Nedeľa 17.12. meniny má
°C
Bratislava zmeniť
27. 06. 2017 14:35 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Šéfka Slobody zvierat: Postihnutého alebo starého psa takmer nikto nechce, v zahraničí je to prestíž

Pavlína Dugovičová zároveň víta novelu zákona o veterinárnej starostlivosti a verí, že už nenarazí na žiadne lobistické skupiny.

Šefka Slobody zvierat Pavlína Dugovičová
Šefka Slobody zvierat Pavlína Dugovičová Foto: TVNOVINY.sk

Na Slovensku sa už dlhé roky nedarí presadiť legislatívu, podľa ktorej by zviera nebolo vecou. Teraz ale prichádza návrh z dielne ministerstva pôdohospodárstva, ktorý to má zmeniť. Šéfka slobody zvierat Pavlína Dugovičová vníma túto novelu veľmi pozitívne a verí, že sa úspešne preklopí aj do praxe.


Opakovane sa vracajú návrhy zákona, aby zviera prestalo byť vecou. Bohužiaľ, nikdy sa to nepodarilo schváliť. V pondelok však ministerka pôdohospodárstva vyhlásila, že prichádza s novelou zákona o veterinárnej starostlivosti, kde sa to má zmeniť. Čakali ste to?

Úprimne povedané, sme veľmi príjemne prekvapení. Hovorilo sa, že sa pripravuje zmena legislatívy, ale po všetkých tých rokoch sme boli skeptickí. V pondelok sme sa s pani ministerkou stretli aj osobne, kde nám návrh novely zákona predstavila. Je tam veľa bodov, ktoré nás potešili. Samozrejme, teraz bude na našich legislatívcoch, ako status zvieraťa ako cítiacej bytosti rozpracujú do ďalších zákonov.

Veríte, že sa to naozaj preklopí aj do praxe?

Zrejme je politická vôľa zmeniť život zvieratám k lepšiemu, takže sami sme zvedaví, čo prax ukáže. Na druhej strane sme presvedčení, že akýkoľvek dobrý zákon, ak nebude uplatňovaný ľuďmi, ktorí ho majú za povinnosť uplatňovať, tak v skutočnosti nepomôže.

Takže veríte, že táto novela prejde parlamentom aj prezidentom a už si len počkáte, ako bude fungovať v praxi po januári 2018?

Máme ešte strach, lebo v novele sa rieši aj problém množiarov a toto môže ešte naraziť na rôzne lobistické skupiny. Na druhej strane verím, že to prejde, keďže je táto novela predkladaná z dielne vládnej SNS.

Do novely chceme ešte presadiť zákaz držania psov na reťaziach

Áno, novela má riešiť aj problém s množiarňami, kde ministerstvo chce zaviesť povinné čipovanie psov. Ako hodnotíte tento krok?

Čipovanie nie je výborná vec len proti množiarom, ale aj pre stratené či týrané zvieratá, ktoré by sa dali oveľa ľahšie identifikovať. Samozrejme, je to aj jeden z krokov, ako zamedziť nelegálnemu obchodovaniu so zvieratami. Na druhej strane, a to sme apelovali aj na ministerku, aby bola v novele zahrnutá aj povinná registrácia chovov. To znamená, keď niekto bude mať určitý počet sučiek, podľa nás tri a viac, tak by mala byť povinná registrácia chovov. Toto by bol tiež jeden veľký krok, aby sa množiari mohli odhaľovať.

V novele nám chýba ešte jedna dôležitá vec, a verím, že sa to tam dopracuje, aby bol zákaz držania psov na reťaziach. Je to veľmi vážny problém na Slovensku, lebo veľa psov je celý život na reťazi a v takýchto podmienkach aj umierajú.

Vy ako Sloboda zvierat budete môcť túto novelu ešte pripomienkovať?

Dostali sme úplné znenie návrhu a ministerka nás požiadala, aby sme to pripomienkovali. Nevedela však prisľúbiť, v akej podobe prejde návrh parlamentom, ale z jej strany je určite ochota a záujem o spoluprácu.

