Utorok 23.01. meniny má
°C
Bratislava zmeniť
27. 12. 2017 09:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Milan Kuruc bojujúci za vyššie mzdy: Politici sa mi spočiatku smiali

Zakladateľ občianskeho združenia Pracujúca chudoba v rozhovore hovorí o veľkej nutnosti lepšieho ohodnotenia zamestnancov.

Milan Kuruc
Milan Kuruc Foto: TVNOVINY.sk

Milan Kuruc pred tromi rokmi založil občianske združenie Pracujúca chudoba, aby upozornil na nízke platy. Obhajuje stúpajúcu minimálnu mzdu aj pripravované príplatky za nočné a víkendové služby. Na druhej strane vníma aj potrebu reformy pracovného trhu, ktorá by mohla priniesť investorov s vyššou pridanou hodnotou a tým pádom aj vyššie mzdy. Druhým dychom ale dodáva, že pracujúci si už teraz zaslúžia vyššie platy, lebo to firmám podľa jeho slov už dávno zarobili.


Prečo ste sa rozhodli venovať téme nízkych platov? Najmä, keď pracujete v IT sektore, kde sú nadpriemerné platy.

Tejto téme som sa začal venovať kvôli svojej predošlej práci, v ktorej som robil od rána do večera takmer od pondelka do nedele. Síce môj plat bol nadpriemerný, ale vzhľadom na moju zodpovednosť, som mal pocit, že som nedocenený. Vtedy mi došlo, že keď sa ja cítim byť nedocenený s trochu vyššou mzdou, ako je nadpriemer, tak ako sa potom asi cítia ľudia, ktorí zarábajú nízku alebo minimálnu mzdu niekde za pásom?

Čo sa dočítate v rozhovore s Milanom Kurucom

Prečo začal bojovať za vyššie mzdy
Nový vzorec pre výpočet platov poslancov
Prečo by sa mali zvýšiť príplatky za prácu v noci a cez víkend
Prečo by sa mala výraznejšie zvýšiť minimálna mzda
Čo treba spraviť predtým, ako otvoríme dvere cudzincom
Spolupráca s politikmi

Tak ste sa rozhodli založiť združenie Pracujúca chudoba?

Najprv som začal s nízkymi mzdami otravovať politikov, ktorí sa mi ale skôr smiali.

Ako ste sa dostali k politikom?

Som bývalý člen SaS, pracoval som aj ako asistent poslanca a nejakú dobu som robil na ministerstve obrany.

Boli ste členom liberálnej strany, ale názov Pracujúca chudoba znie dosť ľavicovo.

Áno, znie ľavicovo, ale presne pomenováva daný problém. Mimochodom, keď som prišiel s týmto názvom, tak som vôbec neriešil, ako to znie. Zaujíma ma problém a hľadám jeho riešenie. V mojom ponímaní by každá mzda mala pokryť osem základných vecí. Bývanie, ošatenie, jedlo a starostlivosť o zdravie a potom kultúru, cestovanie, vzdelávanie a sporenie financií na horšie časy.

 

Môj vzorec by motivoval poslancov, aby sa viac starali o nízkopríjmové skupiny

Aktuálne sa riešia platy poslancov, ktoré sa už deväť rokov nemenili. Ak by si ich poslanci rozmrazili, prilepšili by si o 1000 eur. Vo svojich blogoch tvrdíte, že najväčší problém je vo vzorci, pomocou ktorého sa plat poslanca vypočítava. Čo vám na ňom prekáža?

V súčasnosti sa plat poslanca odvodzuje od priemernej mzdy. (Plat poslanca je trojnásobok priemernej mzdy, pozn red.).Logika je taká, že ak sa dvíha priemerná mzda, tak sa majú lepšie ľudia, a tým pádom aj poslanci. Vtip je ale v tom, že výšku priemernej mzdy oveľa viac dvíhajú vyššie príjmové skupiny ako tie nízkopríjmové. Poslanci preto nemusia byť motivovaní, aby pomáhali aj nižšej vrstve.

