Sobota 16.12. meniny má
°C
Bratislava zmeniť
05. 10. 2017 13:52 | BRATISLAVA/Michal Lukačovič

Astronautka: Hľadala som na webe, ako sa chodí vo vesmíre na toaletu, našla som prihlášku do NASA

Američanka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová sa do vesmíru dostala až ako stredoškolská učiteľka, no túžila po tom od momentu, keď sa ako tínedžerka vrátila z vesmírneho tábora.

Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová počas misie STS-131. (apríl 2010)
Astronautka Dorothy Metcalf-Lindenburgerová počas misie STS-131. (apríl 2010) Foto: NASA

Ako tínedžerka navštívila vesmírny tábor. Od jeho existencie ním prešlo takmer milión detí i dospelých, no ona bola prvá, ktorá sa neskôr skutočne pozrela do vesmíru. Astronautkou sa ale podľa svojich slov stala preto, lebo ako učiteľka nevedela odpovedať študentovi na otázku: „Ako chodia kozmonauti na toaletu?"

Geologička Dorothy Metcalf-Lindenburgerová letela na ISS raketoplánom Discovery v apríli 2010 a vo vesmíre bola 15 dní. Podobne dlhý čas strávila aj pod oceánom, a tak má okrem astronautky aj titul aquanautky. Vysvetlila nám, v čom sú tieto svety podobné i odlišné.

Na ISS nenájdete cigarety či alkohol, no hŕbu hudobných nástrojov áno. Kozmonauti sú totiž aj nadaní hudobníci a nie náhodou. Má to logické vysvetlenie.


Ako sa zo stredoškolskej učiteľky stane astronautka?

Učila som astronómiu a prírodné vedy. Keď sme preberali učivo o človeku vo vesmíre, študent sa ma spýtal, ako sa chodí vo vesmíre na toaletu. A ja som mu nevedela odpovedať. Skúsila som vyhľadať správnu odpoveď na internete. Počas hľadania som našla ponuku, že NASA práve hľadá učiteľov vedeckých odborov, ktorí by sa mohli stať astronautmi. Hneď ma to zaujalo, a tak som vyplnila prihlášku. Potom som už iba dúfala. No a o rok si ma vybrali.

Takže predtým ste nikdy nerozmýšľali nad tým, že by ste sa mohli stať astronautkou?

Ale áno, vždy som chcela byť astronautkou. Zvažovala som, že sa prihlásim do Akadémie amerického vojenského letectva - AirForce. Astronautom sa totiž môžete stať buď ako pilot alebo ako vedec. U mňa to bola tá druhá možnosť, keďže som sa rozhodla napokon študovať geológiu. Po doktorandskom štúdiu som chvíľu chcela učiť, lebo som chcela niečo vrátiť mojej krajine.

 

Ste prvou absolventkou vesmírneho tábora SpaceCamp, ktorá sa stala astronautkou. Čo je to ten SpaceCamp?

SpaceCamp začal fungovať v polovici 80. rokov a dodnes ním prešlo takmer milión detí. Nachádza sa v Alabame, v blízkosti jedného z centier NASA. V tábore žijete v podmienkach, ktoré napodobňujú vesmír, spoznávate rozličné prístroje a absolvujete aj dve simulácie. Jednou z nich je simulácia výstupu do otvoreného vesmíru. Tábor vo mne zanechal veľa zážitkov. Hneď ako som sa vrátila, postavila som si v izbe model raketoplánu Discovery. Chcela som sa jednoducho stať astronautkou.

Koľko ste vtedy mali rokov?

Mala som takmer 15 rokov. Je to tábor, kde môžu ísť deväťročné deti, ale aj dospelí. Chodia tam aj rodičia s deťmi. Dokonca sa ho zúčastňujú aj učitelia, aby vedeli žiakom v škole lepšie vysvetliť, ako funguje vesmírny program.

Aké fyzické predpoklady musí mať astronaut?

Pobyt vo vesmíre prináša určité riziká pre telo. Môže spôsobovať atrofiu či rednutie kostí. Orgány a telo preto musí byť v perfektnom stave. Zdravá ale musí byť aj myseľ. Kedykoľvek sa totiž môžete ocitnúť v núdzovej situácii, v ktorej musíte zachovať pokoj a reagovať správne.

Počas výcviku sa simulujú najhoršie možné scenáre, ktoré sa vo vesmíre môžu stať a často sa dostanete do pozície, v ktorej sa necítite dobre. Ja som sa vôbec necítila dobre, keď som sa v helikoptére prevrátenej dolu hlavou pod vodou musela zachrániť. Ale dá sa to zvládnuť. Uvedomíte si pritom, že dokážete konať s rozvahou aj v náročnejších situáciách.

