09. 05. 2018 14:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Arborista: Ak stromy začnú prekážať, mesto zväčša pošle pilčíka, ktorý ich oreže ako mäsiar

Ivan Šipkovský hovorí, že pri dobrom oreze by človek nemal ani zbadať, že do stromu niekto zasiahol.

Ivan Šipkovský
Ivan Šipkovský Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Necitlivé výruby alebo orezy stromov v mestách vedia vyvolať veľké vášne. V mnohých prípadoch k tomuto stavu dochádza kvôli kombinácii nedostatočnej starostlivosti a chýbajúcej odbornosti v samosprávach. Podľa arboristu Ivana Šipkovského sú však mnohé prípady, v ktorých sa už stromy nedajú zachrániť. V takýchto situáciách je veľmi dôležitá komunikácia kompetentných smerom k ľuďom. Ako hovorí odborník, ak by sa im totiž takýto postup rozumne vysvetlil, samospráva by predišla zbytočným konfliktom.


Zdá sa, že ľudia sa čoraz viac zaujímajú nielen o lesy, ale aj o takzvanú mestskú zeleň. Hnevá ich, ak sa stromy v meste zbytočné rúbu. Na druhej strane sa zdá, akoby ich samosprávy rúbali čoraz častejšie. Prečo?

Určite je to spôsobené tým, že zeleň sa dostáva veľmi do popredia. Ľudia sú od 90. rokov viac sčítanejší, rozhľadenejší a vidia, že potrebujú zeleň k svojej existencii. Život sa oproti minulosti veľmi zrýchlil a ľudia potrebujú na chvíľku zastať a načerpať trocha energie. A kde inde by to urobili, ak nie v zeleni? Takto vzniká zvýšený tlak zo strany verejnosti na samosprávy a preto je aj citlivejšia na rôzne zásahy. Oproti západnej Európy sme však ešte stále pozadu a budeme musieť vynaložiť ešte veľa úsilia, aby sme si mohli povedať, že sme na tom dobre.

Vy ste človek z praxe. Ako sa mestá z vášho pohľadu starajú o stromy?

Veľmi záleží od starostu a jeho priorít. Niekde to berú ako nutné zlo a potom to tak aj vyzerá. Ak má starosta ekologické cítenie, tak vytvára priestor pre skupiny ľudí, ktorí majú zeleň na starosti. Uvediem príklad na Trnave. Celé roky bolo toto šedé mesto, v ktorom sa so zeleňou skoro nič nerobilo. V posledných rokoch sa situácia výrazne zmenila a je vidieť, že poslední primátori tejto oblasti venovali veľkú pozornosť. Ak by som to mal zhrnúť, tak kvalita verejnej zelene je odrazom kvality vedenia mesta.

 

Nad prácami musí dlhodobo dohliadať odborník, inak to nemá zmysle 

Čo všetko musí robiť mesto, ak sa chce o mestskú zeleň dobre postarať?

Neexistuje ideálny recept. Vidím mestá, ktoré sa s týmto problémom boria dlhé roky a hľadajú správnu cestu. Sú dve možnosti. Buď si mesto najme súkromnú firmu alebo si založí vlastnú organizáciu, ako boli kedysi technické služby. Nejdem posudzovať, čo je lepšie, ale dôležité je dlhodobé pôsobenie. Reálny dozor nad prácami musí mať dlhodobo skúsený odborník. Ten musí priamo v teréne kontrolovať kvalitu a kvantitu práce a to, či sú dodržané pracovné postupy pri výsadbe alebo potom pri údržbe zelene.

Z toho vyplýva, že najdôležitejší sú odborníci. Je ich dostatok, resp. dokáže ich mesto zaplatiť?

Odborníci by aj boli, len sú finančne nedocenení. Odborníkovi nemôžete dať nejakých 700 eur, lebo treba brať do úvahy, že má široký rozsah vedomostí a zasahuje do vysoko odborných vecí. Mám pocit, že toto sa podceňuje, lebo každý si myslí, že čo je to posadiť nejaký strom, veď koniec koncov si aj tak sám rastie. To je však veľký omyl, lebo ako je dôležitá odborná výsadba, tak je rovnako dôležitá aj kvalitná dlhodobá starostlivosť.

Ivan Šipkovský sa dlhé roky odborne venuje zakladaniu, údržbe a starostlivosti o verejnú zeleň, hlavne o stromy. Najprv pracoval ako zamestnanec mesta Hlohovec, neskôr prešiel do súkromného sektora. Zároveň je členom ISA Slovensko (arborista), ale aj predsedom Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v obci Trakovice (okres Hlohovec).