Čo teda navrhujete?

Vymyslel som vzorec, ktorý by zohľadňoval spomínané nízkopríjmové skupiny. V praxi by tento vzorec vyzeral ako 1x minimálna mzda plus 2x medián. Minimálna mzda je jasná, ale prečo medián? Ten rozdeľuje mzdy na dve rovnaké polovice. V minulom roku bol medián 818 eur v hrubom, teda jedna polovica zarábajúcich pracovala pod touto sumou, druhá polovica zas nad ňou. Medián rastie vtedy, na rozdiel od priemernej mzdy, keď sa niekto zo spodnej polovice prehupne do tej hornej. Toto by malo byť motívom pre poslancov, aby vytvárali zákony a ekonomike pomáhali tak, aby sa darilo práve nízkopríjmovým skupinám.

V tomto vzorci však vidím malú nedokonalosť práve v minimálnej mzde. Keď sa dvíha minimálna mzda, tak zamestnávatelia proti nej ostro protestujú. Teraz by navyše vykrikovali, že sa nezvyšuje preto, aby sa pomohlo zamestnancom, ale aby si poslanci sami polepšili. Takejto hlúpej demagógii by bolo lepšie sa radšej vyhnúť. Ekonomický novinár z Trendu Michal Lehuta ma inšpiroval, aby miesto minimálnej mzdy vo vzorci figuroval napríklad prvý decil. V minulom roku bol prvý decil 445 eur, takže spodných desať percent zamestnancov malo mzdu do tejto sumy.

Vy ste s niekým tento vzorec aj konzultovali?

Vôbec som ho nekonzultoval. Bral som to skôr len ako výstrel, aby som videl, aké budú reakcie. Tie boli vskutku celkom pozitívne.

Naše rozhovory nájdete aj na Facebooku

Ďalšou silnou témou sú príplatky za sviatky a nočnú prácu. Je podľa vás správne, ak vláda takto jednostranne zaťaží podnikateľov? Podľa výpočtov to bude stáť až jednu miliardu eur.

Som určite za to, aby sa tieto príplatky zvyšovali. Teraz je otázka, či na to zamestnávatelia majú. Problém vidím aj v tom, že o tom vláda len jednostranne rozhodla a vôbec sa to neprediskutovalo na tripartite. Samozrejme podnikatelia urobili rozruch a teraz sa to začína odznova prerokovávať, čo je v poriadku. Vláda si ale musí dať pozor, aby neprijala od zamestnávateľov demagogické argumenty.

A nevnímate zo strany vlády tento krok za populistický? Pýtam sa v kontexte toho, že síce sľubuje dvíhanie príplatkov, ale už nehovorí o systematických krokoch, aby takejto práce bolo na Slovensku celkovo menej.

Ešte pred trištvrte rokom sa o mzdách vo verejnom priestore vôbec nehovorilo. Cieľom nášho občianskeho združenia bolo toto zmeniť, čo sa nám napokon podarilo a doslova sme túto tému politikom vnútili. Teraz sa už predháňajú s riešeniami a zrazu máme na stole príplatky za noc, víkend a sviatok. Neviem posúdiť či je to populistické, skôr to vnímam ako výsledok súťaže politikov o čo najlepší návrh. Súhlasím však s tým, že príplatky túto situáciu nevyriešia, ale naštartovala sa konečne diskusia, v ktorej treba ísť ďalej.

 

Minimálna mzda by sa mala zvyšovať ešte väčším tempom

S touto témou súvisí aj minimálna mzda, ktorá od roku 2012 narástla o viac ako 150 eur a v porovnaní krajín V4 sme na tom najlepšie spolu s Poľskom. Vláda však naďalej uvažuje nad jej zvyšovaním. Ste zástancom tohto trendu?

Absolútnym. Musíme si uvedomiť, že keď človek pracuje 40 hodín týždenne, tak musí byť adekvátne zaplatený.

Ide o to, akým tempom sa zvyšuje. Ekonómovia často varujú, že zvyšovanie minimálnej mzdy má negatívny dopad na zamestnanosť.

