13. 03 2017 10:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Radičová: Ak sa nebudeme dožadovať charakterných politikov, tak mám o Slovensko obavy

Iveta Radičová o politike, extrémizme, ale aj o zotrvaní Slovenska v Európskej únii.

Iveta Radičová
Iveta Radičová Foto: TVNOVINY.sk

Na politickej scéne chýbajú politici s odvahou, reformní politici a politici s víziou, hovorí bývalá premiérka a sociologička Iveta Radičová. Zároveň doplnila, že bez morálky sa nepohneme ani o krok dopredu a ak sa nevráti etika do politiky a nebudeme mať dopyt po charakterných politikoch, tak má o Slovensko obavy.


Viacerí ekonómovia tvrdia, že na Slovensku sa nikdy tak dobre nežilo. Ľudia sú ale frustrovaní a narastá nespokojnosť. V čom tkvie tá rozporuplnosť?

Popri raste ekonomiky, zamestnanosti a makroekonomických ukazovateľoch treba zdôrazniť, že tento rast sa zodpovedajúco nepremieta do rastu a zmien každodennej životnej úrovne občanov. Táto priepasť vytvára veľký a oprávnený pocit frustrácie.

Slovensko navyše zaostáva v kľúčových oblastiach. Dlhodobá nezamestnanosť, ktorú roky tlačíme pred sebou. Zhoršujúce sa výsledky žiakov na školách a zároveň školský systém, ktorý preukázateľne nie je schopný vyrovnávať socioekonomické rozdiely medzi žiakmi. Zaostávame v počte rokov života v zdraví, vo fungovaní štátneho aparátu, ale aj vo verejnom obstarávaní a súdnictve.

Zmenil sa aj trh práce. Vzniká skupina zamestnaných, ktorá patrí do kategórie pracujúcich chudobných, keďže mzdy sú veľmi nízke. Na druhej strane náklady na život rastú a občania nedokážu pokrývať nevyhnutné každodenné náklady. Skromný nižší odhad hovorí, že takýchto pracujúcich je až 20 percent. Potom je ďalšia veľká skupina, ktorých príjmy z práce nedosahujú mediálnu - strednú hodnotu príjmu a už vôbec nie priemernú.

Desať rokov s malou prestávkou na Slovensku vládne sociálna demokracia. Pred poslednými voľbami dokonca vytvorila jednofarebnú vládu. Ako je možné, že po ľavicovo orientovanej vláde narástla sociálna nespokojnosť?

Prvé obdobie Ficovej vlády sa skončilo aj so zlými makroekonomickými ukazovateľmi, samozrejme mohla za to aj finančná kríza. Deficit dosahoval zhruba osem percent, stúpal dlh a bola vysoká nezamestnanosť. Takže záleží na tom, aké vláda použije nástroje a riešenia, aby dorovnávala sociálne rozdiely. Zastávam názor, že jediným skutočným sociálne spravodlivým riešením je vyšší príjem z práce.

 

Politika sa posúva z politiky riešení do politiky kopírovania verejnej mienky

Sme rok od parlamentných volieb, ktoré nastolili jednu veľkú tému - boj proti extrémizmu. Koniec koncov, aj vládna koalícia sa označila ako hrádza proti extrémizmu. Darí sa jej v tomto boji alebo na bojisko ani nevstúpila?

Extrémizmus nie je problém len Slovenska. V globálnom svete dostávajú väčší priestor radikalizujúce sa sily z viacerých dôvodov. Po prvé, nové príčiny sociálnych nerovností, ktoré dosiahli globálny, ale aj teritoriálny rozmer.

Globálny - osem najbohatších ľudí má bohatstvo polovice populácie ľudstva, čo už nie je možné nazvať sociálnou nerovnosťou, ale ekonomickým extrémizmom a na ekonomický extrémizmus je reakciou politický extrémizmus.

Niečo podobné sa deje aj vo vnútri jednotlivých krajín. Nejde o žiadnu prázdnu frázu, ale je oslabená stredná vrstva, ktorá svojím postavením väčšiny bola vždy garantom stability v spoločnosti. A tým, že vznikajú spomínané vytláčané skupiny - viac ľudí sa prepadá do nízkopríjmových skupín - tak v danej situácii nemáte väčšinovú podporu stabilnej štandardnej politiky.

Takže robí alebo nerobí táto vláda dostatočne veľa, aby uspela v boji proti extrémizmu?