Aké sú šance, že vás vyberú spomedzi všetkých uchádzačov?

Keď som sa hlásila ja, bolo asi šesťtisíc uchádzačov. Dnes sa ich hlási 18-tisíc a do konečného výberu sa ich dostane niečo cez desať. Takže šance sú ozaj malé. Hľadajú najmä dva typy ľudí -vedcov alebo pilotov. V mojom prípade pomohlo aj to, že práve hľadali učiteľov. Keby som však nevyštudovala geológiu, nevybrali by ma.

Čo môže robiť geológ na ISS, keďže tam nemá žiadny kontakt s povrchom?

Nebola som prvou geologičkou vo vesmíre a v marci odletí na Mars ďalší geológ Andrew Feustel. Myslím si, že je dôležité mať medzi astronautmi geológov aj napriek tomu, že, bohužiaľ, momentálne neskúmame vesmírne telesá. V budúcnosti to určite bude aktuálne. Keď sa ale stanete astronautom, v skutočnosti nerobíte vaše staré povolanie, výnimkou sú piloti. Vedci sa musia sčasti vzdať starého života, aby sa mohli stať astronautmi.

Na štart vás nepripraví nič

Čo je najťažšia vec, na ktorú sa nedá pripraviť ani tréningom?

Vzlet. Na ten silný tlak z odpaľovacej rampy vás nepripraví nič. Je to jediný okamih v živote, kedy môže vaším telom prejsť toľko energie. Nasimulovať to je nemožné. Ale tak to má byť, lebo to je to vzrušenie, ktoré má byť súčasťou cesty do vesmíru.

Ako dlho ten moment trvá?

Počiatočný odpal z rampy je veľmi krátky. Ďalšie dve minúty a dvadsať sekúnd sa potom vaše telo trasie. Spôsobujú to pomocné rakety, ktoré po tomto čase odpadnú do mora. Potom už letíme s vlastnými motormi, ktoré sú poháňané vodíkom a kyslíkom a ten let je oveľa hladší, až do úplného konca. Vtedy začnete pociťovať preťaženie 3G. Je pravda, že pri tréningoch sme skúšali aj vyššie preťaženia, no toto je iné. Zdá sa vám, že to trvá naozaj dlho a cítite veľkú záťaž na telo.

Aké je strava vo vesmíre? Vy ste si so sebou na ISS museli zobrať pikantnú omáčku (úsmev).

Strava je v poriadku, nie je to však nič výnimočné. Do vesmíru nejdete za dobrým jedlom, ale za zaujímavejšími vecami, ako napríklad výhľad. Zaujímavá je výmena jedla medzi členmi posádky z rôznych krajín. Máme tak možnosť vyskúšať rozličné medzinárodné jedlá, ktoré jedia naši ruskí alebo japonskí kolegovia.

Pikantná omáčka je však veľmi dôležitá. Postupom času sa vo vesmíre chuť otupuje. Na zemi používame na zvýraznenie chutí rôzne arómy, no vo vesmíre prúdi vzduch inak. Potrebujeme tam preto silnejšie prísady, ako sú napríklad chilli, wasabi či cesnak.

 

Čo bola najbizarnejšia vec, ktorú si zobral do vesmíru niektorí z vašich kolegov?

Kjell Lindgren si so sebou zobral gajdy. Zdá sa mi, že boli o niečo menšie ako normálne, no dokázal na nich hrať.

Ako je to s alkoholom alebo cigaretami, sú vo vesmíre povolené?

Tieto veci sú zakázané. V prvom rade, cigarety by mohli spôsobiť problémy s filtráciou vzduchu. Alkohol nie je povolený z toho dôvodu, že na ISS musíte byť nonstop pripravený na núdzovú situáciu. Pod vplyvom by ste nemuseli reagovať správne.

Podľa akého časového pásma sa riadi ISS?

Používame greenwichský stredný čas, teda čas okolo nultého poludníka. Je to taký kompromis medzi Moskvou a Houstonom.

Ako dlho spíte?

Snažíme sa, aby mal každý osem hodín spánku, aj keď ja som väčšinou spala sedem, pretože som tam nebola až tak fyzicky vyčerpaná. Spánok je skôr dobrý psychický reset. Ráno potom začína osobnou prípravou. Každý sa snaží umyť a robí veci, ktoré považuje za nevyhnuté na naštartovanie dňa. Ja som musela mať vždy kávu, ale niektorí kolegovia napríklad cvičili.

Ako sa dá cvičiť vo vesmíre?