Vašou dlhoročnou agendou bol aj zákaz vystupovania divých zvierat v cirkusoch. Nakoniec aj toto by malo byť zakázané. Považujete to za svoju výhru?

Súčasný právny návrh považujeme za naše víťazstvo. Mrzí nás však, že takýmto cirkusom nie je zakázaný aj vstup na naše územie. Musíme ale súhlasiť s ministerstvom, že toto súčasná európska legislatíva neumožňuje. Môžeme teda len veriť, že niečo takéto sa uzákoní v rámci celej EÚ.

Ako je na tom naša legislatíva vo všeobecnosti v oblasti ochrany zvierat?

Je dostačujúca, ale je dôležité, aby ju ľudia vedeli aj využívať. Ak by sa toto kompetentní naučili, tak by sme mali oveľa viac prípadov týrania, pri ktorých by bol páchateľ odsúdený.

 

Zo Slovenska sa ročne vyvezie legálne 60-tisíc šteniat, dvakrát toľko ich prejde cez hranice nelegálne

Načrtli sme si legislatívu, ale povedzme si, ako vo všeobecnosti funguje systém ochrany zvierat na Slovensku?

V ideálnom prípade by v prípade týrania zvierat občan zavolal políciu, ktorá by zasa zavolala štátnu veterinárnu správu a zviera by skončilo v štátnej karanténnej stanici. V praxi je to ale tak, že štátna karanténa stanica začala fungovať len tento rok. Takže štátne orgány kontaktujú tretí sektor, ktorý prevezme zviera do svojej opatery, samozrejme, už vo svojej finančnej réžii. Preto, ak štát nemá dostatok svojich kapacít, tak by mal uzavrieť zmluvy o spolupráci s lokálnymi útulkami, ktoré by za určitú odplatu preberali nájdené zvieratá.

Ak to mám teda zhrnúť, tak legislatíva nie je taká, aká by mala byť, aktivita štátu cez regionálne veterinárne správy síce funguje, ale len báze priateľstva a dobrovoľnosti. Takže po prvom kroku to končí v neziskovom priestore a ten potom prosí o dve percentá z daní a všelijaké príspevky, aby to vôbec vedel utiahnuť.

Tých štátnych karanténnych staníc je viac?

Nie, je len jedna vo Veľkom Krtíši. Ak by to teda malo po správnosti fungovať, tak ten psík z kufra by mal skončiť tam. Kapacitne ju odhadujem na 50 zvierat, ale má poskytovať priestor aj hospodárskym zvieratám. V ideálnom prípade by minimálne mali byť v každom okresnom meste s určitou kapacitou.

Budú sa podľa vás budovať aj ďalšie karanténne stanice?

Má sa budovať nová karanténna stanica v Martine a je záujem vybudovať aj ďalšie takéto zariadenia

Ktorá krajina by nám mohla ísť v ochrane zvierat príkladom?

Za dobrý príklad by nám mohlo slúžiť Nemecko, ale aj Rakúsko, ktoré v súčasnosti sprísňuje protimnožiarensku legislatívu.

Viackrát sme už spomenuli problém s množiarňami. Máte pocit, že ich počet z roka na rok rastie alebo naopak?

Zo Slovenska sa ročne vyvezie legálne 60-tisíc šteniat a podľa našich informácií ich dvakrát toľko prejde cez hranice nelegálne. Ale nemusíme robiť veľký rozdiel medzi legálnym a nelegálnym vývozom, lebo aj ten legálny je na 70 percent „nelegálny". Papiere sú totiž vypísané takým spôsobom, že veterinár dané zvieratá ani nevidí.

Na Slovensku dopyt klesá, ale v zahraničí je ešte veľký priestor na obchodovanie. Výkupná cena šteňaťa je totiž taká vysoká, že aj keď počas transferu polovica šteniat uhynie, tak obchodníkovi to stále zaplatí všetky náklady aj riziko, do ktorého s tým ide.