Áno, toto je argument neoliberálnych ekonómov, nie je to však pravda. Na Slovensku sa rok za rokom zvyšuje minimálna mzda a nezamestnanosť klesá. Minimálnu mzdu zaviedli aj v Nemecku a je tam najnižšia nezamestnanosť za posledných 20 rokov. Zvýšenie minimálnej mzdy nepoškodilo ani Českú republiku, majú tam najnižšiu nezamestnanosť v Európskej únii.

Neovplyvňuje to však aj dobrá ekonomická situácia v Európe, vďaka ktorej zvládame aj vyššiu minimálnu mzdu? Čo keď ale nastanú horšie časy?

Vnímam to, ako strašenie neoliberálnych ekonómov v duchu, keď sa nedarí, nezvyšujeme mzdy, ale nerobme to ani vtedy, keď sa darí, lebo čo ak sa dariť prestane. Ak príde kríza, tak či tak budú krachovať podniky, ľudia budú prichádzať o pracovné miesta, bude tlak na znižovanie miezd atď. Argumentovať preto tým, že nezvyšujeme mzdy ani v dobrých časoch, pre možnú ďalšiu krízu je nezmysel. Po prvé, vôbec nevieme, kedy a či príde a navyše povedať ľuďom, že za svoju prácu nedostanú ani 480 eur v hrubom, je podľa mňa absurdné. Aj oni sa potrebujú pripraviť na horšie časy.

Čo ale to tempo zvyšovania minimálnej mzdy v porovnaní napríklad k priemernej mzde?

V západnej Európe ide na mzdy polovica z HDP a u nás je to len 39 percent. V praxi to znamená, že naše mzdy sú podhodnotené, tým pádom je podhodnotená aj priemerná mzda. Takže odpovedám, že toto tempo nie je rýchle, dokonca si myslím, že je pomalé.

Ak dáva ekonomicky silný zamestnávateľ minimálnu mzdu, tak sa môžeme baviť o nespravodlivosti, ale čo zamestnávatelia do 10 alebo 20 zamestnancov? Neberiete ich argumenty o vysokých odvodoch?

Teraz pre zopár jednotlivcoch nebudeme zvyšovať minimálnu mzdu? Žijeme v trhovej ekonomike a keď má podnikateľ biznis model, ktorý nedokáže vyprodukovať ani také príjmy, aby dokázal platiť zvýšenú minimálnu mzdu svojim zamestnancom, tak nech nezamestnáva alebo nepodniká. Musíme si uvedomiť, že vyššie mzdy slovenským podnikateľom a ekonomike v skutočnosti pomáhajú. Pretože ak majú ľudia viac peňazí, podnikatelia majú viac zákazníkov a potrebujú ďalších zamestnancov.

Neberiete argument ani o vysokých odvodoch?

Tvrdiť, že kvôli vysokým odvodom nevedia podnikatelia dať vyššie mzdy, je zavádzanie. Tých 39 percent z HDP, zahŕňa aj odvody, teda celkové náklady práce. Napríklad Slovinsko, ktoré má rovnakú produktivitu práce ako my, má vyššie daňovo-odvodové zaťaženie a napriek tomu dávajú na mzdy 50 % z HDP a tým pádom majú vyššie mzdy ako na Slovensku. Ak podnikateľovi znížime odvody, tak nevieme zaručiť, že to premietne do miezd, skôr si zvýši zisk. Ale ak odvody znížite zamestnancovi, tak jemu reálne mzda stúpne.

Takže podľa vás je daňovo-odvodové zaťaženie na Slovensku v poriadku?

Úprimne, neviem sa k tomu úplne vyjadriť. Viem, že máme asi 12. najvyššie zaťaženie z krajín OECD, ale zároveň máme jedny z najnižších nákladov práce, ktoré zahŕňajú aj dane a odvody. Dôležitá je racionálna diskusia, či už zo strany zamestnávateľov, ale aj vlády, odborov a ekonómov. Musí vzniknúť konsenzus na adekvátnom zaťažení tak, aby mohol normálne fungovať podnikateľský sektor, ale aj služby, ktoré financuje štát.

