30. 11. 2017 12:07 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Analytik Naď: Gajdoš je v ťažkej situácii, dosadili mu tam človeka, ktorý môže rozhodovať o všetkom

Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď o nákupoch, ale aj o vzťahoch na ministerstve obrany.

Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď
Bezpečnostný analytik Jaroslav Naď Foto: TVNOVINY.sk

Ozbrojené sily čaká najväčší nákup vojenskej techniky v histórii. Tender, v ktorom sa bude obstarávať za viac ako miliardu eur však kritizuje opozícia, odborná verejnosť, ale aj časť koalície. Podľa bezpečnostného analytika Jaroslava Naďa by mali celý nákup zrušiť a vypísať novú medzinárodnú súťaž. Či sa to naozaj stane odborník nevie predpovedať, lebo to vraj bude záležať na ostatných dvoch koaličných partneroch, ktorí momentálne zvolili vyčkávaciu taktiku.


Slovensko čaká historicky najväčší nákup vojenskej techniky za viac ako miliardu eur. Aké pozitíva má v tom vidieť daňový poplatník?

To, že Ozbrojené sily SR plánujú realizovať modernizáciu aj pozemného vojska vnímam veľmi pozitívne. Desaťročia sa zanedbávala a dnes sme v situácii, že už sa niektorá technika nedá používať a niektorá nám chýba na to, aby sme dokázali adekvátne používať ozbrojené sily na tie účely, ktoré nám určuje ústava. A to nejde len o operácie v zahraničí, ale to sa týka aj domáceho krízového manažmentu, čo je nasadzovanie pri záplavách, snehových kalamitách či pri požiaroch a samozrejme ochrana nášho územia.

Ministerstvo teda nakúpi 81 kusov bojových obrnených vozidiel 8×8 za 417 miliónov eur a 404 kusov viacúčelových taktických vozidiel 4×4 za 783 miliónov eur. Je to dobrá cena?

Na túto otázku neviem presne odpoveď, keďže my dnes nevieme, čo presne ozbrojené sily potrebujú. Pokiaľ by ministerstvo transparentne povedalo, že potrebujeme presne takéto vozidlá a podľa jeho výpočtov bude stáť konkrétnu sumu, tak potom to viem porovnať a vyjadriť sa.

Vieme však porovnať aspoň jednotkovú cenu podobných vozidiel?

Vo všeobecnosti sa táto suma zdá byť výhodnejšia, oproti tomu ako nakupovala česká armáda pred niekoľkými rokmi. Zároveň nevýhodnejšia, ako nakupovali Litovčania minulý rok. Takže ťažko to povedať, potrebujeme presnú špecifikáciu.

 

Keby ministerstvo viac komunikovalo, tak by muselo znášať aj menej otázok

Prečo nevieme tú špecifikáciu?

Ministerstvo vo všeobecnosti dalo verejnosti veľmi málo informácií o tom, čo a akým spôsobom chce nakupovať. Napríklad tých 81 vozidiel 8x8 nebude identických. To budú rôzne špecifikácie, na rôzne úlohy, ktoré majú robiť a každá cena toho vozidla bude iná.

Spomínali ste Česko a Litvu. Tam verejnosť vedela presnú špecifikáciu alebo je to bežné, že je sú tieto údaje utajené?

Prístupy sú rôzne. Keď v Českej republike nakupovali kolesovú techniku, tak bol z toho napokon známy korupčný škandál, kde už boli aj nejakí odsúdení. Poučili sa z toho a teraz u nich prebieha výber pásových vozidiel, kde zapojili laickú i odbornú verejnosť a otvorene komunikujú aj špecifikácie. Takže to záleží od daného ministerstva či sa to rozhodne robiť otvorene alebo nie.

Predsa len ide o vojenskú techniku. Nie je takáto otvorenosť z bezpečnostného hľadiska nebezpečná?

Skôr ešte dopoviem, že dôvody utajenia boli rôzne. Najprv sme počuli, že ministerstvo to označilo za citlivé informácie, potom, že fínsky partner žiada utajenie a naposledy predseda parlamentu povedal, že to utajili kvôli lobistom.

