Správy z vášho kraja:
17. 04. 2018 11:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Beblavý: SaS a OĽaNO zvolili nesprávnu stratégiu, všetko postavili na vybičovaných emóciách voči Smeru

Predseda strany SPOLU vylúčil zo spolupráce Smer a ĽSNS.

Miroslav Beblavý
Miroslav Beblavý Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Slovenskom už niekoľko týždňov otriasajú protesty, ľudia žiadajú hlavy politikov, ale aj verejných funkcionárov. Nová vláda si zatiaľ predčasné voľby nepripúšťa, opozícia hľadá akúsi alternatívu budúcej vlády. Už pri rokovaniach o komunálnych voľbách ale prichádzajú rozpory, kedy sa vo veľkých mestách vytvárajú minimálne dva opozičné bloky. Nový predseda strany SPOLU Miroslav Beblavý však tvrdí, že ľudí netreba pred voľbami stresovať vnútroopozičnými bojmi, najdôležitejšie dohody aj tak podľa neho prídu až po nich. 

Čo sa dočítate v rozhovore s Miroslavom Beblavým?

Prečo nerieši, že ho opozičné strany nepozývajú na spoločné stretnutia
Prečo sa nebojí štiepenia hlasov v komunálnych voľbách
Prečo si myslí, že SaS a OĽaNO vytvárajú politický kartel
Koho považuje za najbližšieho spojenca
Aké sú preferenčné ciele strany
Ako by prijal predčasné voľby

V piatok sa stretli predsedovia strán SaS, OĽaNO, KDH a SMK. Vy ste o tomto stretnutí vedeli ?

Nie.

Podľa ich slov by to v budúcnosti mohla byť alternatíva voči súčasnej vláde. To je cieľom aj vašej strany. Ako vnímate to, že vás nepozvali?

Priznám sa, že istý čas som tieto veci riešil, ale potom som s tým prestal. Nie je to ani veľmi zrozumiteľné a obávam sa, že to nie je ani veľmi podstatné. My za SPOLU sme sa rozhodli, že nechceme spolupracovať so Smerom a Kotlebom, ku všetkým ostatným stranám sme otvorení. Najdôležitejšie dohody sú aj tak po voľbách, pred nimi je to skôr symbolické.

 

Kto bude tvoriť jadro budúcej vlády rozhodnú voliči, nie tí, ktorí sa stretávajú niekde na káve

Nemyslíte si, že vám takto dali najavo, že nemáte dostatočnú politickú silu?

Raz pozývajú, raz nepozývajú. To je asi súčasť nejakej marketingovej stratégie. Kto však bude jadro budúcej vlády určia voliči, nie ten, kto sa bude niekde stretávať na káve.

Prakticky od začiatku, ako sa objavili informácie, že založíte stranu, sa hovorí o vašom spájaní v rôznych formách s Progresívnym Slovenskom. V čase, keď hrozili predčasné voľby, prebehli medzi vami aj nejaké rokovania. V akom stave sú tieto úvahy momentálne?

V tejto chvíli, keďže sa blížia voľby do miest a obcí, spolupracujeme s Progresívnym Slovenskom na koalíciách tam, kde máme spoločného kandidáta. V Prešove sme ohlásili spoločnú podporu p. Drutarovskému. Podobnú debatu máme takmer uzavretú už aj v Bratislave, kde očakávam, že závery ohlásime už v najbližšom čase. Takéto debaty prebiehajú aj v Nitre, Košiciach a ďalších mestách. Z toho vyplýva, že Progresívne Slovensko je náš najväčší spojenec v komunálnych voľbách. Takisto spolupracujeme aj s poslancom p. Poliačikom, ktorý chodí na stretnutia nášho klubu. Na druhej strane ale nevidím žiaden zmysel dva roky pred voľbami hovoriť voličom, kto a s kým chce kandidovať. Nechcem ako politik viac riešiť funkcie a stoličky, ako problémy ľudí.

V Prešove je teda váš kandidát p. Drutarovský, kto to bude v Bratislave?

V Bratislave diskutujeme s Matúšom Vallom. V podstate ide o rovnaký model ako v Prešove, keďže p. Drutarovský nie je člen SPOLU ani Progresívneho Slovenska, ale ide o nezávislého kandidáta. Chcem len vysvetliť, že ide v podstate o trojkoalíciu nezávislých kandidátov vedených p. Drutarovským, nás a Progresívneho Slovenska. Niečo podobné sa črtá aj v Bratislave, kde nezávislých kandidátov vedie Matúš Vallo. Diskusie však trvajú dlhšie, pretože nechceme byť len koalíciou, ktorá vyhrá voľby a potom si každý bude robiť čo chce. Presadzujeme spoločný program a kandidátov, ktorí ho v prípade zvolenia budú presadzovať.

Vrátim sa ešte k Prešovu. Kandidovať však bude aj súčasná primátorka za KDH, hrozí tak reálne trieštenie síl. Nepokúšali ste sa rokovať o spoločnom postupe aj s ostatnými opozičnými stranami?