Je tam bicykel, na ktorý sa dá pripnúť tretrami. Ďalej tam máme špeciálny bežecký pás s postrojom, ktorý vás naňho tlačí. Je to veľmi dôležitá súčasť vybavenia. Postroj vytvára tlak na nohy a tým pádom aj na kosti, ktoré musíte udržiavať silné. Potom je tam ešte špeciálny prístroj s názvom ARED (Advanced Resistive Exercise Device - voľne preložené ako posilňovací stroj vo vesmíre, pozn.red.), ktorý nahrádza rôzne cviky s činkami. Cvičiť musíme dve hodiny denne, aby sme udržali svaly i kosti vo forme.

Pri návrate si uvedomíte zraniteľnosť

Hovorí sa, že návrat späť na zem a zvyknutie si na zemskú gravitáciu po pobyte vo vesmíre je náročnejšie ako zvyknutie si na beztiažový stav. Je to pravda?

Trvá to dlhšie, ako by sme čakali. Sme tak zvyknutí žiť na Zemi, že očakávame, že hneď po návrate budeme môcť žiť naplno. Rehabilitácie trvajú pomerne dlho, najmä pri astronautoch, ktorí boli vo vesmíre dlhší čas.

Cvičením vo vesmíre udržiavate telo vo forme, no aj napriek tomu sa mnohé veci zhoršia. Musíte byť opatrní, aby ste telo nepreťažili. Srdcový sval má menšiu atrofiu. Stratíte istý objem krvi a cítite, že máte slabšiu vytrvalosť. No všetko sa časom vráti do normálu a ľudia žijú zdravý život.

Čo sa vám ako prvé prehnalo hlavou, keď ste pristáli na Zem?

Bol to dobrý pocit, že sme sa vrátili domov v bezpečí. Pri poslednej hodine našej cesty, od zážihu raketových motorov až po samotný návrat, som si totiž prvýkrát uvedomila, akí sme v skutočnosti zraniteľní. Keď vidíte cez okno plazmu, začnete mať trochu strach a premýšľať nad tým, či ste naozaj urobili všetko, čo ste mali urobiť.

 

Čo bola prvá vec, ktorú ste urobili po návrate?

Bohužiaľ, vyvracala som sa. To bola úplne prvá vec. Návrat je veľmi vyčerpávajúci, a tak sme sa išli umyť a dostali sme veľa vody na pitie. Potom sme sa zvítali s ľuďmi z NASA. K rodinám sme sa dostali asi až po hodine alebo dvoch.

Veľa ľudí si neuvedomuje, že na vesmírnej stanici stále máme ľudí

Kritici hovoria, že v posledných desaťročiach sme sa vo výskume a objavovaní vesmíru príliš neposunuli. Koncom 60. rokov sa dostal človek na mesiac a odvtedy sa nič podobne veľkolepé nepodarilo. Je to pravda? Čím to je?

Jedným z dôvodom je určite financovanie. V šesťdesiatych rokoch išla do NASA oveľa väčšia časť amerického rozpočtu ako v súčasnosti. Druhým dôvodom je, že v 60. rokoch sme rýchlo išli z nepoznania vesmíru do výstupu na mesiac, čiže ten progres bol viditeľnejší. Ja osobne si myslím, že stále sa robia veľké pokroky, no nie sú tak na očiach verejnosti. Urobil sme veľké pokroky v medicíne či technológiách, ktoré používame, no pre ľudí sa tieto veci stávajú rutinou. Veľa ľudí si ani neuvedomuje, že stále máme ľudí na vesmírnej stanici. V začiatkoch sa to v novinách často spomínalo a do projektu ISS sa nalievalo veľa verejných financií. Dnes už ISS dostáva iba zlomok tých peňazí a zlomok mediálneho priestoru.

Aký vplyv má politika na vesmírny výskum?

Existuje množstvo vesmírnych zmlúv a dokonca aj vesmírne právo. Napríklad Mesiac sa snažíme udržiavať ako Antarktídu. Je to miesto, ktoré spolu skúmame a ktoré nikto nevlastní. Rada vnímam vesmír ako miesto, kde sú ľudia lepšou verziou seba. Naše krajiny dole na Zemi môžu mať niekedy konflikty, pre rozličné politické názory a rozhodnutia, ale vo vesmíre robíme spoločne veľké veci. Tam sme oveľa bližší priatelia a oveľa lepší ľudia.

Najhorúcejšou vesmírnou témou posledných rokov je Mars. Nedávno Elon Musk vyhlásil, že na túto planétu dostaneme prvých ľudí do roku 2024. Je to podľa vás reálne?