Koalícia pri vzniku uviedla, že chce byť hrádzou extrémizmu. Čísla v preferenciách hovoria, že opak je pravdou. A potom je otázka, či prijaté riešenia odpovedajú na hlavné výzvy Slovenska. Ak by to tak bolo, tak sa zlepší atmosféra v spoločnosti a znova sa vrátime do situácie, že bude prevažovať skupina spokojných voči skupine nespokojných. A toto nie je pravdou.

Nárast extrémizmu nie je vinou len vládnej koalície, ale aj neexistujúcej alternatívy. Kde vidíte najväčší problém, že sa demokratická opozícia nedokáže už niekoľko rokov skonsolidovať?

Štýl politiky, ktorého sme dnes svedkami je spôsob, ktorý mnohých ľudí odrádza. Ak sa rozhodujete pre nejakú profesiu, tak je veľmi dôležité, aká štábna kultúra, teda v prípade politiky politická kultúra, v danej spoločnosti funguje.

Politika sa posúva z politiky riešení do politiky kopírovania verejnej mienky. Zároveň v politike je veľká miera arogancie a boja o moc, ktorý prevláda nad politikou riešení. Vecné politické spory sú nahradené osobnými útokmi.

V spoločnosti sa aplikujú dva prístupy k extrémistom. Buď sa s nimi vôbec nediskutuje alebo diskutuje tak, aby sa ukázalo, že nie sú reálne schopní riešiť problémy. Ku ktorému prístupu sa prikláňate?

Máme garantované štyri generácie ľudských práv. Prirodzené s právom na život, ale aj ochrany súkromia, majetku a osobnosti. K tomu máme občianske a politické práva, kde je napríklad sloboda slova či vierovyznania. Sociálne ekonomické práva, kultúrne a skupinové práva. Ale žiadna zo slobôd neexistuje sama osebe. Teda sloboda slova existuje zároveň so slobodou a právom na ochranu osobnosti. Teda pokiaľ slovo ohrozuje vašu integritu a osobnosť, tak tam sú jasne dané limity.

To znamená, ak máme v zákone odsúdené a v trestnom práve zadefinované, čo je násilie, extrémizmus, radikalizmus, tak potom rešpektujme takto definovaný zákon a ochranu všetkých slobôd.

Extrémisti získavajú na sile najmä vďaka znechuteniu ľudí z politickej situácie. Dá sa teda povedať, že tu existuje priestor pre vznik nových strán. Môžu osloviť výraznú časť voličov?

Faktom je, že približne 2/3 občanov využili ponuku politických strán - to je realita. V rámci tejto reality si zdôraznime, že v liberálnej demokracii platí, že vždy vládne najväčšia menšina.

V demokracii musia fungovať kontrolné mechanizmy ako je napríklad práca opozície. A ako teda funguje? Nenahráva len svojou formou tomu, aby sa reprodukoval štýl politiky, ktorý vláde svojim spôsobom vyhovuje alebo pracuje spôsobom vecnej argumentácie a tlačí k zmenám tém, ktorým sa politika venuje? Sú hlavné výzvy, problémy témami verejného diskurzu?

A potom sa ma pýtate, či je dopyt po iných politických subjektoch. Pokiaľ prídu politické subjekty a otvoria témy, ktorými ľudia žijú a nebudú sa niesť na vlne politikou vytvorenej verejnej mienky, ale postavia sa proti prúdu, tak si myslím, že majú reálnu šancu.

 

Prestaňme sa vyhovárať na Brusel, ktorý sme si práve vymysleli

Už dlhšiu dobu sa špekuluje, že do straníckeho ringu vstúpi prezident Andrej Kiska. Je to človek, ktorý by bol dobrý líder? Keď vieme, že post prezidenta je úplne niečo iné ako byť predsedom strany alebo predsedom vlády.

Neočakávajte, že sa pripojím k špekuláciám. Pán prezident sa vyjadril veľmi presne a jasne. Má funkčné obdobie, kde plnohodnotne bude plniť kompetencie prezidenta Slovenskej republiky. A nepridáva ani najmenšou zmienkou dôvody o takýchto špekuláciách.

Odhadnúť politický vývoj v súčasnosti nie je vôbec jednoduché. Hovorí sa, že ľudia v prieskumoch už nie sú tak úprimní. Čo spôsobuje tento jav?

