06. 07. 2017 11:45 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Lucia Kurilovská: Policajti vôbec netrénujú streľbu z idúceho auta na iné idúce auto

Rektorka Akadémie Policajného zboru sa vyjadrila aj k poslednému medializovanému zásahu, pri ktorom zomrel 17-ročný chlapec.

Lucia Kurilovská
Lucia Kurilovská Foto: TVNOVINY.sk

Spoločnosťou v poslednom období otriaslo viacero policajných zásahov, pri ktorých strieľali na študentov, dokopali mladú ženu alebo pri tom poslednom dokonca zahynul 17-ročný chlapec. Podľa rektorky Akadémie Policajného zboru Lucie Kurilovskej je potrebné, aby sa všetky takéto prípady poriadne vyšetrili, netreba však hľadať chybu v systéme, ale v individuálnych zlyhaniach. Druhým dychom dodáva, že by bolo dobré, aby policajti robili psychotesty v určitých časových intervaloch, keďže teraz ich robia len raz, a to pri nástupe do zboru.


Začnime najaktuálnejším medializovaným prípadom, kedy počas nočnej naháňačky a následnej streľbe zomrel 17-ročný chlapec. Ako sa má podľa predpisov postupovať v takejto situácii?

V takejto situácii sa má postupovať tak, ako je definované v zákone o policajnom zbore, kde je explicitne stanovené ako postupovať v takejto situácii. Použiť zbraň je, samozrejme, možné, ale až v prípade, ak všetky predchádzajúce prostriedky zlyhali. V zásade, aj keď sa to nepočúva dobre, tak policajti v tomto prípade postupovali podľa litery zákona.

Neukazuje prax, že by sa tieto postupy mali zmeniť?

Mohli by sme sa pozastaviť a zamyslieť nad tým, či je to dobre legislatívne upravené.

 

V tréningu policajtov máme aj určité medzery a rezervy

Český inštruktor streľby Jakub Novotný pre Denník N povedal, že trafiť pneumatiku počas nočnej naháňačky je takmer nemožné. Ako sú na takéto situácie pripravovaní naši policajti?

Na streľbu z idúceho vozidla na idúce vozidlo nie sú trénovaní. Policajti však napríklad cvičia na pohyblivé terče atď. Samozrejme, sú tu určité medzery a rezervy.

Nevidíte v tom problém, že policajti môžu v takýchto situáciách strieľať, ale nemajú na to adekvátny tréning?

To je veľmi ťažko povedať. Dávať hranice a mantinely policajtom, ktorí majú strážiť a chrániť verejný priestor, nie je podľa mňa dobrý nápad.

Nikto asi nie je za to, aby policajti za žiadnych okolností nemohli strieľať z auta na auto, ale prečo na to nie sú trénovaní?

Som presvedčená, že sa budú uskutočňovať kroky aj v tomto ponímaní. Snažíme sa aj na Akadémii Policajného zboru v rámci vzdelávania zlepšovať výcvik všetkých možných potenciálnych situácií, s ktorými sa môžu policajti v praxi stretnúť.

Tento prípad nie je jediný, ktorý otriasol verejnosťou. Policajti počas policajnej naháňačky postrelili mladú ženu. Keď už bola spacifikovaná, tak ju surovo dokopali. V ďalšom prípade zasa strieľali na študentov. Sú takéto prípady, a nie je ich tak málo, individuálnym zlyhaním alebo je problém v systéme?

Podľa mňa išlo o individuálne zlyhania. Možno však treba prehodnotiť, ako často sa uskutočňujú psychologické testy. Chcem ale dodať, že takéto prípady treba preveriť, vyhodnotiť a vyvodiť sankcie, aby to bolo memento aj pre ostatných policajtov.

Ako často sa teda opakujú psychotesty?

Oni sa neopakujú. Policajti ich robia pri nástupe do zboru a neskôr môže dať podnet nadriadený.

Každý človek sa nejako vyvíja a aj ten policajt inak rozmýšľa pri nástupe do zboru ako, povedzme, po 10 rokoch. Nestojíme tak pred otázkou, či by nebolo vhodné zaviesť psychotesty v pravidelných intervaloch?

Táto otázka rezonovala aj v súvislosti so spomínanými prípadmi. Osobne si myslím, že by sa to malo prehodnotiť a policajti by sa mali v určitých časových intervaloch podrobiť psychotestom. Na druhej strane, keby na mojej stoličke sedel psychológ, tak by možno povedal, že testy všetko neodhalia. Preto by to mala byť súhra určitých vedomostí odborníkov z policajnej praxe a psychológom.