Naozaj si ale nemyslím, že by čokoľvek, z toho procesu, čo sa doteraz zrealizovalo, malo byť niečo utajované. Ja sa skôr čudujem, že sa ministerstvo rozhodlo ísť takouto cestou, lebo čím viacej by ministerstvo komunikovalo, tým menej otázok by prichádzalo od novinárov, analytikov alebo opozície.

Jaroslav Naď je riaditeľom Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI). Predtým (2014-2015) pracoval v Inštitúte pre stredoeurópsku politiku (CEPI) ako analytik programu bezpečnostnej a obrannej politiky a súčasne ako zástupca riaditeľa organizácie Globsec, ktorej bola CEPI súčasťou. V rokoch 2003-2013 pôsobil na rôznych pozíciách na Ministerstve obrany SR, vrátane funkcie generálneho riaditeľa sekcie obrannej politiky, medzinárodných vzťahov a legislatívy s dohľadom nad tvorbou strategických dokumentov a plánov, legislatívnych aktivít ministerstva a zahraničnými aktivitami rezortu a neskôr funkcie vedúceho sekcie obrany Stálej delegácie SR pri NATO.

Vy kritizujete ministerstvo, že proces obstarávanie nie je transparentný. Prečo?

Tento nákup sa dotýka dvoch alebo troch volebných odvodov z hľadiska platieb a dodávaním techniky, takže je prirodzené, že sa nepýtajú len koaliční partneri, ktorí mimochodom sami neboli informovaní, dokonca ani štátny tajomník na ministerstve obrany. Takže informovaná nebola koalícia, ani opozícia cez výbor pre obranu a bezpečnosť, ale ani verejnosť. Tak neviem, prečo generálny tajomník služobného úrodu hovorí, že ide o transparentný proces.

Nepáči sa vám režim utajenia, ale faktom je, že na ministerstve obrany sa aj v minulosti takto nakupovalo.

Neviem to posúdiť, lebo neviem, čo všetko bolo utajované v tomto prípade. Nie som ale človek, ktorý hovorí, že musí byť silou mocou všetko otvorené. Sú také súčasti v rámci činností ministerstva obrany alebo aj iných bezpečnostných zložiek, kde je utajenie potrebné. To však majú byť technické špecifikácie napríklad v prípade spravodajskej techniky alebo nejakej veľmi sofistikovanej techniky pre ozbrojené sily. Ale to čo ministerstvo dnes má akože utajovať, je obchodný prípad spolupráce s fínskou spoločnosťou, ktorá o to podľa vyjadrení ministerstva požiadala. Prečo by sme ale mali utajovať to, čo je súčasťou bežnej obchodnej komunikácie.

V konečnom dôsledku ste z mojich úst nikdy nepočuli, že Patria je zlé vozidlo. Práve naopak, patrí do skupiny najlepších piatich, šiestich strojov, ktoré existujú. Ja sa len pýtam, na základe čoho ministerstvo vybralo práve Patriu?

Predstavitelia SNS argumentujú aj tým, že na výrobe vozidiel sa budú podieľať slovenské firmy 75 resp. 80 percentami. Je to reálne číslo?

Po prvé, môj osobný názor je taký, že to číslo je vytiahnuté z päty. Po druhé, áno na Slovensku sú firmy, ktoré robia veľmi kvalitnú techniku a bolo by vynikajúce, keby sa tieto firmy mohli zapojiť do akejkoľvek modernizácie. Ale podľa mojich informácií je veľký problém nájsť také firmy, ktoré sú naozaj schopné realizovať 75 alebo 80 percent dodávok. Problém je aj to, že so Združením bezpečnostného a obranného priemyslu ministerstvo nekomunikovalo, preto niektoré slovenské firmy neboli kontaktované a preto sa do určitej miery cítia byť podvedené. Ale zopakujem, je dobré, že slovenské firmy sú zapojené, ale musí to byť transparentne urobené a nie na základe nejakých priateľských väzieb alebo iných záujmových operácií.

Máte indície, že by to na základe takýto väzieb malo prebiehať?

To netvrdím, len chcem povedať, že ministerstvo nepovedalo, akým spôsobom, kedy a ako sa s konkrétnymi firmami na Slovensku oficiálne bavilo na túto tému.

