03. 04 2017 10:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Maroš Kramár: Prečo za moje dane živím človeka, ktorý hádže po ľuďoch kamene?

Slovenský herec tak reagoval na extrémistov, ktorí by podľa neho mali sedieť v base a nie v parlamente.

Maroš Kramár
Maroš Kramár Foto: TVNOVINY.sk

Nikdy nebola väčšia šanca zrušiť Mečiarove amnestie, ako je dnes. Dopomohol k tomu aj film Únos, v ktorom hlavnú postavu Predsedu stvárnil Maroš Kramár. Práve známy slovenský herec si v posledných dňoch nebral servítku pred ústa, kedy podrobil kritike poslancov na čele s Andrejom Dankom. Napriek tomu nepripúšťa, že ide o vojnu medzi ním a predsedom parlamentu.


Film Únos zožal po celom Slovensku veľký úspech a aj jeho zásluhou budú možno zrušené Mečiarove amnestie. Čakali ste, že tento film vyvolá taký ohlas u spoločnosti? Veď Mečiarove amnestie sa poslanci pokúšajú zrušiť už 20 rokov.

Ako ktorí (smiech). Zväčša sa tvária, že to chcú zrušiť, ale je za tým silná moc, ktorá tomu bráni. Už len odkaz pána Mečiara, ktorý v živom vysielaní povedal, že má informácie, ktoré keby povedal, tak by narušili stabilitu tejto krajiny. To je jasný odkaz pre tých silných, ktorí to ešte majú šancu zastaviť.

A k filmu. Pani režisérka ma oslovila na spoluprácu a veľmi rád som to prijal. Bol som rád, že niečo takéto vzniká. Nečakal som, že bude mať taký úspech, zdvihne takú vlnu záujmu a vytvorí taký tlak.

Aj keď je film Únos oficiálne fikciou, vychádza z reálnych skutočností...

... Podľa mňa by bol ešte silnejší, ale produkcia musela dohliadať, aby to bolo právne v poriadku. Hovoríme, že sme natočili umelecký film, ktorý je na základe nejakých skutočností, nie je to však dokumentárny film. Ak sa zrušia amnestie, tak by sa k nemu mohol dotočiť doplnok, hlavne pre mladých ľudí. Ja som si ho bol pozrieť s mojimi deťmi a nevedeli presne kto je kto.

 

Áno, pre právne veci sa nemôžu priamo pomenovať postavy. Aké to teda bolo pre vás ocitnúť sa v roli Predsedu?

Sám so bol prekvapený, že ma oslovili na túto postavu. Pani režisérka mi vysvetlila, že kvôli tomu, lebo mám charizmu a vraj ma ženy milovali (úsmev) a on to mal tiež.

Nesnažili sme sa točiť dokument a podobať sa na niekoho. Snažili sme sa skôr ukázať charaktery a štruktúru moci, ktorá je prepletená s mafiou. A ja som hral človeka, ktorému chutí moc a neznáša odpor.

Konštrukcia demokracie je u nás narušená. Všade od hora dole je „náš človek"

Vznik filmu Únos mohol nahnevať mnoho ľudí. Pociťovali ste vy alebo tvorcovia nejaké tlaky?

Nie, to sa musíte opýtať produkcie alebo pani režisérky Solčanskej, lebo ona to režírovala a písala scenár. Mne nikto nevolal, že ak budem hrať túto postavu, tak ma zlikviduje.

Je to film o temnej dobe, kedy sa štátna moc neštítila ničoho. Spomenuli ste si pri natáčaní na nejaký hrozný moment z minulosti, ktorý sa vám vďaka filmu vrátil späť? Pýtam sa aj preto, lebo mnohí ľudia po vzhliadnutí filmu hovoria hlavne o pripomenutí si strašných vecí, na ktoré časom zabudli.

Film sa točil na „preskačku", ono to má inú silu, keď to vidíte v celku. Takže iné prežívate pri nakrúcaní a iné v kine.

Samotný film vám priblíži danú dobu. Ak ste v danej dobe žili a pokiaľ vám napríklad nevybuchol granát na záhrade, tak sa vás to až tak nedotýkalo. Ale keď to vidíte v celku, a v tom je ten film silný, tak vás to vtiahne do deja a máte pocit, že sa to dotýka aj vás.

Ako si vy spomínate na dobu mečiarizmu?

Takisto ako každý iný. Bolo mi ľúto, že to ide takýmto smerom. Dnes tu riešime ako zrušiť Mečiarove amnestie. Ozvať sme sa mali, keď ich Mečiar vydal. Keby sme boli vtedy v uliciach, tak dnes by sme boli inde.

Myslíte si, že amnestie budú reálne zrušené? Lebo ak aj prejdú cez NR SR, tak ešte ich bude posudzovať Ústavný súd.

