06. 03. 2018 12:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Bojuje proti predsudkom, najviac ho dojala otázka od Róma: Ak je Boh láskavý, prečo nás stvoril čiernych?

Mário Nicolini sa snaží pomocou diskusií, kde vystupujú kresťan, moslim a žid, rozptýliť konšpirácie a predsudky, ktoré v spoločnosti kolujú.

Mário Nicolini
Mário Nicolini Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Mário Nicolini organizuje diskusie s predstaviteľmi troch náboženstiev pod názvom Stretne sa kresťan, moslim a žid. Reagujú tak na situáciu v spoločnosti, v ktorej je príliš veľa strachu, neistoty a nenávisti. Riaditeľ Fóra náboženstiev sveta a traja duchovní sa na stretnutiach so študentmi, ale aj verejnosťou snažia rozptýliť rôzne predsudky a hoaxy, ktoré šíria konšpiračné weby. Podľa Nicoliniho však situáciu zhoršuje aj to, že takéto nezmysly často počuť aj z úst vysokopostavených politikov a niektorých duchovných.

Čo nájdete v rozhovore s Máriom Nicolinim?

Prečo organizuje diskusie s kresťanom, moslimom a židom
Prečo študenti podliehajú predsudkom hoaxom a konšpiráciám
Či predsudkom, hoaxom a konšpiráciám podliehajú aj učitelia
Prečo diskusie s Rómami boli úplne iné ako na ostatných školách
Čo zistili z anonymným dotazníkov, ktoré rozdali študentom
Či aj Mário Nicolini má predsudky

Stretnú sa kresťan, moslim a žid ... Tak pod takýmto názvom organizujete sériu diskusií. Čo vás k tomuto projektu viedlo?

V spoločnosti je príliš veľa strachu, neistoty a nenávisti, ktorá sa rýchlo šíri, hlavne na sociálnych sieťach. Navyše v nás Slovákoch dlhodobo prevláda množstvo predsudkov, keďže sme stále identitou nastavení na vymedzovanie sa voči druhým. Naposledy to odhalila migračná kríza, ktorá v spoločnosti vytvorila kŕčovitú atmosféru. Narastá však aj antisemitizmus, ktorý je veľakrát skrytý. Aj z týchto dôvodov sme začali vystupovať pred študentmi, ale aj verejnosťou s tromi duchovnými lídrami najväčších monoteistických náboženstiev, ktorí sa snažia otvorene pomenovať a vyvracať predsudky alebo mýty.

Kto sú hlavní protagonisti? Predstavme si ich.

Za židovskú obec vystupuje rabín Miša Kapustin. Moslimskú komunitu reprezentuje najvýraznejší predstaviteľ islamu na Slovensku Mohamad Hasna, ktorý je predsedom Islamskej nadácie na Slovensku. A za kresťanov vystupuje pestrý kolektív kňazov a zároveň akademikov. Projekt sme začali s kňazom a teológom Ondrejom Prostredníkom, následne sa k nemu pridružil docent z Evanjelickej bohosloveckej fakulty UKFrantišek Ábel. Na našich výjazdoch sa zúčastnil aj starokatolícky kňaz Martin Kováč a verím, že v blízkej budúcnosti sa k nám pripojí aj brat Félix, františkán z Beckova.

 

Snažíme sa zdôrazňovať skôr ľudskú stránku náboženstva ako politickú

Aký je medzi nimi vzťah? Sú to priatelia alebo sa spoznali len základe vašich diskusií?

Keďže sú lídrami vo svojich komunitách, tak sa stretávali na rôznych fórach. Toto je ale po prvý raz, čo sa takéto trio stretlo a spoločne sa prihovára mladej generácii a verejnosti. Po Slovensku chodíme na niekoľkodňové výjazdy, na ktorých sa vytvára jedinečná atmosféra. Väčšinu času netrávime na diskusiách, ale v aute, na benzínke, v hoteli, kde pri rôznych všedných situáciách idú duchovní do svätých textov a porovnávajú si ich (úsmev). Tu sa ukazuje, že tento projekt má veľkú hodnotu aj pre nich samotných.

Predsa len ide o tri rôzne náboženstvá a kultúry. Na akých témach sa nevedia zhodnúť?

