Pondelok 20.11. meniny má
°C
Bratislava zmeniť
02. 08. 2017 10:00 | ŠAMORÍN/Marcel Marcišiak

Jusufov pradedo utiekol pred chudobou do Šamorína. Teraz za ich zmrzlinou cestujú ľudia stovky kilometrov

Sedemdesiatročný príbeh šamorínskej zmrzliny nám vyrozprával pravnuk zakladateľa Jusuf Ahmeti.

Jusuf Ahmeti
Jusuf Ahmeti Foto: TVNOVINY.sk

Príbeh legendárnej zmrzliny sa začal písať v roku 1947, kedy sa 25-ročný Macedónec Jusuf Abazovič usadil v Šamoríne. Zmrzlinu, ktorú varil a mrazil v malej izbe, spočiatku predával z trojkolesového bicykla. Neskôr sa mu podarilo otvoriť aj drobnú prevádzku v starej šamorínskej škole. Odvtedy sa na jej chode nepretržite podieľajú už štyri generácie rodiny Abazovičovcov.

Jusuf, pravnuk zakladateľa, tvrdí, že pri varení zmrzliny používajú od začiatku stále rovnaký recept. Podľa jeho slov si za uplynulých 70 rokov vybudovali takú silnú značku, že si nepotrpia na žiadnu reklamu. Stačia im vraj stabilní zákazníci, ktorí sú za zmrzlinou schopní prejsť aj stovky kilometrov.


Na úvod si povedzme, prečo váš pradedo Jusuf Abazovič odišiel z Macedónska?

V Macedónsku bola chudoba a neboli tam podmienky, aby si našiel serióznu prácu.

Aká bola jeho cesta na Slovensko? Čo všetko robil, kým sa usadil v Šamoríne?

Pradedo mal 15 rokov, keď pricestoval do predvojnového Brna v roku 1938. Tu vyrábal zmrzlinu ako učeň, avšak pomery v práci boli veľmi biedne a skôr to bolo otrokárstvo ako normálna práca. Výplata mu vôbec nechodila, keďže zamestnávateľ mu povedal, že peniaze poslal rodičom a rodičom zasa, že pradedo peniaze rozflákal. Bola to pre neho hrozná situácia, lebo veľakrát nemal ani čo jesť, respektíve dostal len skysnuté jedlo.

Neskôr v roku 1940 za pradedom prišiel jeho známy, ktorého poznal ešte z Macedónska a zobral si ho do zmrzlinárne v Bánovciach nad Bebravou. Tu pracoval a vyučil sa za cukrára, kde aj dobre zarábal a brali ho ako člena rodiny. Po siedmich rokoch sa osamostatnil a odišiel do Šamorína.

Prečo do Šamorína?

Toto nikto nevie a do smrti to nikomu nepovedal. Vraj sa mu tak zapáčilo mesto a ľudia, že tu jednoducho zostal.

Kedy začal vyrábať vlastnú zmrzlinu?

V roku 1947 začal jazdiť na bicykli a predávať zmrzlinu po Šamoríne a okolitých dedinách. Neskôr, keď sa mu začalo dariť, tak si kúpil motorku a potom si v druhej polovici päťdesiatych rokov otvoril malú prevádzku v starej šamorínskej škole.

 

Pradedo mal začiatky ťažké, navyše ho chceli neprávom vyhostiť

Rozprávame sa o vojnovom a povojnovom období. Nemal ako moslim problémy?

S týmto nemal žiadne problémy. Pradedo bol veľmi obľúbený, s každým žartoval a aj z tohto dôvodu ľudia začali u neho kupovať zmrzlinu. Raz ho však obvinili, že v Šamoríne zničil Stalinovu bustu, čo bol v tej dobe veľmi vážny zločin. Na základe toho ho chceli vyhostiť z krajiny aj napriek tomu, že už mal ženu a deti. Nakoniec ho zachránil dobrý známy a vysoko postavený politik, ktorý sa ho zastal a napokon nemusel nikam odísť. Samozrejme, toto obvinenie bolo nepravdivé.

Kedy mu vstúpila do života jeho žena?