Dostať ľudí na Mars a dostať ich späť na Zem sú dve rozličné veci a na ich realizáciu sú odlišné názory. NASA pracuje na tom, aby vyvinula technológie, ktoré dostanú ľudí na Mars a stavia vozidlá, ktoré sa budú vedieť pohybovať po Marse a budú umožňovať výskum.

Myslím si teda, že je reálne dostať sa na Mars. Napokon, už sa nám to podarilo s robotmi, takže ďalší krok je dostať tam ľudí. Najskôr však treba počítať so všetkými možnými rizikami a pripraviť sa na ne.

Či sa to ale podarí do 2024? Pre NASA zrejme nie, možno v súkromnom sektore áno. Ten má výhodu v tom, že môže viac riskovať, keďže nepoužíva verejné peniaze, čo je veľký rozdiel. Myslím si ale, že koncom 30. rokov je to reálne aj pre NASA.

Astronauti sú talentovaní hudobníci

Ste speváčkou v rokovej kapele, v ktorej sú iba astronauti. O čom sú vaše piesne? Spievate o vesmíre?

Nie, väčšinou sú to prebrané rockové hity z 50., 60. ,70. a 80. rokov. Kapela vznikla ešte predtým, ako som sa ja stala astronautkou. A z času na čas sa v nej uvoľní nejaké miesto, a tak sa niekto pripojí. Viem síce hrať na gitaru a klavír, no iba trochu a preto radšej spievam.

Spomínali ste astronauta s gajdami, známe sú aj videá kozmonauta Chrisa Hadfielda, ktorý hral na ISS na gitaru, vy máte kapelu plnú astronautov. Sú všetci astronauti tak hudobne nadaní?

Na ISS bolo aj mnoho ďalších hudobných nástrojov, ako flauta či dokonca didgeridoo. Hudba je logická, podobne ako matematika, no zároveň nad ňou musíte kreatívne rozmýšľať. A tento kreatívny kúsok v sebe musia mať aj vedci a inžinieri. Asi preto je toľko hudobne nadaných astronautov.

Znie zvuk na vesmírnej stanici rovnako?

Áno, zvuk znie rovnako, keďže je tam rovnaký atmosférický tlak ako tu.

Dvanásť dní pod vodou

Nie ste iba astronautka, ale aj aquanautka, pod vodou ste strávili niekoľko dní. Čo ste tam robili?

Na vesmír sa pripravujeme aj pod vodou. Voda takisto predstavuje riziko a zároveň poskytuje neutrálny vztlak a pocit vznášania sa. V mojom prípade sme išli na analógovú misiu, ktorá mala simulovať práce na asteroide. Robili sme to pre prípad, že by sme potrebovali ísť na asteroid v blízkosti Zeme. Bola som veliteľkou misie a zúčastnili sa jej ďalšie tri osoby. Okrem iného sme mohli simulovať aj výstup do voľného vesmíru, ale najmä sme sa snažili zistiť, aké pomôcky sa dajú využívať a ako by sme mohli vylepšiť naše skafandre.

Ako hlboko ste boli?

Bolo to 19 metrov.

Koľko dní ste tam strávili?

Strávili sme tam 12 dní.

Aké sú hlavné rozdiely medzi vesmírom a oceánom?

Najväčším rozdielom je, že v prípade núdze nás môžu vytiahnuť rýchlejšie ako z vesmíru. Je pravdou, že máme aj celkom rýchle spôsoby, ako dostať ľudí z vesmíru späť na Zem, no zároveň sú dosť riskantné. V tomto smere je to pod oceánom jednoduchšie. Aj napriek tomu však hrozia určité riziká. Pod vodou prebieha nasycovanie organizmu (saturácia) a pri rýchlom vynorení hrozí embólia a smrť. Takže aj ponáranie je riskantné, čo je však dobré, keďže vás to pripraví na cestu do vesmíru.

Druhým veľkým rozdielom je, že pod hladinu môžu priniesť oveľa lepšie jedlo, keby sme ho potrebovali viac. (smiech)

A rozdiel medzi ISS a Aquarius Reef Base?

ISS je oveľa väčšia ako Aquarius a vo vesmíre môžete k tomu všetkému používať všetky štyri steny. Ale niektoré systémy sú rovnaké. Napríklad oxid uhličitý musíme zo vzduchu odstraňovať rovnako v Aquariuse ako na ISS. Zároveň sa tam človek naučí spolužitiu s viacerými osobami na obmedzenom priestore. Čiže niektoré skúsenosti sú podobné, no obe stanice vyzerajú úplne odlišne.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?