Samozrejme, tých tém je mnoho. A keby to bolo len o nich, tak ide o nekonečný spor. Sú to tradičné problematické témy, ako je napríklad uznanie Ježiša Krista ako spasiteľa sveta zo strany judaizmu. Islam uznáva nepoškvrnené počatie Ježiša Krista, ale pre moslimov je len jedným z prorokov, pričom posledným je Mohamed. Potom sú to niektoré otázky týkajúce sa sexuálnej morálky, liturgie atď. Dialóg však musí byť o tom, že je tu oveľa viac vecí, ktoré nás spájajú.

Spomínali ste, že spolu trávite veľa času na cestách. Fungujeme medzi vami aj kamarátske podpichovanie?

Všetci sú to veľmi veselí ľudia. Dokážu sa povzniesť nad serióznosť svätých textov a cirkevného kontextu. Myslím si, že práve táto ľudskosť najviac pôsobí na žiakov alebo verejnosť. Snažíme sa preto zdôrazňovať skôr ľudskú stránku náboženstva ako politickú.

Sledujte naše rozhovory aj na Facebooku

Medzi vami je aj katolík a evanjelik. Tu neprichádza k prekáraniu?

V diskusii som sa niekoľkokrát predstavil ako kresťan-katolík. Naši bratia evanjelici mi však vysvetlili, že z ich menšinového pohľadu to vzbudzuje podozrenie, ako keby si katolíci robili na kresťanstvo nárok. Takže vtipy samozrejme sú, ale vždy si vieme naše „nezhody" vysvetliť (úsmev).

Od novembra minulého roka ste navštívili už viac ako desať miest, kedy ste po stredných školách diskutovali so stovkami študentov a desiatkami pedagógov. Aké sú hlavné témy diskusie?

Táto diskusia je veľmi interaktívna a celú ju staviame na otázkach študentov. Študenti sa rozdelia do skupín, v ktorých sa spoločne dohodnú na otázkach a následne ich kladú.

Čo študentov najviac zaujíma?

Najčastejšie kladené otázky sa týkajú islamu. Konkrétne ich zaujíma islam a terorizmus, teda čo je to za náboženstvo, ktoré umožňuje radikálny výklad a umožňuje tak teroristom, aby sa zaštítili vierou a potom páchali brutálne činy. Študenti sa potom veľmi často pýtajú otázky, ktoré sa týkajú postavenia ženy v islame. Je žena skutočne menejcenná? Čo znamená, keď nosí šatku? Čo znamená, keď sa musí celá zahaliť do burky? Vo vzťahu k judaizmu zaznievajú otázky, ako je to s Ježišom Kristom, či všetci židia sú bohatí a samozrejme potom sme len krok od matky všetkých konšpiračných teórií, či židia ovládajú svet. Pri kresťanstve zaznieva veľa otázok ohľadom vzťahu kresťanstva a vedy, ale prichádzajú aj výčitky, že kresťan sa cíti byť nadradený a je netolerantný k druhým náboženstvám.

 

Vnímame vplyv konšpiračných webov

Keď prichádzajú otázky na určité náboženstvo, tak na ne odpovedajú aj zástupcovia ostatných náboženstiev?

V zmysle vzájomnej solidarity si nepriamo pomáhajú. Hlavne v prípadoch, keď je hlavným terčom útoku islam, tak sa druhí rečníci snažia poukázať na problematické pasáže aj vo svojich svätých knihách.

Necítite pri študentoch vplyv rôznych dezinformačných webov a extrémistov, ktorí šíria rôzne konšpiračné teórie?

Je zrejmé, že u mladej generácii rastie popularita takýchto alternatívnych webstránok, ktoré evidentne šíria lož, prekrúcajú realitu a vytvárajú alternatívny svet. Ten je veľmi konfliktne nastavený a snaží sa relativizovať pravdu. Cieľom konšpiračných webov je zasiať pochybnosť o pravde a pochybnosť o tom, aby človek veril akejkoľvek autorite. Keď prestanú platiť v spoločnosti normy, pravidlá a autority, tak ľudia už neveria ničomu a stávajú sa ľahším predmetom politickej manipulácie. Takže tieto prejavy vidíme. Vidíme aj veľmi ploché vnímanie a zaraďovanie, napríklad moslima ako teroristu alebo moslima ako utláčateľa žien.