Tento nákup by mali zrušiť a vyhlásiť nový medzinárodný tender

Čo by ste vy navrhli urobiť s týmto nákupom?

To je ťažká otázka. Neviem, čo by som urobil v tomto momente, ale od začiatku by som išiel otvoreným medzinárodným tendrom.

Teraz už na to nie je priestor?

To by znamenalo, že sa tento projekt pozastaví. O čom vláda môže mimochodom rozhodnúť, keďže teraz dala ministerstvu iba zelenú, aby pripravilo prototyp. To je tiež zaujímavé, lebo toto rozhodnutie padlo len pred pár dňami a prototyp má byť prezentovaný už 6.12. na Záhorí v rámci Priemyselného dňa ministerstva obrany. Klobúk dole pred schopnosťou urobiť takto rýchlo prototyp v rámci medzinárodnej spolupráce za tak krátky čas (úsmev). Ak vláda rozhodne, potom čo prototyp prejde vojenskými a technickými skúškami, že toto je tá správna cesta, nech sa páči. Cítiť však za tým možnosť politických nepríjemností.

Na druhej strane najprijateľnejšie by bolo vyhlásiť medzinárodný tender, kde si dáme do podmienok, že budeme uprednostňovať spoločnosti, ktoré dokážu zapojiť, čo najväčší počet slovenských spoločností. Takto oslovíme povedzme desať firiem, rokovať budeme zo štyrmi, čím budeme mať vyjednávaciu pozíciu silnejšiu a aj cena môže byť lepšia. A na konci dňa môžeme vybrať aj Patriu, ale cena môže byť o 20 percent nižšia, ako je v súčasnosti navrhovaná.

Koľko času by ste takýmto procesom stratili?

Veľmi záleží od toho, akým spôsobom by bol tender pripravený. Bežne trvajú asi rok, ale teraz už „oslavujeme" tretie výročie tendra na 3D radary, ktorý sa od nástupu novej vlády nepohol ani o centimeter.

Máme čas na takéto naťahovanie, keďže vieme v akom stave sú ozbrojené sily?

V tomto prípade, aj keby to malo trvať rok, tak je to dobre investovaný čas. Znamenalo by to ušetrenie finančných prostriedkov a transparentnejší výber.

 

Stále máme ruských technikov na vojenskej základni Sliač, ktorú nám zaplatilo NATO

Ako podľa vás celý tento nákup skončí?

Ťažko to odhadnúť. Myslím si, že do veľkej miery to bude záležať od toho, ako sa dohodne koalícia. Mám ale informácie priamo z koaličných strán, že majú s týmto projektom problém a veľmi pozorne sledujú, ako sa to bude ďalej vyvíjať aj z hľadiska pocitu verejnosti, ale aj z hľadiska toho, ktoré firmy budú resp. nebudú do tohto procesu zapojené.

Nejde však o jediný nákup, ktorý by sa mal na ministerstve obrany realizovať. Slovensko už niekoľko rokov rokuje s výrobcami stíhačiek a do konca septembra malo padnúť rozhodnutie. Minister Gajdoš ale požiadal vládu o odloženie termínu. Prečo je tak dôležité, aby sme sa rozhodli ešte tento rok?

Začali sme veľmi veľa procesov, najmä v predošlom volebnom období ako nákup nadzvukových lietadiel, transportných lietadiel, vrtuľníkov, radarov a začala sa tiež diskusia o modernizácia vozidiel 8x8. A z týchto všetkých vecí sa nám nič nepodarilo uzavrieť. Čiastočne sme ukončili dopravné lietadlá a vrtuľníky.

Najkritickejšie sú však radary a stíhačky, keďže ide o ruskú techniku. Po prvé, na ruské spoločnosti sú uvalené sankcie zo strany EÚ a USA, čo má samozrejme dopad aj na modernizáciu slovenských ozbrojených síl. Po druhé, ide o staré stroje, ktoré majú veľmi vážny problém pri prevádzke. Preto bolo dôležité rozhodnúť, a jasne to povedala aj bývalá vláda, do konca tohto roku, lebo do konca roka 2019 je platný kontrakt na údržbu MiG-ov s ruskou spoločnosťou. A práve za tieto dva roky by nový výrobca dodal nové stíhačky, ktoré by nahradili existujúce.