Stretli sa v roku 1950 a o rok na to sa im narodil prvorodený syn. Nakoniec mali tri deti - Tahira, Ďzamilu a Zulejku.

Spomínali ste, že už ako 15-ročný začal v Brne robiť zmrzlinu. Neskôr sa v Bánovciach vyučil za cukrára, až si napokon otvoril vlastnú prevádzku. Prečo sa rozhodol práve pre zmrzlinu? Išlo o tradíciu, ktorú si priniesol z domoviny?

Množstvo zmrzlinárov pochádza z Balkánu, takže mal k tomu určite vzťah. Ale išlo skôr o náhodu ako tradíciu.

Pozrime sa na jeho začiatky z podnikateľského hľadiska. Ako sa mu spočiatku darilo?

Určite to bolo veľmi ťažké. Veď tu nikoho nepoznal a aj nejaký čas trvalo, kým si urobil meno. Takže to boli ťažké začiatky a veľakrát ako rodina ani nemali peniaze. Navyše, pradedo ochorel na tuberkulózu a skoro rok bol v nemocnici. Vtedy sa o všetko musela postarať jeho manželka. Ráno musela uvariť zmrzlinu, potom s jedlom bežať do nemocnice do Bratislavy, keďže pradedo ako moslim odmietol nemocničnú stravu. Následne sa vrátila späť, aby mohla predávať zmrzlinu. A ešte sa musela postarať aj o deti, ktoré po škole tiež museli pomáhať.

Ako fungoval počas socializmu, keďže v tomto období sa nemohlo podnikať?

Na začiatku bol klasický súkromník, ale potom prišlo znárodňovanie a prešiel pod družstvo.

Komunisti mu nerobili problémy?

Nie, jemu neskôr už nikto nerobil problémy, lebo drvivá väčšina ľudí ho naozaj milovala.

Dokedy viedol zmrzlináreň?

Pradedo umrel v roku 1987, ale zmrzlinárne sa ujali jeho deti, ktoré mu odmalička pomáhali. Zulejka do svojej smrti, Ďzamila až doteraz, ona je vlastne moja babka a najstarší syn Tahir, ktorý robil právnika, tak vždy po robote prišiel a pomáhal.

Vy ste už koľká generácia, ktorá vyrába zmrzlinu?

Ja som už štvrtá generácia, teda pravnuk Jusufa Abazoviča.

Pracujú pre vás aj iní ľudia alebo sa na celej prevádzke podieľajú len rodinní príslušníci?

Skoro všetci sme rodinní príslušníci. Máme len jednu dlhoročnú zamestnankyňu, ktorá nie je z rodiny.

A koľko vás je?

Moja babka a dedo, otec s mamou, bratranec a ja. Toto sme šiesti kmeňoví ľudia a potom chodí aj môj švagor, ktorý vypomáha cez víkendy.

Kto má hlavné slovo?

O všetkom sa radíme spolu, ale hlavným bosom je babka, ktorá je tu skoro od vzniku. Plus slovo môjho otca dosť zaváži.

 

Na našom recepte sa za 70 rokov nič nezmenilo, používame aj tajnú ingredienciu

Poďme k samotnej zmrzline. Máte vlastný rodinný recept, ktorý používate už od samého začiatku?

Áno, máme stále rovnaký recept, na ktorom sa za 70 rokov nič nezmenilo.

Aké suroviny používate pri výrobe zmrzliny?

Nepoužívame žiadnu chémiu, používame len čisto prírodné suroviny, ktoré sú tie najkvalitnejšie.

Používate aj tajnú možno špeciálnu či netradičnú prísadu?

Určite, ako každý, kto vyrába niečo vlastné. Ale, samozrejme, neprezradím ju (úsmev).

Koľko druhov zmrzliny robíte?

Do dvadsať, ale v pulte nájdete vždy len deväť. Snažíme sa tak držať kvalitu a záleží nám na tom, aby bola vždy čerstvá. U nás nikdy nemôžete dostať včerajšiu zmrzlinu. Takže sa snažíme vyrábať toľko zmrzliny, aby sa dala vyrobiť kvalitne a aby sa všetka stihla predať. Navyše, vyrábame len zmrzliny z prírodných surovín, preto u nás nenájdete napríklad šmolkovú.

