19. 06. 2017 13:50 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Romana Kanovská: Vyrastá nám skupina žiakov, ktorá bude príliš ľahko manipulovateľná

V porovnaní so svetom sa podľa riaditeľky NÚCEM stále vzďaľujeme priemeru a nie je žiaden náznak, že by sme sa v blízkej budúcnosti odrazili od dna.

Riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská
Riaditeľka NÚCEM Romana Kanovská Foto: TVNOVINY.sk

Slovenské školstvo sa už roky borí s mnohými problémami, čo sa výrazne odzrkadľuje v jeho kvalite. Ukazujú to aj národné testovania či medzinárodné porovnania. Riaditeľka Národného ústavu certifikovaných meraní Romana Kanovská hovorí, že nám narastajú regionálne rozdiely, kde najhoršie výsledky dosahujú okresy, ktoré trpia zlou sociálnou a ekonomickou situáciou.

V porovnaní so svetom sa prepadávame stále viac do podpriemeru a z krajín V4 sme najhorší. Dôvodom tohto stavu je aj to, že úspešné krajiny majú jasne stanovený cieľ, ktorý sa snažia za každú cenu dosiahnuť. My takýto cieľ ani nemáme poriadne zadefinovaný.


Pred pár dňami ste zverejnili výsledky celoslovenského testovania žiakov 9. ročníka základných škôl. Je to zrkadlo školského systému na Slovensku. Tak aký je podľa tohto obrazu?

Do istej miery je to obraz vzdelávacieho systému, ale určite by som nepovedala, že je to jediný a najspoľahlivejší indikátor kvality škôl, keďže toto testovanie nám ukazuje len vedomosti zo slovenčiny a matematiky.

Otázka, aké je slovenské školstvo na základe testovania deviatakov? Bohužiaľ, medzi školami máme čoraz väčšie regionálne rozdiely. Školy na západnom Slovensku, hlavne veľké školy v centrách miest majú relatívne uspokojivé výsledky. Na druhej strane, máme regióny na východnom a južnom Slovensku, v ktorých je zlá sociálno-ekonomická situácia. Školy práve v týchto oblastiach dosahujú najslabšie výsledky. Horšie je, že sa nožnice medzi týmito školami stále viac otvárajú.

Platí rovnica, že zlé socio-ekonomické podmienky rovná sa zlé školské výsledky, a opačne?

Áno. V rámci krajín OECD to platí a u nás najsilnejšie. Potvrdzujú nám to aj medzinárodné merania.

 

Ak má rodinné zázemie vážny vplyv na úroveň vzdelania, tak sa škola nemôže správať tak, že ju to nezaujíma

Jedna vec je zlá sociálno-ekonomická situácia v rodinách, ale nie je problém aj v samotných školách? Napríklad, že nevidia prilákať kvalitnejších učiteľov alebo zabezpečiť dobrú vybavenosť učební atď.

Toto je na Slovensku veľký problém. Školy, ktoré vzdelávajú žiakov zo slabšieho sociálno-ekonomického prostredia, majú slabšie materiálne vybavenie. Keďže sú to menšie školy, pre nedostatok učiteľov musia často vyučovanie zabezpečovať nekvalifikovanými učiteľmi. To znamená, že si učiteľ do úväzku pridá predmet, na ktorý nemá aprobáciu. Toto sa najčastejšie deje v prírodovedných predmetoch, napríklad pri fyzike a chémii.

Ďalší problém je, že tieto školy nevedia poskytnúť deťom rôzne krúžky, ktoré by mohli do istej miery kompenzovať to, čo sa deti nemohli naučiť na vyučovaní a mohli by rozvíjať ich iné zručnosti.

Vieme, že väčšina týchto chudobnejších okresov má veľké sociálne vylúčené skupiny obyvateľstva. Sú tieto výsledky spôsobené aj týmto faktorom?

Určite sa pod tieto výsledky podpisuje aj skupina sociálne znevýhodnených žiakov. Na druhej strane, nám narastá aj skupina detí, ktorých rodičia cestujú za prácou a starajú sa o nich starí rodičia.

Aké to môže mať následky pre dané regióny?

Práve preto interpretujeme výsledky z toho regionálneho aspektu, aby sme apelovali na to, že v týchto regiónoch nám vyrastá generácia detí, ktoré majú oveľa menšiu mieru motivácie dosahovať dobré výsledky. To znamená, že ich úroveň vzdelania je na úrovni rizikovej skupiny žiakov. Vyrastá nám teda potenciálne veľmi riziková skupina mladých ľudí, ktorá nemá ani základné predpoklady na to, aby sa zorientovala v bežnom živote.