Povedia študenti pred vami na rovinu, že moslim je terorista?

Takto natvrdo to pred nami ešte nikto nepovedal. Cítime však pri určitých témach, že sa im niečo nepáči. V tomto momente je mojou úlohou moderátora povedať to priamo. A naši hostia sú už na takéto situácie pripravení a reagujú primeraným štýlom.

Aká je reakcia študentov, keď v triede zaznie takéto tvrdé vyjadrenie?

Úľava. Úľava, že to konečne niekto povedal nahlas.

 

Sú pedagógovia, ktorí pochybujú o demokracii

V čom vidíte najväčší problém, že študenti podliehajú rôznym pochybným informáciám?

To, že dnes rastie popularita alternatívneho sveta, nemá len jednu príčinu. Časť z toho je rebélia mladosti, vzbura autoritám. Vidím ale problém aj v školstve. V škole by sa nemalo toľko memorovať, malo by sa viac diskutovať a tým vytvárať kritické myslenie. Problém vidím aj v rodinách, v ktorých by sa malo viac diskutovať s deťmi a tak isto v celej spoločnosti. Veď od najvyšších politických činiteľov počúvame často tie isté hoaxy a konšpirácie, ako sa propagujú na alternatívnych weboch. Dokonca si trúfam povedať, že tieto veci počúvame aj od niektorých duchovných priamo v štruktúrach niektorých cirkví.

Spomenuli ste vplyv školy. Ako vnímajú vaše diskusie pedagógovia?

Súčasťou ponuky pre stredné školy je aj osobitná hodina s pedagógmi. Tu môžu prezentovať to, čo počujú v triedach alebo aké otázky dostávajú od žiakov.

A ich názory?

Väčšinou sme stretli pedagógov, ktorých skôr trápi, čo od žiakov počúvajú a veľakrát nemajú pre nich odpovede, lebo im ich nedávajú osnovy alebo učebnice. Je však aj špecifická skupina pedagógov, ktorá sa neprejavuje hlasno na našich stretnutiach s duchovnými, ale vnímam ju pri iných projektoch, a tá je problematická. Sú to skutoční pochybovači o demokracii, našej civilizačnej príslušnosti na Západ či podporovatelia Mariana Kotlebu.

Ako sa to prejavuje?

Títo pedagógovia nezasiahnu, keď žiaci hovoria hanlivo o iných rasách či náboženstvách. Jednostranne podávajú historické udalosti napríklad zo Slovenského štátu počas 2. svetovej vojny. Rôznymi spôsobmi relativizujú zločiny komunizmu atď. Sú to prejavy smerujúce proti demokracii a ústavnému poriadku.

Ide skôr o staršiu generáciu pedagógov alebo vek v tomto prípade nehrá rolu?

Nezovšeobecňoval by som to. Veľakrát býva problém aj u mladých pedagógov.

Prekvapilo vás niečo na pedagógoch?

Vždy má príjemne prekvapia pedagógovia, z ktorých ide elán a pozitívna energia. Uznávajú, že existuje u študentov problém, ale prízvukujú, že ich treba pochopiť, keďže zažívajú obrovský informačný pretlak a denne absorbujú neuveriteľné množstvo informácií. Tým pádom niet divu, že majú problém kriticky rozmýšľať a rozlišovať zdroje. Takýto postoj ma vždy poteší, ale musím priznať, že je menšinový.

Pri týchto prekvapeniach mi ešte nedá nespomenúť jednu peknú skúsenosť. Za Kežmarkom je spojená odborná škola, ktorá sa venuje rómskemu etniku a patrí do siete škôl, ktoré sú pri rómskych osadách. Diskusia v tejto škole so študentmi aj s pedagógmi bola úžasná. Najdojímavejšia otázka bola: „Ak je Boh láskavý a milosrdný, tak prečo nás stvoril čiernych?"

A aká bola vaša odpoveď?

