Utorok 23.01. meniny má
°C
Bratislava zmeniť
20. 12. 2017 09:30 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Azim Farhadi: Keď som prišiel na Slovensko, islam nebol témou. Vtedy sa riešili Maďari

Azim hovorí o Islamskom štáte, hystérii okolo islamu, ale aj o živote moslimov na Slovensku.

Azim Farhadi
Azim Farhadi Foto: TVNOVINY.sk

Azim Farhadi žije na Slovensku od konca 90. rokov, kedy musel pred vojnou emigrovať z rodného Afganistanu. Napriek tomu, že vníma hystériu okolo islamu, tak hovorí, že sa naša krajina po ekonomickej, ale aj mentálnej stránke posunula výrazne dopredu.


Teroristické útoky a migrácia vo veľkej miere zmenili pohľad západného sveta na islam. Časť spoločnosti má strach. Aké je islam náboženstvo? Ako by ste ho definovali?

Islam je univerzálne náboženstvo. Po celom svete ho vyznáva jeden a pol miliardy ľudí rôznej pleti a národnosti. Žijeme medzi sebou presne tak, ako to vidíme pri ostatných náboženstvách. Čo sa týka strachu a nedôvery voči ani nie islamu, ale skôr voči moslimom, tak toto by som pripísal na vrub politikom resp. geopolitickej situácii. Problém teda netreba hľadať v islame, ktoré je mierumilovné náboženstvo, ale v ľuďoch.

Čo sa dočítate v rozhovore s Azimom

Prečo sú moslimskí radikáli a extrémisti na Slovensku v podstate rovnakí
Pohľad na masovú migráciu
Prečo je proti noseniu buriek
Ako vníma výroky slovenských politikov na adresu moslimov
Ako sa mu žije na Slovensku

Základom islamskej viery je Korán. Ako je to s jeho výkladom?

Základom islamskej viery je päť pilierov. Prvým je vyznávanie viery, kedy moslim denne vyznáva, že niet iného božstva ako Alah a zároveň Mohamed je jeho prorokom. Po druhé, moslimovia sa musia päťkrát denne modliť (na svitaní, predpoludním, popoludní, po západe slnka a v noci, pozn. red.). Po tretie, moslimovia musia dodržiavať pôst počas mesiaca Ramadán, teda telesne zdatní veriaci nemôžu piť ani jesť od východu až po západ slnka. Po štvrté, veriaci musia platiť náboženskú daň, ktorá predstavuje 2,5 percenta z čistého príjmu zarábajúcej osoby. Posledným je púť do Mekky, ktorú musí každý moslim absolvovať aspoň raz za život. Moslim musí toto učenie prijať celé. Ak tak nerobí, prestáva byť moslimom.

 

Masová migrácia? Veľmoci by sa nemali starať do vnútorných záležitostí iných štátov

Ako sa vďaka tomuto výkladu môže islam meniť z bezproblémového náboženstva na militantné?

Podľa mňa tu nejde o to, že by sa náboženstvo menilo na militantné, ale ide o konkrétnych ľudí, ktorí si ho vykladajú podľa svojho videnia sveta. Takže to nie je ani tak o náboženstve, ale o ľuďoch, ktorí chcú svoju „pravdu" presadzovať násilím.

Teroristické útoky má v súčasnosti na svedomí zväčša Islamský štát. Ako ľuďom vysvetliť, že moslimovia nie sú Islamský štát?

Jednej skupine ľudí vôbec nevysvetlíte, že moslimovia nie sú Islamský štát. Sú presvedčení o svojej pravde a nepočúvajú žiadne argumenty. Ja ich porovnávam s radikálmi z hociktorej moslimskej krajiny, lebo tá rétorika je podobná. Rozdiel vidím len v tom, že v Sýrii alebo Afganistane je situácia taká, že radikáli majú prístup k financiám a zbraniam. Našťastie, táto skupina ľudí na Slovensku takúto podporu nemá. Podstata u oboch je však tá istá. Druhá skupina je rozumnejšia, ktorá aj počúva. Našťastie, týchto ľudí je vo svete viac. Problémom je ale to, že v spoločnosti majú vo väčšine odozvu len negatívne správy a o tie pozitívne nemá takmer nikto záujem.