Prieskumy zlyhávajú pri meraniach takých postojov, ktoré v súčasnosti podliehajú viac krátkodobej emotívnej voľbe ako dlhodobej preferencii. Prirodzene, ak máte dynamické zmeny na politickej scéne, viac emotívnych stanovísk ako racionálnych, viac osobných konfliktov ako vecných, tak sa zmenšuje klasické jadro voličov a narastá skupina fluktuujúcich voličov.

V USA si zvolili Donalda Trumpa, vo Francúzsku rastie Marine Le Pen, v Holandsku Geert Wilders a takto by sa dalo pokračovať azda v každej európskej krajine. Čaká nás obdobie antisystémových politikov?

V histórii boli rôzne globalizačné vlny a reakcie na ne. Po globalizačnej vlne imperializmu v 19. storočí prišla globálna vlna fašizmu a komunizmu. Ako reakcia na fašizmus a komunizmus prišla globálna vlna liberalizmu, na ktorý zas reaguje globálna vlna antiglobalizácie. A teraz ide o to, ako ju zvládneme.

Takíto politici sú veľkými kritikmi EÚ resp. hlásajú odchod svojich krajín z nej. Nedostávame sa už do bodu, kedy je ohrozená stabilita v Európe?

Počas mečiarizmu to vyzeralo, že v Európskej únii vôbec nebudeme. Ani sme sa tam poriadne nezohriali a už koketujeme s odchodom? V živote máte dve možnosti. Buď pri prvom závane problému, ktorý si vyžaduje väčšie nasadenie, zutekáte alebo si poviete, že stačilo a pomenujete si priority a problémy dokážete spoločne zvládnuť.

Prestaňme sa vyhovárať na Brusel, ktorý sme si práve vymysleli. Veď Brusel sú premiéri a prezidenti členských štátov EÚ. Tak to zvládnime! Alebo sme naozaj neschopní to zvládnuť?

K stabilite v EÚ určite neprispieva ani ruská propaganda, ktorá sa nekontrolovateľne šíri cez sociálne siete.

Západný svet trocha „zaspal na vavrínoch" a myslel si, že monetárnymi opatreniami zvládne 20 rokov rastúcu infláciu a reštartuje ekonomiky. Reštartoval, ale za veľmi vysokú cenu a náklad, ktorý môžeme kvalifikovať ako zlyhanie politiky.

V tejto situácii a etape Európa v ponímaní Európskej únie začala zaostávať, a tak sa redefinuje politický priestor. V hre je Čína, India a samozrejme Rusko, ktoré v daných geopolitických zmenách vstupuje úplne prirodzene do priestoru.

 

Politický líder by mal spĺňať a spájať zodpovednosť a charakter

Keď sa pozriete na súčasnú politickú scénu u nás. Aj keď vaše vzájomné vzťahy neboli na konci vašej vlády úplne ideálne. Nechýbajú vám v dnešnej politike ľudia typu Ivan Mikloš, Mikuláš Dzurinda?

Nielen na slovenskej politickej scéne chýbajú politici s odvahou, reformní politici a politici s víziou, ktorí sú schopní odpovedať na hlavné výzvy. Po roku 1945 sa podarilo postaviť Európu na nohy z troch dôvodov. Intelektuálna elita ponúkla ekonomické riešenia, spoločenskovedná elita ponúkla spôsob dobrého vládnutia a existovali demokrati -silní lídri, ktorí takéto riešenia politiky dokázali presadiť aj za cenu, že na nejaký čas boli vyradení z politickej scény.

Zaujala ma vaša myšlienka o Európskej únii, kde by sa politici mali postaviť čelom k problémom a spoločne ich vyriešiť a nie od nich utekať. Nedozrela vo vás myšlienka, že je čas na návrat systémových politikov možno aj pod vašou hlavičkou a prinavrátiť Slovensku štýl politiky aký si zaslúži?

Želám občanom Slovenska, aby mali ponuku politikov, ktorí spájajú princípy - etika zodpovednosti, praktických riešení a morálnosti. Politický líder by mal teda spĺňať a spájať zodpovednosť a charakter. Nie je možné, aby pragmatizmom prehlušoval charakter. Takže bez morálky sa nepohneme ani o krok ďalej.

Zdôrazňujem, že máme priepasť medzi právom a spravodlivosťou a jedinou odpoveďou na to, či je právo spravodlivé, je morálka. Takže, pokiaľ sa nevrátime k etike v politike a nebudeme sa sami dožadovať charakterných politikov, tak mám obavy.


Iveta Radičová rozhovor autorizovala. 

-1 komentárov


Už ste čítali?