Ešte dodám, že mnoho zmrzlinárov v súčasnosti vyrába zmrzlinu z prímesí. Takisto aj nám tieto prímesi dodávatelia každoročne ponúkajú so slovami, že je to lacnejšia forma zmrzliny, ktorá sa dá vyrobiť rýchlo. To však nie je ono. Preto sa aj od mnohých odlišujeme, lebo naša zmrzlina je domáca a varená z kvalitných surovín.

Podľa čoho viem posúdiť, že je zmrzlina kvalitná?

Keď sa zmrzlina „láme", má po sebe kryštáliky ľadu a v kornútiku je síce tvrdá, ale pri topení kvapká, tak to je nekvalitná zmrzlina. Ak si zoberiete u nás zmrzlinu, tak tá má v zamrznutom aj roztopenom stave krémovú konzistenciu.

Koľko vydrží kvalitná zmrzlina?

Ak nie je hlbokozmrazená, tak vydrží jeden deň. Ona sa síce nepokazí, ale už nie je taká kvalitná.

Ktorá zmrzlina sa najviac predáva?

Oriešková a čokoládová.

Jete aj inú zmrzlinu?

Inde ako u nás zmrzlinu nejem (úsmev).

Ani zo zvedavosti?

Dlhé roky som športovec a reprezentant v zápasení, takže som pochodil celú Európu. Zmrzlinu som vyskúšal vo veľa krajinách a nestalo sa mi, že by som natrafil na výbornú zmrzlinu. Povedal som si preto, že už inde ako u nás zmrzlinu nebudem jesť (úsmev).

 

Spokojný zákazník je pre nás viac ako výplata 

Kopček zmrzliny sa bežne pohybuje od jedného eura vyššie. Vy hovoríte, že ju vyrábate z čisto prírodných surovín, napriek tomu je u vás kopček zmrzliny o polovicu lacnejší. Ako je to možné?

V prvom rade netreba byť chamtivý. V druhom rade máme už takú stabilnú klientelu zo Šamorína a okolia, ale aj zo zahraničia, že už vieme zarobiť aj na menšej marži, keďže toho viac predáme.

Možno to nie je vždy len o chamtivosti, ale aj o rôznych nákladoch, ako je napríklad výška nájmu.

Samozrejme, keď nemáte vlastné priestory, tak musíte rátať s obrovským nájmom a ten sa následne premietne do ceny zmrzliny. My máme vlastné priestory a podobne sú na tom aj prevádzkovatelia, ktorým zmrzlinu dodávame.

Dá sa na zmrzline uživiť alebo aj zbohatnúť?

Pokiaľ nepredávate zmrzlinu do veľkých obchodných reťazcov, tak sa určite nedá zbohatnúť. Ale dá sa z toho pekne zarobiť. Dôležité je, aby ste to robili zo srdca a kvalitne.

Keď som si o vás hľadal nejaké informácie, tak som našiel len zopár starších článkov, ale takmer žiadna reklama. Nevyužívate marketing?

Ani nie. Dokonca veľakrát za nami chodia rôzne médiá, aby sme im poskytli rozhovor, ale 90 percent odmietame.

Prečo?

Voľakedy takéto niečo neexistovalo a my sme pri tom ostali dodnes. Máme stálu klientelu, vážime si každého jedného zákazníka, ktorý príde a to nám stačí. Samozrejme, padne to veľmi dobre, keď je o nás záujem, vtedy si uvedomíme, že sme naozaj niečo dokázali. Ale viac poteší, keď zákazník povie, že v živote nejedol lepšiu zmrzlinu. To je lepšie ako samotná výplata.

Takže za tie roky ste si vybudovali takú stabilnú klientelu, že vy ten marketing ani nepotrebujete?

Áno, máme takú stabilnú klientelu, že niektorí zákazníci sú ochotní za našou zmrzlinou precestovať aj stovky kilometrov, lebo vedia, že u nás bude vždy taká dobrá, aká tu vždy bola.

Jusuf Ahmeti rozhovor autorizoval.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?