Určite nemá zmysel, aby kandidátov stavala každá strana, ale treba ponúknuť dobrých a silných kandidátov. Myslím si, že p. Drutarovský alebo p. Vallo sú natoľko silní, že môžu vyhrať voľby. Priznám sa, že na trieštenie síl neverím. Koniec koncov vidíme, že aj SaS a OĽaNO si veria a o tom, kde koho postavia s nami nerokovali.

Je úplne legitímne, že si staviate vlastných kandidátov, ale moja predošlá otázka smerovala skôr k tomu, či v niektorých mestách nerokujete o spoločnom postupe s ostatnými opozičnými stranami?

A o čom by sme rokovali? O tom, že chceme v Prešove iného kandidáta ako p. Turčanovú?

Pri rokovaniach ste mohli nájsť niekoho tretieho.

KDH však postavilo otázku tak, že kto chce podporiť p. Turčanovú, nech sa pridá. Rozumiem však tomu, že majú v rukách primátorskú stoličku a chcú si ju udržať. Na druhej strane mám pocit, že skôr hája stranícky záujem pred verejným. Niečo podobné robia aj v Trnave, kde opäť kandiduje p. Bročka, ktorého považujeme za dobrého primátora. KDH však stavia svojho kandidáta, asi len preto, lebo roky pred tým mali vlastného primátora.

 

SaS a OĽaNO chcú byť kartelom, ktorý bude určovať, ako má politika vyzerať´

SaS a OĽaNO pred komunálnymi voľbami urobili dohodu a prizývajú k nej ďalšie opozičné demokratické strany. Toto nie je pre vás alternatívou?

SaS a OĽaNO ukázali svoje presvedčenie. Chcú byť kartelom, ktorý bude určovať, ako bude politika na Slovensku vyzerať a všetkým ostatným vrátane KDH povedali, že môžu priskočiť a dostanú odrobinky z rozhodovacieho stola. Zároveň si dopredu povedali, kde budú ako rozhodovať. Napríklad sa dohodli, že primátora Bratislavy bude nominovať OĽaNO. Niekoľko mesiacov je však zjavné, že silného kandidáta nemajú. Išli tak cestou od straníckeho záujmu až po ten verejný. My ideme úplne opačne. S p. Vallom som sa rozprával prvý raz pred dvomi rokmi a až keď nás presvedčil, že je dobrý kandidát, tak sme sa ho rozhodli podporiť.

Vrátim sa ešte k štiepeniu hlasov. Vo VÚC voľbách bolo vidno, že keď dôjde k spájaniu, tak prídu aj volebné víťazstvá. Naozaj sa nebojíte trieštenia síl? Lebo veľmi ľahko sa môže stať, že nevyhrá ani jeden, ani druhý opozičný kandidát a zvíťazí niekto tretí.

Vždy sa dá diskutovať ešte pred voľbami o odstúpení, keď budú známe prieskumy. Opakujem sa ale, vždy je najlepšie ponúknuť dobrých kandidátov. Videli sme to v komunálnych voľbách pred štyrmi rokmi. Napríklad v Trnave zvíťazil spomínaný p. Bročka, ktorý nemal oficiálnu podporu strán alebo Miro Kollár v Hlohovci. Ľudia v takýchto voľbách idú skôr po silných menách a preto pokojne môže vyhrať aj nezávislý kandidát nad kandidátom, ktorý má síce za sebou strany, ale keď u ľudí nepožíva dôveru, tak prehrá.

V názve máte slovo SPOLU, zatiaľ mi to ale vychádza len na spoluprácu s Progresívnym Slovenskom. Kde ešte vidíte priestor na spoluprácu a spájanie síl?

Sme otvorení k spolupráci, lebo ak chceme vytvoriť koalíciu, inak by to nešlo. Preto sa snažíme budovať si korektné vzťahy a aj keď zaznie z mojich úst kritika, tak sa to snažím podať skôr vo vecnej ako v osobnej rovine. SPOLU však nie je o spolupráci strán, ale o spolupráci aktívnych občanov. V opozícii chýbajú najmä strany, ktoré majú veľký počet členov. Veď OĽaNO má 13 členov a SaS, ktorá je síce percentuálne silná, má len 160 členov. Myslíme si, že toto nie je dobrá politika, pretože ak strany majú zastupovať celú krajinu, musia mať členov po celom Slovensku. Inak mu nemôžu dobre rozumieť.

Cez víkend ste mali snem a stali ste sa predsedom strany. Vaše rady rozšíril ochranár Erik Baláž, ktorý má potenciál získať pre stranu nejakých voličov. Plánujete oslovovať ďalšie známe mená, ktoré budú reprezentovať konkrétne oblasti?