Poďme k samotným výrubom stromov v mestách, ktoré vždy vzbudia veľké emócie. Vždy sa bavíme o naozaj chorých stromoch?

Priamo nadviažem na moju predchádzajú odpoveď, že dávam „rovná sa" medzi odbornou výsadbou a následnou údržbou. Keď vysadíme strom, tak sa musíme o neho dva, tri roky starať, aby sme vytvorili tzv. výchovný rez. Inak povedané, musíme ho vytvarovať tak, aby spĺňal svoju funkciu, ale aby nikomu neprekážal resp. , aby nikoho neohrozoval. Tento výchovný rez je dôležitý aj preto, aby sa strom nemusel v ďalších rokoch vo veľkom orezávať. Doteraz to fungovalo nasledovne. Strom sa vysadil, následne sa desať rokov o neho nikto nestaral a potom začal zavadzať chodcom, autám atď. Mesto potom pošle nejakého pracovníka s pílou, ktorého nemá ani kto usmerniť a ten strom bez citu oreže. A keď stromu urežete konár, ktorý vyrastá z kmeňa, hrubší ako päť centimetrov, tak je to začiatok jeho konca. Nedokáže totiž zaceľovať väčšie rany a vytvára sa tak pre rôznych škodcov brána do jeho vnútra .

 

Neodborne urobené orezy mnohokrát odsúdia stromy na zánik 

Toto sú orezy (snímka č.1), s ktorými sa veľmi často stretávame v našich reportážach po celom Slovensku. Sú správne urobené?

Toto je klasický príklad toho, o čom som hovoril. Stromy nechali bez starostlivosti vyrásť na verejnom priestranstve a konáre zrejme začali ohrozovať ľudí. Mesto tam potom poslalo pilčíka, ktorý nemá odborné znalosti a orezal to ako mäsiar. Odborne sa to volá dekapitácia, teda radikálne zosadenie koruny stromu, čo je pri dospelých stromoch začiatok ich konca. Ak by som mal predpokladať ďalší vývoj stromu, tak vyraší sekundárnu korunu. Keď po čase tieto mladé konáre zhrubnú, tak práve oni paradoxne budú ohrozovať ľudí, pretože sa ľahko vylamujú, keďže ich úpon k stromu je oveľa slabší. Samozrejme cez veľké orezy sa strom môže veľmi rýchlo nakaziť, čím sa opäť zoslabuje jeho sila.

Takže tento strom ešte bude žiť, ale už bude mať slabé konáre a môže sa nakaziť a tým pádom je pravdepodobné, že o pár rokov ho úplne spília.

Áno, to je bez debaty. Takéto stromy sú odsúdené na zánik. Za takýto čin je už aj postih, lebo ide devastáciu stromu.

Snímka č.1
Snímka č.1 Foto: TVNOVINY.sk
 

A čo sa deje, keď sa toto stane s požehnaním mesta?

Starostovia ani zväčša nevedia, že sa niečo takéto nemôže a veľmi často sa stáva, že takéto podania bývajú nedoriešené a idú do zabudnutia. Až v súčasnosti po tlaku verejnosti sa takéto veci začínajú riešiť. Problém je aj v tom, že ľudia sú zväčša rozdelení. Jedni tvrdia, že nechcú žiadne zásahy do zelene a iní by chceli väčšinu vyrúbať.

Nebolo by dobré, keby sa každé mesto venovalo aj komunikácii, aby sa ľuďom odborne vysvetlilo, prečo sa to robí a predchádzalo by sa tak sporom?

Určite áno. Malo by to tak fungovať, pretože aj ja takéto veci každodenne riešim. Pred pár dňami mi zavolala starostka jednej obce, že rýchlo potrebuje orezať strom, lebo padol z neho veľký konár a nachádza sa v blízkosti materskej škôlky. Keď som prišiel na miesto, tak som povedal, že tento strom musím spíliť, lebo išlo o 40-ročnú čerešňu, ktorá bola v katastrofálnom stave. Hneď sa tam však pristavili ľudia a začali sa rozčuľovať. Ja som im pekne vysvetlil, v čom je problém a emócie opadli. Takže ak by ľudia videli kompetentnú argumentáciu, tak by nebolo toľko zbytočných sporov.

 

Pri dobre orezanom strome by človek ani nemal zbadať, že je orezaný

Pozrite sa na takýto orez (snímka č. 2).

Poviem to asi takto. Pri dobre orezanom strome by človek ani nemal zbadať, že je orezaný. Najviac by sa mal zredukovať len o jednu štvrtinu plochy, lebo pri väčšom zásahu už má strom veľké problémy s nahradením starých konárov.