To je práve tá sranda. Konštrukcia demokracie je u nás narušená. Postavené je to tak, že aj na Ústavom súde majú ľudia pri moci svojich ľudí. Takže všade od hora dole je „náš človek".

Takže je možné, že ich poslanci zrušia, ale Ústavný súd to podľa vás môže stopnúť?

To sa môže pokojne stať a to je na tom to najhoršie, že je to tu od základu zlé.

Nepotrebujem sa na Dankovi voziť a získavať na ňom body

V posledných dňoch ste si nedávali servítku pred ústa a kritike ste podrobili aj samotných poslancov za to, že ich prišlo málo na premietanie filmu Únos v parlamente.

Vedel som, že sú tam médiá a hovoril som to preto, aby o tom ľudia vedeli. Ale nehovoril som to preto, aby som sa zviditeľnil. Veď som dosť populárny, naozaj to nepotrebujem.

 

Ironicky ste reagovali aj na predsedu parlamentu Andreja Danka.

Dlhšiu dobu som počas tlačovky hovoril vážne veci a na záver som to chcel odľahčiť. Ale len preto, lebo ma trochu nahnevalo, ako sme ďakovali pánovi predsedovi Dankovi, že nás do parlamentu pustil. On nás pustil do vlastného domu? Však to nie je jeho parlament. Veď on funguje z našich daní a keď tam chceme točiť film, tak nám majú vytvoriť priestor.

Nechcel som útočiť priamo na pána Danka, použil som ho len ako príklad arogantných politikov. Ja sa nepotrebujem na Dankovi voziť a získavať na ňom body. Nech si pozrie pán Danko Facebook a uvidí, čo ľudia o ňom píšu. Sú to ďaleko horšie veci.

Zarazili ma aj média, že vytiahli len túto blbosť, držia sa nej a vytvárajú dojem, že je tu nejaká vojna medzi mnou a Dankom. Žiadna vojna nie je.

Kritizujeme súčasných politikov, ale na scéne sa čoraz viac začínajú presadzovať ľudia, ktorí veselo prezentujú nacistické symboly a názory. Nie je toto smerovanie nebezpečnejšie?

Je. Ale teraz budeme hovoriť zas o menšom zle?

Ale je to zlé. Prečo za moje dane živím človeka, ktorý hádže po ľuďoch kamene. Podľa mňa by mal sedieť v base a nie v parlamente. Demokracia je u nás už fakt pokrútená. Veď aj Hitler bol demokraticky zvolený a koľko zla narobil. Demokracia je veľmi krehká dáma, ktorú treba strážiť, lebo takýto ľudia ju vedia veľmi zneužiť.

Ako frustrovaným ľuďom vysvetliť, že tadiaľto cesta nevedie?

Treba im ukázať ďalšiu cestu. Treba im ukázať, že arogancia moci sa dá zlomiť a nie je večná. Ale nie tým, že budeme vykrikovať, ako treba všetkých pozatvárať do basy, ani tým, že si oplotíme Slovensko. Toto sú hlúpe názory.

 

V spoločnosti to pomaly vrie, ľudia už majú toho dosť

Boli tu divoké 90. roky, kde vládla hrubosť. Teraz nám opäť zvulgárnela spoločnosť a aj samotným politikom hrubne slovník. Nepoučili sme sa z minulosti?

Je známy výrok, že nič nie je nové, nové je len to, čo je zabudnuté. Takže stále sa to vracia. Ale na to tu boli vždy múdri ľudia, ktorí na to poukazovali. Nechcem sa teraz pokladať za múdreho, len chcem ukázať cestu, že sa treba ozvať.

Teraz vlastne kopem za tých, ktorí sú chudobnejší ako ja. A tí mi veľakrát nadávajú, že mám všetko, nech som radšej ticho.

Ľudia v kultúre a osobitne herci sa vždy v zlomových momentoch prihovárali spoločnosti. Vy ste napríklad tak urobili teraz. Máte pocit, že je čas vyjadrovať svoj názor nahlas a začína to v spoločnosti vrieť?

Áno, pomaličky to vrie. Len my sme trochu zbabelý národ. Hovoríme si: „veď niekto to vyrieši", „niečo sa zmení", „niekto to urobí". Ale je zas pravda, že potom príde zlom, kedy je toho už naozaj dosť. Možno aj preto som tu a dovolil som si v parlamente povedať, že cisár je nahý.

Bavíme sa o tom, že v spoločnosti to vrie, ale potom prichádza otázka, či sa frustrovaní ľudia nakoniec nepriklonia na stranu ľudí, ktorí sa skrývajú za nacistické symboly.

Z toho mám a aj trochu strach, ale nakoniec verím Slovákom. Slováci sú dobrosrdeční, pohostinní a mierumilovní ľudia. Takže verím v rozum Slováka a slovenského národa.


Maroš Kramár rozhovor autorizoval.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?