Upozorňujete na tento problém, ale navrhujete aj nejaké riešenia?

Vďaka testovaniu nastavujeme zrkadlo ministerstvu školstva, ministerstvu práce a možno aj ministerstvu zdravotníctva, ktoré by mali svoje riešenie zakladať aj na našich zisteniach.

Ak má rodinné zázemie vážny vplyv na úroveň vzdelania, tak sa škola nemôže správať tak, že ju to nezaujíma. Preto náš apel spočíva v tom, aby škola ponúkla kvalitné mimoškolské aktivity, aby deťom vyplnila čo najviac času. Obec by mala navyše zabezpečiť predškolské vzdelávanie, teda zriadiť materskú školu.

U žiakov klesá motivácia dosiahnuť dobré výsledky

V minulosti, keď dieťa vyrastalo v chudobných pomeroch, tak sa snažilo získať, čo najlepšie vzdelanie, aby si zabezpečilo kvalitný život. V súčasnosti, ako keby táto motivácia už vyprchala. Nie je to spôsobené aj tým, že žijeme v krajine, kde funguje vo veľkej miere korupcia, rodinkárstvo a vzdelanie je v mnohých prípadoch úplne vedľajšie?

Stereotypy a vzory, ktoré deti vidia u svojich rodičov majú značný vplyv na to, či si dieťa vyberie ťažšiu cestu alebo sa spoľahne na svoje „kontakty". Aj podľa našich zistení motivácia žiakov dosiahnuť dobré výsledky klesá. Toto sa dá vysvetliť aj tým, že mnohí mladí ľudia nepovažujú vzdelanie za kľúčovú hodnotu.

Problém s motiváciou spočíva však aj priamo v našom vzdelávacom systéme. Ak máme prebytok miest na stredných školách, tak deviatak nemusí urobiť takmer nič, aby sa ne dostal. Študent takto prejde strednou školou a na vysokej škole je to veľmi podobné.

Má štát pri týchto testovaniach určené aj nejaké vzorové čísla, ku ktorým by sa chcel dopracovať?

Nejde ani tak o čísla, ale o to, aby si každý riaditeľ školy povedal, že chce, aby jeho škola bola na budúci rok lepšia.

Má na to motiváciu?

Výsledky testovania sa nepremietajú do výšky prostriedkov, ktoré škola dostane. Motivácia by mala spočívať v tom, že ak škola bude dosahovať dlhodobo zlé výsledky, tak jej bude hroziť odliv študentov, a tým pádom dostane menej peňazí na prežitie.

Pozrime sa na praktické hľadisko. Čo ovláda žiak, ktorý dosiahne priemerných 60 percent a čo najhorší, ktorý získa len 40 percent?

V každom teste začíname s najľahšími otázkami, v ktorých ide napríklad o jednoduché vyhľadanie informácie. Tieto úlohy zvládajú aj tí slabší žiaci. Ako náhle však prejdeme k úlohám, ktoré si vyžadujú čítanie medzi riadkami alebo samostatné uvažovanie, tak to už títo žiaci nezvládajú. Tu sa skrýva veľké nebezpečenstvo, lebo keď sa títo ľudia dostanú do bežného života a budú mať voliť, konfrontovať sa s množstvom informácií na sociálnych sieťach, tak budú príliš ľahko manipulovateľní.

Stále viac sa vzďaľujeme od priemeru krajín OECD a sme najhorší z krajín V4

Porovnajme sa aj so svetom. Podľa posledného testovania PISA nie sme na tom veľmi dobre. Skôr si ale povedzme, čo je jeho úlohou?

Krajiny OECD si vytvárajú testy, ktoré majú hodnotiť hlavne zručnosti žiakov. To znamená, ako sa žiaci vedia vysporiadať s problémovými úlohami veľmi blízkymi k praxi.

Takže každá krajina má svoj vlastný vzdelávací systém, ktorý poskytne žiakom určitý balík vedomostí a PISA testuje ako žiak dokáže tento balík vzdelania využiť v bežnom živote?

Áno, presne tak.

 

Akí sme teda v porovnaní so svetom?

Každým testovaním nám najmä od roku 2006 úspešnosť klesá. Ak si porovnáme výsledky prírodovednej gramotnosti z roku 2015 z rokom 2006, tak nám výsledky veľmi padajú. Stále viac a viac sa vzďaľujeme od priemeru krajín OECD. Navyše ide o klesajúci trend, ktorý sa zatiaľ nezastavil.