Fyzicky sú lepšie pripravené dievčatá ako chlapci

Pozrime sa na samotnú výchovu policajtov. Čo predurčuje človeka k tomu, aby bol dobrým policajtom?

Práca policajta nie je povolanie, ale poslanie. Takto to musí človek cítiť a nesmie túto prácu vykonávať len pre určité výhody. Navyše, a nechcem, aby to vyznelo ako klišé, ale musí mať v sebe heslo pomáhať a chrániť a zmysel pre spravodlivosť.

Ako sú na tom uchádzači v porovnaní s minulosťou?

Uchádzači prichádzajú dobre pripravení, lebo vedia, čo ich čaká. Za posledné roky je úroveň v podstate rovnaká. Bude to možno prekvapivé, ale fyzicky sú lepšie pripravené dievčatá ako chlapci.

Limity oproti minulosti sú stále rovnaké alebo sa nejako menili?

Čo sa týka prijímania na akadémiu, tak fyzické a psychické testy sa nerobia dlho. Ale odkedy sa robia, tak sa limity v zásade nemenili.

Začiatkom roka vznikla špeciálna jednotka proti extrémizmu. Ako hodnotíte jej doterajšie pôsobenie?

Vždy, keď sa v rámci trestného konania bude určitý útvar špecializovať, tak je to pozitívne. Výsledky samotnej jednotky sú veľmi dobré. Policajti podali už viac ako 100 trestných oznámení, je začatých mnoho trestných stíhaní a nie malý počet vznesených obvinení.

Nevznikla trochu neskoro? Lebo ako keby sa politici zobudili len po posledných parlamentných voľbách, kedy sa do NR SR dostali extrémisti. Pričom oni tu boli dávno predtým.

Bol najvyšší čas, aby niečo takéto vzniklo. Treba ale pripomenúť, že aj predtým sme na extrémistické prejavy poukazovali. A to, že sme to začali intenzívne vnímať až keď sa určitá skupina dostala do parlamentu, tak to už je politická otázka.

 

Veľké korupčné kauzy vnímam len cez médiá

Súčasná vláda vznikla pod heslom „Hrádza proti extrémizmu". Darí sa jej to?

Za posledný rok sa urobilo veľmi veľa krokov v tejto oblasti. Vydali sa brožúrky s konkrétnou symbolikou, vydali sa manuály pre policajtov či aplikácie, aby sa takéto prejavy dali ľahšie odhaľovať v kyberpriestore atď.

Ľudia volia extrémistov pre zlyhania štandardných politikov. S tým úzko súvisí aj korupcia na vysokých miestach. Prečo sa polícii doteraz nepodarilo vyšetriť prípady, ktoré boli spájané s vysokopostavenými politikmi či známymi podnikateľmi?

Mne je veľmi ťažko na toto odpovedať, lebo nevidím do jednotlivých vyšetrovacích spisov. V tomto ponímaní som preto len občan, ktorý to vníma len cez médiá.

Chápem, že sa neviete vyjadriť k jednotlivým prípadom, keďže nepoznáte jednotlivé spisy. Žijeme však v určitom geopolitickom priestore, kde sa už darí bojovať s korupciou aj na najvyšších miestach, ale u nás sa tak stále nedeje. Prečo?

Ako občan, a teraz nehovorím o veľkých kauzách, mám pocit, že vo veľa veciach ľudia automaticky predpokladajú, že treba niečo ponúknuť. Napríklad, idú k lekárovi, tak si myslia, že musia niečo zobrať, lebo ak niečo nedajú, tak nebudú dobre operovaní. Takže ako spoločnosť sme takto nastavení.

Hovoríte o lekároch, ale na niečo podobné sme zvyknutí aj pri policajtoch. Zastaví nás hliadka pre porušenie predpisov a automaticky zjednávame. Darí sa toto v policajnom zbore potláčať?

Som presvedčená, že sa to darí. Navyše, veľa policajtov bolo za korupciu odsúdených aj na prvý pohľad za smiešne čiastky, ale malo to hlavne odstrašujúci efekt pre ostatných.

Pred pár týždňami ste získali ocenenie Slovenka roka. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Bola som veľmi milo prekvapená, keď ma Slovenská rektorská konferencia navrhla, a práve v kategórii vzdelávanie a podpora mladých talentov. To, že som napokon túto kategóriu vyhrala, bolo pre mňa príjemné prekvapenie, ktoré ma veľmi potešilo. Veľmi veľa to pre mňa znamená aj v takom ponímaní, že o víťazovi napokon rozhodli ľudia svojimi hlasmi. Znamená to, že ma asi vnímajú pozitívne, čo ma teší.


Lucia Kurilovská rozhovor autorizovala.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?