Judaizmus, kresťanstvo aj islam majú jedného Boha, ale to, že existujú rôzne národy a etnické skupiny, je realitou stvoreného sveta. Každý človek má niečo unikátne, dokáže prispieť svetu jedinečným spôsobom. To podstatné je, ako konáme. Každý bude súdený nie za to, ako vyzerá, ale za svoje skutky. Toto ale platí pre všetkých, aj pre nerómsku väčšinu. Šírenie rasových predsudkov odsudzujú zástupcovia všetkých náboženstiev. Na záver zaznelo od niekoľkých mladých Rómov, že sú hrdí na svoj pôvod. To bol dojímavý moment.

 

Aj mne chvíľu trvalo, kým som si uvedomil, aký je rozdiel medzi predsudkom a oprávnenou obavou

Majú mladí Rómovia predsudky voči povedzme islamu, keď sami s nimi musia v každodennom živote bojovať?

Keď sme program diskusií pripravovali, tak sme sa nestretávali len v rámci náboženských komunít, ale aj s etnickými menšinami a boli tam aj Rómovia. Zdalo sa mi, že cítia spolupatričnosť s inými menšinami, ktoré sú utláčané. A aj na diskusii v Kežmarku sa nám ukázalo úplne iné nastavenie študentov ako inde. Kým na iných školách dominovali skôr celospoločenské témy, diskusia medzi Rómami bola veľmi duchovná. Jedine tam zaznela prosba o to, aby naši duchovní niečo zacitovali zo svojich svätých textov.

Po školách ste rozdávali aj anonymné dotazníky, čo ste sa v nich pýtali?

Dotazníky sme rozdali vždy na začiatku diskusie a potom sme taký istý dotazník dali študentom vyplniť aj na druhý deň. Obsahom tých dotazníkov boli tri najväčšie predsudky o kresťanstve, judaizme a islame.

Ktoré sú najpopulárnejšie?

Dva z troch najväčších predsudkov sa týkajú islamu a jeden kresťanstva. Prvý je, že islam si neváži iné náboženstvá a druhý, že moslim si neváži ženy. Pri kresťanstve prevláda predsudok, že nie je zlučiteľný s vedou. Spomeniem aj judaizmus, ktorý sa ľuďom najčastejšie spája s tým, že židia sú veľmi bohatí. Dobrou správou je, že podľa našich dotazníkov, matka všetkých konšpirácií, že židia ovládajú svet, u mladých veľmi nefrčí.

Čo ste zistili z dotazníkov?

Prvá vec, ktorá nám z nich vyšla je to, že naša diskusia skutočne posunula postoje študentov smerom k väčšej tolerancii a otvorenosti. Druhá vec, ktorá nám z nich vyšla je, že sme dokázali najčastejšie sa opakujúce predsudky najviac rozptýliť.

Slovensko trápia regionálne rozdiely, ktoré sa odzrkadľujú už aj pri testovaní žiakov. Vy ste postrehli nejaké rozdiely medzi študentmi?

Jednoznačne sa potvrdilo, že študenti stredných škôl na východe Slovenska majú silnejšie predsudky ako na západe. Takisto sa ukázalo, že vo väčších mestách, v tomto prípade Bratislava a Košice, sú študenti otvorenejší ako v tých menších.

Úprimne, bojujete aj vy s nejakými predsudkami?

Chvíľu aj mne trvalo, kým som si uvedomil, aký je rozdiel medzi predsudkom a oprávnenou obavou. V momente, keď som si v tom urobil jasno, tak mnohé z mojich predsudkov zmizli. Keď poviete, že moslim je netolerantný k inému náboženstvu, je to podobné, ako keď poviete, že Róm zneužíva sociálny systém. Je to predsudok, keďže v skutočnosti sa nevzťahuje na všetkých. V prípade islamu len pre promile teroristov, ktorí evidentne znásilnili náboženstvo a v prípade Rómov sa to týka len tých ľudí, ktorí ten systém naozaj zneužívajú. Takže táto séria diskusií aj mne osobne prispela k rozptýleniu mojich predsudkov, ktoré som mal voči týmto náboženským a etnickým komunitám. Bez dialógu niet poznania, bez poznania niet úcty. Bez úcty nedokážeme zapojiť všetkých, ktorí s nami žijú, do vytvárania lepšej budúcnosti. Spájanie rôznych ľudí je dnes najväčšou výzvou pre Slovensko.


Mário Nicolini rozhovor autorizoval.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?