Príjmeme tritisíc zvierat ročne, takmer každé si nájde nový domov

Pozri sa aj na váš útulok. Koľko v ňom máte zvierat?

V súčasnosti máme dvesto psov a tridsať mačiek, ale ročne prijmeme okolo tritisíc zvierat. Navyše sme príjemne prekvapení, ako sa nám darí aj takýto veľký počet zvierat umiestňovať do náhradných rodín.

Hovoríte o dvesto psoch. Ako sa dá toľko psov vôbec vyvenčiť?

Na tomto útulku je najúžasnejšia podpora verejnosti. Ak by ste sem prišli cez víkend, tak by ste psíka na venčenie možno nedostali. Ľudia to už navyše nevnímajú len ako voľnočasovú aktivitu, ale skutočnú pomoc psíkom. Chodia k nám deti aj dospelí, celé škôlky, školy, ale aj firmy v rámci teambuildingu. Ak je, samozrejme, horšie počasie a nie je dostatok ľudí, tak máme urobené výbehy, kde sa vyvenčí každý psík z koterca.

Máme ale aj stabilných venčiarov, ktorých musím pochváliť, lebo prídu za každého počasia. Niektorí dokonca tvrdia, že deň bez venčenia pre nich nemá zmysel. Takže my sa nesťažujeme. Táto situácia v hlavnom meste je však diametrálne odlišná od útulkov v iných mestách. Ľudia by sa preto mali pozrieť aj na útulky vo svojich okresných mestách a skúsiť im pomôcť, povedzme aj venčením.

 

Starostlivosť o toľko zvierat je zrejme finančne náročná. Odkiaľ máte financie na veterinárov, jedlo, priestory atď?

Nemali sme a ani nemáme veľkých donorov a všetky financie máme len z darov ľudí. Podporuje nás teda veľa ľudí s malou čiastkou. Sama to považujem za veľký zázrak, že pri takomto počte zvierat vieme fungovať, podporovať regionálne útulky a ešte robiť aj osvetu. Ľudia sa rokmi stávajú uvedomelejšími, citlivejšími a prispievajú tretiemu sektoru, keďže štát to nerobí.

Ani samospráva?

Bolo obdobie, kedy nám priplácala na prevádzku útulku. Momentálne sme s magistrátom v zmluvnom vzťahu. Je to zmluva o odchyte zabehnutých a túlavých zvierat na území hlavného mesta. Ide o 24-hodinovú službu, kde sme povinní na základe hlásení mestskej polície ísť okamžite vyzdvihnúť zviera. Takže je to platba za službu a máme pokryté výdavky spojené s výjazdom a prijatím zvieraťa do útulku.

Koľko peňazí je potrebných na denný chod takéhoto útulku?

Jedno prijatie zvieraťa do útulku nás vyjde približne na 60 eur. Následne mesačné kŕmenie jedného zvieraťa nás stojí asi 20 eur.

Spomínali ste, že za rok prijmete okolo tritisíc zvierat. Koľko z nich si nájde nový domov?

Nemáme zviera, ktoré by si nevedelo nájsť domov, pokiaľ nie je nevyliečiteľne choré. Máme tu však aj staršie, slepé a utýrané zvieratá, ktoré fungujú v špeciálnom režime a im domovy hľadáme cielene. Zväčša spolupracujeme so zahraničím - Nemecko, Rakúsko, Taliansko a Švajčiarsko, ale to je niekoľkomesačná práca, kde konkrétneho psa ponúkame, vysvetľujeme a s rodinou sme neustále v kontakte. Musím povedať, že máme aj úžasnú spätnú väzbu.

Najsmutnejšie je, keď psy v útulku zomierajú na nezáujem o adopciu a starobu

Hovoríte o zahraničí, na Slovensku o takéto zvieratá nie je záujem?

Bohužiaľ, sú len veľmi svetlé výnimky. Postihnutého alebo starého psa takmer nikto nechce. Slováci, ktorí chodia do útulku, sú veľmi empatickí a citliví, ale zväčša chcú bezproblémového psíka. Už aj keď hovoríme o päťročnom, šesťročnom psovi, tak sa im zdá starý. V zahraničí sa o staršom psovi bavíme, keď má desať rokov.