Pracujeme na tom, pretože si myslíme, že do slovenskej politiky je potrebné dostať ďalších kvalitných ľudí. Už máme oblasti, kde máme zadefinovaný program a aj tváre, ktoré ho budú prezentovať. Potom máme oblasti, kde sú lídri našich odborných skupín ešte v pozadí a rozhodujú sa, či vstúpia do politického života. Máme však aj oblasti, kde ešte len zháňame odborníkov, pretože nie je podstatné mať už dnes plný, ale kvalitný tím. Radšej ho však v priebehu roka dobudujeme do stavu, kde aj nezávislí odborníci povedia, že máme najlepší expertný tím z politických strán.

Pôjde o známe tváre alebo máte skôr ambíciu prinášať nových ľudí?

Vždy začíname od toho, či je daný človek naozaj odborník a je vážený vo svojej komunite. Ak je navyše aj známy, berieme to ako bonus.

Vaša strana reálne funguje od januára a odvtedy zaznamenáva rast. Budete spokojný, ak sa dostane do parlamentu alebo máte väčšie ambície?

Aby ľudia začali brať stranu vážne, tak musí dosahovať v prieskumoch aspoň nad tri až štyri percentá. Potom je veľmi ťažké sa dostať na toto pásmo, lebo dva roky pred voľbami ľudia politiku veľmi nesledujú. Až s blížiacimi sa voľbami prichádza zlom, keď strana môže prudko narásť. Na základe toho sme si stanovili cieľ, že do konca roka chceme mať preferencie na úrovni štyroch, piatich percent. Posledný rok pred voľbami chceme využiť na to, aby sme vyskočili k dvojciferným hodnotám.

 

Voliči Smeru, ktorí chcú sociálny štát rozumného charakteru, nás môžu voliť

Slovensko zažíva najväčšie protesty od Novembra '89, čo ukazuje, že ľudia sú už naozaj nespokojní s fungovaním štátu. Vládnemu Smeru, ktorý je pri moci najdlhšie, klesli percentá zhruba o päť percent. Zarážajúce ale je, že opozičným stranám ani v takejto situácii preferencie výrazne nerastú.

Dve najväčšie opozičné strany zvolili od volieb nesprávnu politickú stratégiu a toto je jej dôsledok. Všetko postavili na vybičovaných emóciách voči Smeru. Ľudia sa teraz síce odvracajú od Smeru, ale neveria OĽaNO a SaS, pretože majú pocit, že sú síce slušnejšia, ale ukričaná verzia toho, čo tu máme dnes. My chceme preto voličom ponúknuť dôveryhodnú alternatívu, aby ľudia vedeli, že keď sa Smeru zbavíme, budú vedieť, čo bude nasledovať.

Myslíte si, že dokážete prilákať aj voličov Smeru?

Áno, pretože na rozdiel od iných strán nehovoríme, že sociálny štát je fuj. V prvom rade ekonomika musí na neho zarobiť a v druhom to nie je len o sociálnych dávkach, ale aj o dostupnom zdravotníctve a kvalitnom školstve. Takže voliči Smeru, ktorí chcú sociálny štát rozumného charakteru, nás môžu voliť. Navyše sa snažíme vyhýbať nie len ľavicovým mýtom, ale aj tým pravicovým. Napríklad, že sociálny štát je zbytočný a čím je ho menej, tak sa ľudia budú mať lepšie. Najlepšie to vidno na Západe, kde sa snažia vyvážiť silnú ekonomiku so silným sociálnym štátom, pretože pochopili, že to nie je v protiklade, ale že z toho prvého vyplýva to druhé.

Napriek všetkým spomenutým veciam vznikla vláda Petra Pellegriniho, ktorá pokračuje s Programovým vyhlásení vlády z roku 2016. Čo od tohto kabinetu očakávate?

Čakám veľmi málo. Nielen kvôli tomu, že sa ani neobťažovali zmeniť Programové vyhlásenie vlády, ale kvôli tomu, že na udalostiach z posledných týždňov vidíme, že ich cieľom je najrýchlejšie sa vrátiť k biznisu.

Minister vnútra Tomáš Drucker radšej podal demisiu, ako by mal odvolať policajného prezidenta. Čo to hovorí o pozícii Tibora Gašpara?

Minister Drucker pochopil, že so Smerom sa nedá nič vyčistiť, dá sa len seba zašpiniť. Odstupuje, lebo odvolanie Gašpara nebolo nikdy v jeho moci. Na rekonštrukciu štátu potrebujeme inú vládnu garnitúru.

Vydrží táto vláda do 2020?

To nikto nevie, ani oni sami.

Skúsim inak. Privítali by ste predčasné voľby?

Pre nás by rýchle predčasné voľby veľmi výhodné neboli. Napriek tomu sme aj počas vládnej krízy povedali, že ich podporíme, lebo každý deň, ktorý je táto vláda pri moci, je pre Slovensko škodlivý. Poviem ale otvorene, že pre nás, ale aj pre Slovensko by bolo lepšie, keby sme mohli dopracovať alternatívu. Na druhej strane sa volieb vôbec nebojíme a aj keby boli budúci rok, čo je najskorší možný termín, tak určite za ne zahlasujeme.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?