Azim Farhadi žije na Slovensku od konca 90. rokov, kedy musel utiecť pred vojnou z rodného Afganistanu. Cudzincom dlhodobo pomáha so začleňovaním sa do slovenskej spoločnosti a Slovákom chce zas pomocou rôznych osvetových akcií ukázať, že všade na svete sú ľudia rovnakí. Momentálne je štatutárom občianskeho združenia - Inštitút pre migráciu a komunikáciu, ktoré v roku 2012 založili zástupcovia rôznych národnostných komunít žijúcich na Slovensku.

V médiách sa po teroristických útokoch vo Francúzsku, ale aj Belgicku začalo hovoriť o tzv. moslimských no-go zónach, kde sa formujú radikáli. Prečo takéto štvrte vznikajú?

Mnoho moslimov sa ocitlo na okraji spoločnosti z rôznych historických a politických dôvodov. Vyformovali sa tak štvrte, kde vznikli rôzne komunity. A v takomto prostredí sa vytvára veľký priestor pre radikalizáciu. Treba ale povedať, že viacerí teroristi, ktorí v Európe útočili, nechodili do mešít a v islame nič podstatné nevideli. Bola to pre nich len zásterka pre ohavné činy.

Viete povedať, ako to v takýchto štvrtiach funguje?

Zhodou okolností som bol pred dvomi týždňami v Bruseli priamo v takejto štvrti. Žijú tam úplne bežní ľudia, dokonca sa tam bez problémov prechádzali aj policajti. Ja by som preto v tomto prípade nepoužíval názov no-go zóna. Obraz v médiách a realita sa v tomto prípade nezhodujú.

Európu už pár rokov trápi masová migrácia. V čom vidíte najväčší problém?

Môj rodný Afganistan je počas môjho celého života vo vojne. Keď som mal päť rokov, tak bombardovali naše mestečko. Museli sme tam nechať všetky naše veci a utiekli sme do iného mesta. Tu nám rodičia vybudovali nový domov, ale o päť rokov sme znova museli utiecť. Napokon sme sa ocitli v Kábule. Na mojom príbehu chcem ilustrovať ako cudzie vojsko, v tomto prípade Rusi, zaútočilo na našu krajinu, čo prinieslo masovú migráciu. Napokon sa naša krajina ocitla v občianskej vojne až prišiel rok 2001 a vpád amerických vojsk. Pred mesiacom som bol v Afganistane a situácia je stále horšia. Z krajiny chce odísť do Európy až 60 percent ľudí. A podobná situácia je v Sýrii či Iraku. Takže tu niekde začína problém s masovou migráciou.

Ako by ste riešili tento problém?

Veľmoci by sa nemali starať do vnútorných záležitostí iných štátov. Vidíme, aká je situácia v Afganistane, Sýrii alebo Iraku. Všade boli zámienkou diktátori, ale prečo napríklad nikto takým istým spôsobom nezvrhol Mugabeho v Zimbabwe?

Ale asi nemôžeme porovnávať Mugabeho režim s vládou Talibanu.

Nie, ja som nemal na mysli Taliban, hovoril som o situácii v Afganistane v r. 1978, kedy do krajiny prišla invázia Sovietov. V prípade Sýrie celú situáciu komplikuje to, že na jednej strane sú Rusi, na druhej Američania a ďalšie okolité štáty. Všetci títo aktéri tam majú svoje vlastné záujmy, čo vytvára chaos a trpia bežní obyvatelia. Mugabeho som porovnával so Saddámom Husajnom, keďže obaja boli diktátori, ale pre ekonomické záujmy bol Saddám zvrhnutý a Mugabe napríklad nie. Čiže aj v medzinárodnej politike máme dvojitý meter, ktorý často veci nesmierne komplikuje a pre bežných ľudí sa to končí tragicky.

Myslíte si, že by si ľudia napríklad v Afganistane sami dokázali poradiť s Talibanom?

Situácia v Afganistane je zo dňa na deň horšia a horšia. Nikto momentálne nevie, kto koho podporuje. V krajine sú už asi 15 rokov jednotky NATO a nič sa nehýbe k lepšiemu, práve naopak.