Prečo nemôže mať MiG 29? V čom sú horšie oproti švédskym Gripenom?

Po prvé, MiG-y, ktoré máme dnes, sú kazové. Po druhé, sú mimoriadne nákladné na opravu aj na prevádzku. Po tretie, je to ruská technika a tým pádom neustála prítomnosť ruských technikov na našej vojenskej základni na Sliači, ktorú nám zaplatilo NATO. Je strašne veľa otázok, prečo sa musíme zbaviť ruskej techniky a v konečnom dôsledku je naša závislosť na tejto technike veľmi vysoká.

Nie sme asi jediná postsocialistická krajina, ktorá sa musí s týmto problémom vysporiadať. Ako sú na tom naši partneri z V4?

Maďarsko, Česko aj Poľsko menia ruskú techniku. Česi a Maďari majú švédske Gripeny a potom sú Poliaci, ktorí majú americké F-16, ale majú aj MiG 29, ktoré si dokážu v obmedzenom režime sami udržovať. Ale zároveň investujú neskutočné peniaze do modernizácie obrany, o ktorých sa nám ani nesníva. Nedávno ohlásili, že idú kúpiť stroje F-35, čo jediné lietadlo piatej generácie.

Takže proces výmeny je úplne prirodzený. Keď sme boli súčasťou Varšavskej zmluvy, tak sme mali techniku, ktorá bola kompatibilná v rámci tohto spolku. V súčasnosti sme v NATO a EÚ a potrebujeme mať techniku, ktorá je kompatibilná s našimi spojencami. Toto je alfa a omega.

Hovoríte o alfe a omege. Prečo sa teda toto rozhodnutie naťahuje?

Postoj, že do konca roku 2017 sa musí o stíhačkách rozhodnúť, mal aj terajší minister Gajdoš. Ale zrazu, podľa mňa z politických dôvodov, na základe rozhodnutia SNS sa pozastavil proces výmeny ruskej techniky za západnú.

Najprv to bolo komunikované, že je to kvôli peniazom, ale minister financií povedal, že peniaze na nákup stíhačiek sú. A teraz čo je v tom? Tu by som mal ako analytik skončiť. Dodám ale, že ja tam vidím vnútropolitické záujmy SNS. Signály k Ruskej federácii ako bola cesta predsedu parlamentu do Moskvy, vyjadrenia v Dume atď. Podľa môjho názoru sme tým, že sme odložili rozhodnutie o nadzvukovom letectve, urobili proruské rozhodnutie.

 

Hoľko údajne brojí v mnohých prípadoch aj priamo voči ministrovi

Jedna vec je možná stranícka ideológia SNS, ale v koalícii sú ešte dvaja partneri, ktorí jasne deklarujú proeurópske riešenia.

Mne je toto ťažko komentovať. Toto by mali komentovať ľudia, ktorí konflikty, ktoré naozaj sú, prežívali. Videli sme aj viacero náročných situácií pre štátneho tajomníka Ondrejcsáka, ktorý sa naozaj drží proatlantického smerovaniaa ktorý je vo veľa veciach na ministerstve obchádzaný. Toto sú fakty. Na druhej strane, je to na koaličných partneroch, aby si vzťahy v tomto nastavili.

Je faktom, že si nepamätám takú situáciu, ako sa stala minimálne dvakrát, že komunikačný odbor útočil na svojho štátneho tajomníka. Je fakt, že vyjadrenia generálneho tajomníka služobného úradu voči štátnemu tajomníkovi boli útočné a klamlivé. A takýchto situácií bolo viacero.

Spomínate situáciu ako pána Ondrejcsáka a pána Hoľka, pred časom odišli ľudia hromadne z komunikačného oddelenia. Aké sú teraz vzťahy na ministerstve?