Ďalší problém je regionálny rozdiel. Na východe Slovenska je 480 eur pri pohľade na životné náklady iný peniaz ako na západe. Nebola by preto férovejšia regionálna minimálna mzda?

Ak by sme toto urobili, tak by sme len prehĺbili regionálne rozdiely, lebo zamestnancov nepozdvihne z chudoby nižšia minimálna mzda.

Akú výšku minimálnej mzdy by ste navrhli?

Nepoviem vám presné číslo, ale zadefinoval by som ju ako 60 percent priemernej mzdy.

Pokúsil sa niekto razantne zvýšiť platy v odboroch, kde je nedostatok zamestnancov?

Máme historicky najnižšiu nezamestnanosť, na pracovnom trhu je nedostatok pracovnej sily. To nie je ideálny stav na prirodzené zvyšovanie platov v súkromnom sektore?

Áno, podľa všetkých ekonomických poučiek by sa to malo stať. Nejde to však automaticky, lebo to predpokladá aj ďalšie veci, ako je, napríklad, odhodlanie zamestnancov vypýtať si vyšší plat. Zamestnávatelia budú vždy robiť všetko preto, aby ho nemuseli zdvihnúť. Teraz vidíme, ako sa napríklad vytvára tlak na zmenu pravidiel pre dovoz lacnej pracovnej sily.

Som rád, že spomínate dovoz lacnej pracovnej sily. Nezamestnanosť u nás je na historických číslach a v niektorých odboroch už nemá, kto robiť. Naozaj nie je čas sa porozprávať o otvorení dverí ľuďom z cudziny?

Vyskúšal niekto razantne zvýšiť platy v odboroch, v ktorých nemá kto pracovať? Napríklad chýbajú autobusári, v Nitre preto zrušili niektoré linky. Občas „kľakne" miesta pošta, lebo nie sú pracovníčky, ktoré by za také mzdy robili túto prácu. Prečo sa zamestnanci zháňajú len v tretích krajinách? V Španielsku je tiež vysoká nezamestnanosť. Viem minimálne o dvoch mestách na Slovensku, kde firmy medzi sebou uzatvárajú kartelové dohody o výške miezd. A to je len špička ľadovca. Je úplne v poriadku doviezť človeka z tretej krajiny, ak to má slúžiť na zaplátanie diery na trhu. Všetci ale dobre vieme, že zväčša ide len o to, aby sa nemuseli zvyšovať mzdy.

Žijeme v trhovej ekonomike. Ako chcete donútiť zamestnávateľov, aby sa nesprávali podľa jej pravidiel?

Chápem, že cieľom podnikateľa je mať čo najvyšší zisk. Prečo to má ísť však stále na úkor zamestnanca, ktorý žije z ruky do úst a s vyplazeným jazykom? Zamestnávateľov žiadnym moralizovaním nezmeníme, naopak všetko sa odvíja od postoja zamestnancov. Kým sa oni nezačnú združovať a neuvedomia si, že túto situáciu majú v rukách sami, tak sa nič nezmení.

Sú podľa vás súčasné odbory dobrým lákadlom, aby zamestnanci do nich vstupovali?

Ako ktoré. U nás je odborová organizovanosť riešená na úrovni jednotlivých podnikov. Teda kvalita odborov v každom podniku je daná kvalitou zamestnancov.

Narážam skôr na to, že odbory sa združujú vo zväzoch, ktoré ich často zastupujú. Či oni sú dostatočným lákadlom?

Určite potrebujú svieži vietor, novú energiu, nových lídrov, aby ľudia začali mať pocit, že odborári naozaj pre nich niečo spravia. Takže odbory na Slovensku by sa vo všeobecnosti mali zatraktívniť. Odbory ale tvoria zamestnanci a bez odvážnych a angažovaných zamestnancov ani dobrí odborárski lídri veľa nezmôžu.