Lajknite si našu stránku na Facebooku

Aj ja som proti noseniu buriek, ľudia musia byť na ulici identifikovateľní

Vo viacerých štátoch už presadili zákaz nosenia buriek, kvôli ľahšiemu legitimizovaniu osôb (burka je vrchná vrstva odevu ženy, určená pre zakrytie celého tela na verejnosti, pozn. red.). Čo to predstavuje pre moslimské ženy?

Nedávno som bol na jednej diskusii, kde bola jedna pani, ktorá v minulosti hovorila, že burku bude nosiť stále. Odvolávala sa na svoju starú mamu a mamu. Neskôr však prišla do veľkého mesta a spoločnosť ju prirodzene presvedčila, že ju nosiť nemusí. Napríklad aj ja som proti burke, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že ju nosí len 18 percent žien z moslimskej populácie.

Spomínate, že aj vy ste proti noseniu buriek. Ste aj za zákaz?

Nemôžeme niekoho nasilu nútiť, lebo to vyvoláva práve opačný efekt. Sú prípady, kedy sa ženy práve po takýchto opatreniach k burke vrátili. Na druhej strane treba rešpektovať zákony daného štátu. Všetko je to len o rešpekte a tolerancii. Keď Saudská Arábia prikazuje, aby ženy nosili burky, tak v tejto krajine to nechajme na prirodzený proces. Ak ale moslimka žije vo Francúzsku, tak musí dodržiavať zákon.

Viacerí odporcovia tohto zákazu sa ohradzujú diskrimináciou.

My musíme vedieť identifikovať ľudí na ulici a akceptovať zákony v krajine, v ktorej žijeme. Títo ľudia si musia uvedomiť, že už nežijú v krajine svojho pôvodu, kde takto chodili celé generácie. Navyše si musia uvedomiť, že svet sa zmenil.

Otázka moslimov sa nevyhla ani Slovensku. Videli sme to pred parlamentnými voľby, kedy vrcholila migračná kríza. Viaceré politické strany sa predbiehali v protimigračnej rétorike. Ako ste vnímali túto hystériu, ktorá ovplyvňuje spoločenské nálady dodnes?

Počas utečeneckej krízy som so slovenskými dobrovoľníkmi pomáhal na Balkáne. Keď som sa vrátil na Slovensko a počul som, čo rozprávajú naši politici, tak mi ostalo ťažko. Za pekného počasia sme všetci kamaráti, ale keď bolo potrebné pomáhať a Európska únia nás požiadala o pomoc, tak sme sa jej obrátili chrbtom. Namiesto toho, aby sme pomohli ľuďom, ktorí sú pomaly za našimi hranicami, tak sme sem doviezli ľudí z Iraku. (Slovenská vláda v roku 2015 priviezla priamo z Iraku 149 asýrskych kresťanov, pozn. red.). Aby bolo jasné, teraz hovorím o vtedajšej vláde, nie o slovenských dobrovoľníkoch, ktorí pomáhali v teréne.

Predseda opozičnej SaS Richard Sulík minulý rok vyhlásil, že islam nie je kompatibilný s európskou kultúrou, lebo ako tvrdí, európska je kultúrou slobody, demokracie a ľudských práv a islam je skrátka opak. Ako vnímate takéto slová od liberála?

Pojem liberál je pre pána Sulíka veľmi ťažké slovo. Ale toto nebudem ani komentovať, lebo to považujem za stratu času.

S vnímaním islamu súvisí aj tento výrok predsedu vlády Roberta Fica. „Ja nechcem, aby tu bolo niekoľko desiatok tisícov moslimov, ktorí si postupne začnú presadzovať svoje veci. Ja som o tom hovoril niekoľkokrát s maltským premiérom, ktorý mi povedal, že problémom nie je to, že prichádzajú, ale že menia charakter krajiny." Je táto obava oprávnená?

Na Slovensku je 860 moslimov, ktorí väčšinou pracujú ako lekári. Z toho ich viac ako 700 študovalo u nás, vzali si Slovenky a majú tu deti. Ako títo ľudia zmenili charakter krajiny?

 

Keď som prišiel na Slovensko, mal som hrozný prízvuk. Zo žartu som hovoril, že som Maďar

Diskutujete v moslimskej komunite ako sa s touto situáciou vyrovnať?