V zahraničí si postihnutého psa berú k svojim psíkom, ktoré majú od šteniatka a robia to preto, lebo majú morálnu túžbu pomôcť psovi v núdzi. Navyše je to aj vec prestíže. Preto nás veľmi mrzí, že na Slovensku to takto nie je, lebo najsmutnejšie je, keď psy v útulku zomierajú na nezáujem o adopciu a starobu.

 

Dostávate sa do situácie, že si musíte vybrať, ktoré zviera zachránite?

Do takejto situácie sa nedostávame, skôr nastávajú situácie, ktoré nezávisia od nás. Napríklad, cez linku proti krutosti ideme riešiť prípad, že majiteľ chová psov v zlom stave. Po všetkých peripetiách nám napokon vydá len jedného, pričom vieme, že ten druhý tam ostal v hrozných podmienkach.

Doma máme dvoch psov z útulku. Jedného sme získali cez tzv. dočasnú starostlivosť. Názory na ňu sa však líšia. Jeden tvrdí, že ide o pomoc pre zviera, ktorému dá človek dočasný domov a druhý taký, že je to pre zviera možno ešte viac stresujúce, keď si na človeka zvykne a po čase musí ísť preč. Ako to vnímate vy?

Dočasnú starostlivosť považujem za výbornú vec. My ju však veľmi nevyužívame, pretože človek, ktorý si chce adoptovať zviera, má zo psychologického hľadiska pocit, že takéto zviera je už zachránené. Čo sa týka zvieraťa, tak v takejto starostlivosti žiadny problém nevidím. Ak ide totiž z dobrej rodiny do dobrej rodiny, tak určite psychicky nestráda.

Vždy sa hovorí len o psoch a mačkách. Staráte sa aj o iné zvieratá?

V rámci legislatívy sa môžeme starať len o zvieratá, ktoré nie sú zákonom chránené a nie sú poľovná zver. Takže sa to týka len malých hlodavcov, ako sú zajace, morčatá a z vtákov sú to holuby. V týchto prípadoch sa im snažíme veľmi rýchlo nájsť domov a s pomocou príslušných organizácií sa nám to aj darí.

Agresivita tu bola vždy, ľudia sa skôr zvierat zbavujú z nezáujmu alebo ekonomických dôvodov

Naposledy spoločnosť pobúrila správa, že niekto zatvoril psa do kufra a hodil ho do kontajnera. Ak si odmyslíme opovrhnutie na sociálnych sieťach, čo sa v takýchto prípadoch reálne stane? Je niekto aj potrestaný?

Tlak na sociálnych sieťach pomáha k pritlačeniu kompetentných, aby sa začali vážnejšie zaoberať konkrétnym prípadom. Je pravdou, že gro prípadov sa končí tým, že sa ľudia pobúria na sociálnej sieti. U nás sa to však nekončí a podávame trestné oznámenia a podnety na regionálnu veterinárnu správu. Štatistika vyriešených prípadov je však veľmi mizivá. Keď sa vrátim k vami spomenutému prípadu, tak sme podali trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Bohužiaľ, už sme dostali prvý zlý signál, keď sme sa neoficiálne dozvedeli, že svedok nechce vypovedať, lebo ide o suseda ďalšieho suseda.

Je viditeľné, že nám v spoločnosti rastie agresivita. Prejavuje sa to aj pri zvieratách?

Agresivita tu bola vždy, ľudia sa skôr zvierat zbavujú z nezáujmu alebo ekonomických dôvodov. Brutálnych prípadov však nie je až tak veľa, ale pýtam sa, čo je brutálnejšie. Keď máte psa, ktorý je celý život na metrovej reťazi a dostane len občas nažrať alebo keď niekto zavrie psa do kufra a vyhodí ho do smetí? Samozrejme, spoločnosťou otrasie ten druhý prípad, ale aj v tom prvom prípade ide o dlhodobé týranie.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?