 

Do politiky sa zatiaľ nechystám

Vašou prvou veľkou témou bolo zverejňovanie platov v inzerátoch. Teraz v novembri tento návrh poslanci schválili v prvom čítaní. Ako ste ho dokázali presadiť?

Pred voľbami v roku 2016 som prepočítaval Sulíkov odvodový bonus a napísal som o tom asi päť provokatívnych blogov, kde som ukázal, ako by poškodil mnohých pracujúcich. Tieto blogy si všimol Miro Beblavý, ktorý ma pozval na stretnutie. Chvíľku sme sa rozprávali o odvodovom bonuse a potom sme plynule prešli k problematike miezd. V zápale diskusie zo mňa vypadlo, že v Rakúsku je povinné zverejňovanie platov v inzerátoch a Miro Beblavý sa toho napokon chytil. Potom si návrh osvojil a prekopal aj Braňo Ondruš z ministerstva práce a tiež odviedol kus dobrej roboty, aby ho nakoniec presadil aj v koalícii. (Zákon už prešiel prvý čítaním, hlasovalo zaň až 115 poslancov. Ak bude schválený, začne platiť od 1. mája 2018, pozn. red.).

Myslíte si, že Slováci si nedokážu vyjednať požadovaný plat?

Považujem to za problém. Veľakrát, keď idú ľudia na pohovor, tak sú v stave, že prácu akútne potrebujú. Keď dôjde reč na mzdu, tak sa boja, aby neprestrelili, preto radšej povedia nižšiu cifru. Najhoršie je, že od personalistu nedostanú žiadnu spätnú väzbu.

Miroslav Beblavý a Jozef Mihál teraz prišli s témou platov vo verejnej a štátnej správe. Tvrdia, keď sa zdvíha minimálna mzda v súkromnom sektore, musia sa zdvihnúť aj tabuľkové platy, keďže najnižšia trieda je už pod úrovňou minimálnej mzdy. Spolupracovali ste na tomto návrhu?

Nie, nespolupracoval som na ňom, ale považujem ho za úplne správny. Od roku 2015 sa na tento problém upozorňuje a vláda neustále týchto ľudí ťahá za nos. Naposledy sa vyjadril predseda vlády Robert Fico, že sa to vyrieši v roku 2019. Miro Beblavý, ale aj Konfederácia odborových zväzov preto prišli s návrhom, aby sa to dostalo do legislatívneho plánu vlády, aby sa tento sľub naozaj naplnil. A podarilo sa im to tam dostať.

Poznáte sa a spolupracuje s politikmi. Neplánujete vstúpiť do nejakej strany?

Problém nízkych miezd je apolitický a ide naprieč celým politickým spektrom. Komunikujeme so všetkými, čo majú ochotu túto vážnu vec riešiť. Napríklad s Braňom Ondrušom zo Smeru, s pani Kuciaňovou z SNS, so splnomocnenom vlády Tónom Marcinčinom, s Milanom Krajniakom zo Sme Rodina, s Mirom Beblavým zo strany SPOLU, s Ivanom Štefunkom z Progresívneho Slovenska, s ekonómom z MESA 10 Tomášom Meravým, Monikou Uhlerovou z KOZ a ďalšími. Kým nám téma nízkych miezd nebude tiecť z nosa aj uší, nikdy sa naozaj nevyrieši.

Čo sa týka vstupu do politiky, jediná reálna otázka je, či by to riešeniu problému nízkych miezd pomohlo. Momentálne máme v združení dojem, že oveľa viac vieme urobiť ako občianske združenie, pretože sa tak môžeme bez problémov baviť so všetkými politikmi. Nevnímajú nás ako politickú konkurenciu a ochotne s nami komunikujú. Ak sa ale časom ukáže, že bude treba tému nízkych miezd posunúť na iný level, tak sa nad vstupom do politiky zrejme budeme musieť naozaj zamyslieť.


Milan Kuruc rozhovor autorizoval.


Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?