene hlásal násilie voči určitej skupine obyvateľstva, k čomu sa nedala prechovávať väčšinová sympatia. V súčasnosti Marian Kotleba vystupuje kultivovanejšie, uhladenejšie, používa menej ostré výrazy a dáva si obrovský pozor na to, aby si nevykoledoval zrušenie ĽSNS. Uniformy sú minulosťou a Kotleba pochopil, že lepšie funguje sako z výpredaja.

Treba však povedať, že za prudký nárast extrémizmu je priamo zodpovedná aj strana, ktorá tu vládne už tretie volebné obdobie. Dokáže sa prihlásiť ku ktorémukoľvek úspechu v spoločnosti, hoci sa oň často vôbec nepričinila, ale zároveň sa tvári, že s nárastom extrémizmu na Slovensku nemá nič spoločné. Trojnásobný premiér sa zo zodpovednosti za túto rastúcu katastrofu nikdy nevyvlečie.

Robert Fico pred nedávnom ohlásil vznik protiextrémistická jednotky a už má aj prvý zásah. Proti štatutárovi neziskovej organizácie, ktorá je prepojená na ĽSNS. Je toto cesta, ako potlačiť extrémizmus?

Bolo by veľmi lacné a nefér, keby som teraz začal spochybňovať účinnosť tejto jednotky. Ako každá nová vec, aj ona potrebuje na vyslovenie hodnotení šancu ukázať, čo dokáže. O pol roka, či o rok bude priestor na hodnotenie. Mám samozrejme niekoľko výhrad a obáv a jednou z nich je to, že bola teatrálne predstavená nositeľmi spôsobu vládnutia, ktorý na Slovensku zásadne prispel k nárastu extrémizmu. A dôležité je si uvedomiť, že v silách tejto jednotky je eliminácia iba tých najvypuklejších prípadov. Represia je dôležitá, ale nesmie byť jediná. Najlepšie by bolo, ak by sme nemuseli bojovať s ničím. Dobiehajú nás tragické dôsledky totálne zanedbanej prevencie a zlyhania vzdelávacieho systému.

Extrémisti predstavia alternatívu k EÚ, Slovensko bude pod vplyvom Ruska

Extrémizmus nie je problém len Slovenska. Spolupracujú navzájom jednotlivé extrémistické skupiny naprieč hranicami?

Česká a slovenská extrémistická scéna má dlhoročné kontakty. Medzi Slovenskom a Maďarskom bola v minulosti veľmi napätá situácia, keď napríklad bývalý predseda SNS Ján Slota vykrikoval, ako pôjdeme na tankoch do Budapešti. Dnes to tak nie je. Slovenské a maďarské extrémistické organizácie spolupracujú.

Extrémistická scéna v Európe a hlavne vo V4 je vo väčšine orientovaná na Rusko a protizápadne, pričom sa okrem nepriamej podpory občas podarí detekovať aj priame dôkazy. V prípade ĽSNS to bude mať v dohľadnom čase aj podobu odhalení o priamej finančnej a personálnej pomoci Ruska pri ostatných parlamentných voľbách. Voľbami však podpora neskončila.

Rusko si v každej krajine, ktorá ho zaujíma, vytipuje spolupracovníkov a organizácie, ktoré môžu narušovať stabilitu. Rusko si je vedomé svojej slabej pozície, katastrofálneho stavu ekonomiky závislej od exportu ropy a plynu a jeho jedinou cestou je oslabenie EÚ.

Extrémistické organizácie, ktoré sú podľa vás podporované Ruskom, hlásajú odchod z EÚ. Majú aj záložný plán, keby sa EÚ rozpadlo?

Majú ich niekoľko. Začiatkom 20. storočia predstavil poľský generál Piłsudski plán Medzimoria, ktorý počítal s tým, že dôjde k zblíženiu krajín medzi Baltským, Stredozemným a Čiernym morom. Rusi pred časom tento plán uviedli do stavu pripravenosti a má byť akousi alternatívou po prípadnom rozpade EÚ. V praxi by zo znamenalo, že Slovensko, Česko, Poľsko, Maďarsko, Ukrajina a ďalšie krajiny by vytvorili úniu, ktorá by sa vzdialila od Západu a spadla by opäť pod ruskú sféru vplyvu. Projekt Intermarium je pritom na prvý pohľad akoby aktivitou mimo ruského vplyvu, či dokonca navodzuje dojem, že Rusko obchádza. Jeho podstatou a cieľom je však odtrhnutie viacerých štátov od EÚ.

 

Takže v dohľadom čase môžeme očakávať, že hnutia ako ĽSNS začnú okrem vystúpenia z EÚ a NATO predstavovať aj takúto alternatívu?

Takéto kroky budú samozrejme nasledovať, ale salámovou metódou. Nepôjdu predsa s bubnom na zajace.

To, čo tvrdíte, neznie veľmi dobre. Ako to celé môže napokon skončiť?

Som pesimista. Máme tu najnovšie tému západnej Ukrajiny a Poľska, kde Jaroslaw Kaczyński hovorí o územných nárokoch a historických krivdách a citeľne rastie napätie. Maďarsko už dnes ani len náhodou nemôžeme označiť za liberálnu demokraciu. Takže už len toto je za čiarou toho, čo je pre EÚ štandardom. Slovensko ale ešte stále spí a tvári sa, že je všetko v poriadku.

 

Radovan Bránik rozhovor autorizoval.

-1 komentárov


Už ste čítali?