Nepáči sa mi pojem komunita. Komunitu spája jeden jazyk alebo región odkiaľ pochádzajú. Napríklad slovenská komunita v Keni. Moslimovia pochádzajú z rôznych krajín sveta a keď sa chodíme modliť, tak hovoríme po slovensky. Takže moslimovia na Slovensku už roky dozadu začali komunikovať s majoritou. Na druhej strane chápem strach bežného Slováka, lebo sme v krajine, kde vedľa seba nežijú viaceré kultúry. Je preto na politikoch, ale aj nás moslimoch, aby sme šírili osvetu.

Ako konkrétne?

Ja osobne do roka prejdem 50 až 60 základných a stredných škôl. Vznikla aj iniciatíva, kedy mullah, farár a rabín chodia a diskutujú po Slovensku.

O Slovákoch je vo všeobecnosti známe, že sú konzervatívni a ťažšie prijímajú inakosť. Prečo a kedy ste sa rozhodli prísť na Slovensko?

Ja som pôvodne vôbec nechcel odísť z Afganistanu, ani v dobe, keď bol Kábul päť rokov v obkľúčení. Keď však hlavné mesto obsadil Taliban nedalo sa tam už vôbec žiť. A prečo Slovensko? Naša suseda bola diplomatka Slovenka a počas mojej cesty z Afganistanu som zakotvil v Moskve a odtiaľ som jej volal, že či mám ostať študovať v Rusku alebo mám prísť na Slovensko. Povedala, aby som určite prišiel na Slovensko.

To sa písali, ktoré roky?

Koniec 90. rokov.

Toto obdobie bolo búrlivé aj na Slovensku. Ako vás prijali bežní ľudia?

Vtedy nebola taká hystéria okolo islamu, ale skôr sa riešil „spor" medzi Slovákmi a Maďarmi. Aj teraz mám ešte prízvuk, ale predtým som mal ešte horší a keď sa ma pýtali, prečo tak hovorím, tak som povedal, že som Maďar (smiech). Potom ma ale upozornili, nech to radšej napríklad na Orave veľmi nehovorím (úsmev).

Viete porovnať ako sa žilo moslimom na Slovensku v 90. rokoch a v súčasnosti? Teraz narážam na prijatie spoločnosti.

Spoločnosť sa veľmi zmenila, a to sa týka životnej úrovne, ale aj mentality. Samozrejme, výrazne sa zmenil aj obraz miest a obcí.

 

Máme tu modlitebne, v ktorých sa nachádza všetko, čo v mešitách

Stretli ste sa niekedy s rasizmom alebo xenofóbiou?

Ja osobne nie a nikdy som s nikým nemal problém.

Slovensko je jediná krajina v Európskej únii, v ktorej nie je mešita. Prečo sa podľa vás doteraz nepostavila?

Slovensko je veľmi mladá krajina, kde nie je vybudovaný veľký vzťah medzi kresťanstvom a islamom. Teraz to nepoviem ako moslim, ale ako občan Slovenska. Ja by som dovolil postaviť synagógy, kostoly aj mešity, lebo veľký a múdry národ sa vyznačuje tým, že je otvorený a má otvorenú myseľ.

Myslíte si, že sa jej niekedy dočkáte?

Keď sa pozriem na poslancov v parlamente, tak by som povedal, že veľmi ťažko. Samozrejme ale platí, že nikdy nehovor nikdy (úsmev).

Ako sa vám tu bez nej žije?

Máme modlitebne, v ktorých sa nachádza všetko, čo v mešitách.

Kde sa nachádzajú?

V Bratislave, Martine, Nitre, Lučenci a Košiciach. Takže ľudia, ktorí sú proti mešitám, tak len klamú sami seba. A to, že tu nebude minaret? Tak to nikoho nezaujíma

A sú otvorené aj pre kresťanov?

Jasné. Keď som organizoval moslimsko-židovské konferencie, tak v modlitebni bolo viac kresťanov a židov ako moslimov. Vtedy sa moslimom dokonca neušlo ani miesto (úsmev).


Azim Farhadi rozhovor autorizoval.


Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?