Tým, že som na ministerstve dlhé roky pôsobil, tak tam poznám množstvo ľudí. A títo ľudia, ktorí na ministerstve pôsobia aj 20 rokov, hromadne odchádzajú. Keby ste si preverili, koľko ľudí za posledné obdobie odišlo z ministerstva obrany na ministerstvo zahraničia, tak by ste sa dopracovali naozaj k zaujímavým číslam. Nechcem však toto popisovať, lebo už priamo na ministerstve nepôsobím a týka sa ma to len do tej miery, že sa mi ľudia posťažujú a mne je to ľudsky ľúto.

V sporoch, ktoré spomínate, nevystupuje minister obrany. Vyzerá to tak, ako by bol v ústraní. Aký silný je minister Gajdoš?

Ministra si vážim, lebo to nie je človek, ktorý by bol zlodej a pre rezort naozaj niečo urobil. Jeho situácia je však veľmi náročná, keďže mu ponúkli túto funkciu, vďaka ktorej je za všetko zodpovedný. Zároveň mu tam ale dosadili človeka, ktorý dostal z politickej úrovne také právomoci, a či sa to ministrovi páči alebo nepáči, že môže o všetkom rozhodovať.

A to je kto?

To je generálny tajomník služobného úradu pán Hoľko. Myslím si, že už bolo niekoľko situácií, kedy už mal minister povedať, že má toho dosť.

Generálny tajomník služobného úradu je osoba, ktorá je hlavným štátnym zamestnancom v rezorte. Ten má na starosti personálne otázky a to, že sa to modifikovalo do systému, že tento človek rozhoduje o obranných plánoch, nakupovaní vecí, o personálnych otázkach vrátane najbližších ministrových spolupracovníkoch, tak to je choré. Navyše tento človek brojí nie len proti štátnemu tajomníkovi Ondrejcsákovi, ale dokonca v mnohých prípadoch údajne aj priamo voči ministrovi.

Danko ma označil za lobistu, podklady mu ale robia konšpirátori, ktorí hľadajú sprisahania za všetkým

Na prelome rokov sa debatovalo o tom, že minister Gajdoš skončí, dokonca bývalý minister Galko hovoril o 1. apríli. Vyzerá to tak, že išlo len o nepodarené šumy.

Neviem odkiaľ mal pán Galko termín, možnože niečo započul v parlamente, ale to nie je otázka na mňa.

A vy ste nič také nepočuli, že by mal pán minister odstúpiť?

V zákulisí som nepočul, že by mal odstúpiť, ale to, že bola snaha rôznych ľudí, aby dali pána ministra preč, a aby oni mohli túto pozíciu obsadiť. No zjavne neboli úspešní.

Andrej Danko vás už viackrát zaradil k lobistom, ktorí „sa starajú do toho roky, a to s jediným cieľom - zavďačiť sa svojim sponzorom." Ako to vnímate?

Mňa už rôzni ľudia, konšpirátori aj tí, ktorí sa radia medzi poradcov predsedu parlamentu, zaradili k tým, čo sú platení Sorosom, americkou ambasádou a dokonca som na zozname agentov CIA na Slovensku. Takže toto je pre mňa len ďalšie obvinenie a som prekvapený, že sa mnou zaoberá predseda parlamentu a takto mi robí reklamu. Ak som lobista kvôli tomu, že tvrdím, že nákup na obrnené vozidlá nebol transparentný a mal by byť vyhlásený medzinárodný transparentný tender, v ktorom by boli zástupcovia ozbrojených síl, ministerstva obrany, koalície, opozície a organizácií ako Transparency International a Hodnota za peniaze, tak nech ma takto označuje.

Dovolím si povedať ešte jednu vec. To, že útočí na analytika, tak to ešte pochopím. Ale to, že predseda parlamentu útočí na štátneho zamestnanca pán Majera (riaditeľ kancelárie štátneho tajomníka Róberta Ondrejcsáka na ministerstve obrany, pozn. red.) a na veľvyslanca SR v Maďarsku pána Káčera, pri ktorých som nepostrehol, že by sa vôbec nejakým spôsobom vyjadrovali ku akémukoľvek tendru, tak to sa veľmi pánovi predsedovi čudujem. Presne mi to však zapadá do koloritu ľudí, ktorí mu pripravujú podklady. Konšpirátori, ktorí hľadajú sprisahania za všetkým.


Jaroslav Naď rozhovor autorizoval.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?