A keď sa porovnáme s krajinami V4?

Porovnávať sa s okolitými krajinami, ktoré majú podobné vzdelávacie systémy, je veľmi dobré. Slovensko je aj v tomto porovnaní na poslednom mieste.

Prečo?

V Poľsku a v Česku sú výdavky štátu na vzdelanie výrazne vyššie. Nedá sa ale povedať, že je to len vec financií. Ako veľký problém sa skôr ukazuje kvalita učiteľov a spomínané veľké regionálne rozdiely medzi školami.

Vzdelávame podľa šablón, ktoré vyhovovali pred 20 rokmi

Žiaci v Československu v minulosti patrili medzi najlepších na svete. Teraz sú tí slovenskí na opačnom konci. Ako sa to dá vysvetliť?

V žiadnom prípade sa nedá povedať, že by sme nemali špičkových žiakov. Problém je v tom, že táto skupina žiakov sa nám zmenšuje, lebo časť z nich sa prepadá do priemeru. Následne priemerní žiaci zas padajú do podpriemeru atď.

Oproti predošlej dekáde si dnes žiak môže vybrať, kde pôjde študovať bez ohľadu na to, aké úsilie do toho vloží. Aj na základe toho sa stále prepadávame a dostávame sa na úroveň Čile a Mexika a hrozí nám, že sa postupne dostaneme až na úroveň Rumunska a Bulharska. Najhoršie je, že nie je žiaden náznak, že by sme sa v blízkej budúcnosti odrazili od dna.

Keby ste mali vypichnúť jedno číslo, jeden moment, ktorý je z celého testovania najalarmujúcejší, ktorý by to bol?

Poviem vám porovnanie, ako pristupujú k testom slovenskí žiaci a ako singapurskí, ktorí sa umiestňujú na popredných priečkach vo výsledkoch PISA. Žiaci zo Singapuru považujú za hrdosť a česť reprezentovať svoju krajinu. Naši žiaci sa ako prvé spýtajú, čo za to budú mať? Na čo to majú robiť? Aj tu vidím jeden z problémov, kde je rozdielna motivácia robiť jednotlivé testy.

Ďalší problém je to, že stále zotrvávame v jednoduchom odovzdávaní vedomostí podľa naučených šablón, ktoré vyhovovali pred 20 rokmi. Žiaci navyše nedostávajú od učiteľa dôkladné vysvetlenie na položenú otázku, majú nedostatok tvorivých hodín a práve naopak, skôr je štandardom, že sa na hodinách len reprodukuje. A toto všetko sú podľa môjho názoru pretrvávajúce najalarmujúcejšie javy.

 

Úspešné krajiny majú jasný cieľ, my ho nemáme ani poriadne zadefinovaný

Načrtli sme si viaceré vážne problémy, ktoré naše školstvo trápia. Ministerstvo už dlhšie hovorí o najväčšej reforme školstva. Pomôže naštartovať zmeny, ktoré sa pozitívne odrazia aj v praxi?

Môžem vyjadriť len vieru, že táto reforma pomôže odstrániť najpriepastnejšie nedostatky, ktoré sú v našom systéme. Nebude to však rýchlo a určite sa to neprejaví v najbližšom testovaní PISA. Treba ale povedať, že ak celú reformu nebudú zabezpečovať kvalitní pedagógovia, ktorí si len nebudú pasívne zbierať kredity, tak to určite nepôjde. Reforma preto musí vyriešiť ďalšiu zásadnú otázku, a to selekciu a prípravu učiteľov na pedagogických fakultách.

Napríklad v Estónsku je poradovník mladých ľudí, ktorí chcú byť učiteľmi a je to tým, že sa zvyšuje sociálny status učiteľa v spoločnosti. To prinieslo svoje ovocie a v posledných meraniach majú estónski žiaci dokonca lepšie výsledky ako fínski. Štát si dáva navyše ambiciózne ciele. Chce mať najkvalitnejších IT špecialistov v Európe.

Hovoríte o ambicióznom cieli. Máme ho aj na Slovensku?

Tento cieľ nie je jasne pomenovaný vládou, nie je jasne zadefinovaný a systematicky sa k nemu nepribližujeme. Teda sa zatiaľ ani nevieme od toho dna šplhať vyššie.


Romana Kanovská rozhovor autorizovala. 

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?