Orez je vlastne len preriedenie.

Áno. Orez má slúžiť len na likvidáciu suchých alebo napadnutých konárov. Z bezpečnostných dôvodov môže ešte nastať situácia, že strom rastie asymetricky a konáre sa redukčným rezom skrátia. Musím však ešte podotknúť, že v takýchto prípadoch však nie je dobré strom orezať naraz. Po prvom obrysovom reze ho treba sledovať, ako reaguje na tieto zásahy. Podľa toho sa treba zariadiť a po čase strom doorezávať. Inak mám pocit, že my už ani zdravé staré stromy nemáme. Doteraz sa im nevenovala pozornosť a tie, čo boli v posledných rokoch posadené, tak sú ešte mladé. Preto si myslím, že so stromami bude problém ešte dlhú dobu.

Snímka č.2
Snímka č.2 Foto: Jana Míková
 

Ešte tu mám foto pred a po orezaní topoľov (snímka č. 3).

To, čo som povedal, platí aj pri topoľoch. Dá sa redukovať tak, že ho znížite, ale nie kolmým rezom, ale pozdĺžnym preriedením koruny. V tomto prípade prišla na miesto plošina a v jednej výške ich zaradom orezali. Toto by sa už v dnešnej dobe nemalo stávať. Mne je jasné, ako sú na tom mestské rozpočty a každá oblasť potrebuje peniaze. Videl som projekt na jednorazové ošetrenie 60-ročných líp, kde bolo na jeden strom vyčlenených 30 eur. Veď to je smiešne.

Snímka č.3
Snímka č.3 Foto: Jana Míková
 

Veď existujú rôzne fondy a granty, ktoré by mohli slúžiť na financovanie zelene.

Áno. Keď mestá a obce chcú, tak môžu požiadať o financie z eurfondov. Za tie sa zriadi verejná zeleň. Samosprávy si však veľakrát zabudnú vyčleniť ďalšie prostriedky na kvalitnú starostlivosť. Teraz sú napríklad v móde trvalkové záhony. Nemôžete však naviesť hocijakú hlinu od Váhu a do toho nasadiť kvetiny, lebo taká pôda má v sebe kopec buriny a mesto by muselo mať armádu brigádnikovu, aby ju vytrhalo a aj tak by sa jej nezbavili. Tým som chcel ilustrovať, že ak mesto nemá zabezpečenú odbornú starostlivosť, tak len zbytočne plytvá peniazmi.

Od miest by som sa presunul k cestám. Medzi obcami, ale aj priamo v nich sú veľmi časté stromové aleje. Čoraz častejšie sa však stáva, že miznú. Zväčša sa to zdôvodňuje tým, že stromy ohrozujú bezpečnosť premávky. Je toto podľa vás v poriadku?

Za prvej československej republiky sa veľmi podporovala výsadba ovocných drevín a jednou z lokalít boli aj cesty. Teraz však prichádzajú do veku 80 rokov a nové sa nevysádzajú. Cestári na to nemajú peniaze, ovocie je už pri dnešnej premávke nepoužiteľné a ešte vytvárajú aj bezpečnostné riziko. Podľa mňa však ale do krajiny patria, lebo aj keď by už dnes neslúžili ako zdroj ovocia, slúžili by ako vetrolamy, ktoré zabraňujú odnosu spraše z polí. Aj keď by už neboli pri cestách I. triedy, tak pri cestách II. a III. triedy by mali byť určite. Koniec koncov vždy sa dajú pri cestách urobiť bezpečnostné opatrenia, aby sme o tieto stromy nemuseli prísť.

Sledujte naše rozhovory aj na Facebooku

Keď si to celé zhrnieme. Ako sa zmenilo vnímanie verejnej zelene na Slovensku za uplynulých 25 rokov?

Povedomie o zeleni a stromoch je veľmi nízke, aj keď som na úvod povedal, že sa to zlepšuje. Existuje napríklad nezisková organizácia organizáciu ISA Slovensko, ktorá združuje arboristov. Tí sa starajú o propagáciu a osvetu v oblasti ochrany stromov, ale hlavne sú to odborníci z praxe, ktorí zabezpečujú posúdenie jednotlivých stromov a následne realizujú aj ich odborný orez pomocou lanovo-lezeckých techník. Navyše sa snažia spolupracovať aj s rôznymi štátnymi orgánmi, aby sa čo najviac dostala táto téma do povedomia ľudí. Ak by som to však mal zhrnúť, tak sa musíme ešte veľa učiť, aby sme sa dostali k štandardu, ktorý je momentálne v západnej Európe.


Ivan Šipkovský rozhovor autorizoval.


Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?