06. 06. 2018 11:30 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Ondrej Dostál: Béla Bugár bol v zásade vždy rovnaký, len možno to všetci nevideli

Predseda OKS v rozhovore hovoril o spolupráci s SaS, Andrejovi Kiskovi, ale aj o prichádzajúcich nových stranách.

Ondrej Dostál
Ondrej Dostál Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Ondrej Dostál je predsedom Občiansko-konzervatívnej strany, v parlamente však pôsobí v liberálnom klube SaS. Tento rozpor sám komentuje slovami, že sa už roky považuje za liberálneho konzervatívca. Napriek tomu, že má v téme migrácie alebo interrupcie odlišný názor ako Richard Sulík, tak je s touto spoluprácou spokojný.

Čo sa dočítate v rozhovore s Ondrejom Dostálom?

Ako vníma rétoriku Richarda Sulíka
Prečo sa sám označuje za „slniečkara"
Čo mu prekáža na Progresívnom Slovensku a SPOLU
Prečo si myslí, že Béla Bugár bol rovnaký aj pred voľbami
Prečo je za zákaz interrupcií

Ako sa konzervatívec momentálne cíti v klube SaS?

Veľmi dobre. Na drvivú väčšinu otázok, o ktorých rokuje parlament, mám s kolegami z SaS veľmi podobné názory. Ak ich máme rozdielne, tak spolu diskutujeme a zväčša dospejeme k spoločnému záveru. V prípade, že mám s niečím zásadný problém, nie som viazaný straníckou disciplínou, čiže sa mi už stalo, že som párkrát hlasoval inak ako ostatní kolegovia.

Z vašich postojov by sa niekedy mohlo zdať, že ste viac liberálnejší ako konzervatívnejší. Ste ešte konzervatívec?

Keď som v roku 1998 odchádzal z denníka SME na kandidátku SDK, tak so mnou robili v SME rozhovor, kde sa ma pýtali aj na to, ako by som sa ideovo zaradil. Už vtedy som povedal, že sa považujem za liberálneho konzervatívca a na tom sa dodnes nič podstatné nezmenilo.

Hovoríte, že ste liberálny konzervatívec. Nevyrušujú vás výroky Richarda Sulíka o „slniečkaroch" a „vítačoch migrantov"?

Richard Sulík síce toto slovo používa v pejoratívnom zmysle, ja na ňom však nevidím nič zlé. Sám sa považujem za „slniečkara", čo však neznamená, že sem budem volať všetkých ľudí z Afriky a Ázie, na druhej strane som presvedčený, že k téme utečencov a migrácie treba pristupovať citlivo a ľudsky. „Slniečkarstvo" pre mňa ale znamená aj a najmä iné veci. Napríklad, že Slovensko má byť demokratickou krajinou, ktorá je citlivá na prejavy extrémizmu. Alebo, že je potrebné brániť liberálnu demokraciu, ktorá nie je ohrozovaná len zo strany spomínaných extrémistov, ale vymedzujú sa voči nej aj niektoré strany, ktoré sa neoznačujú ako extrémistické. Slniečkarstvo je pre mňa aj vedomie, že Slovensko patrí na Západ a jeho miesto je v EÚ a NATO. Je v poriadku diskutovať o tom, ako má EÚ vyzerať, či má byť viac alebo menej centralizovaná, ale malo by byť jasné, že naše miesto je v EÚ.

Rozumiem, že nemáte problém, ak niekto diskutuje o budúcnosti EÚ, keď deklaruje, že nechce z tohto spoločenstva vystúpiť. Ja som mal skôr na mysli rétoriku, ktorá sa podobá rétorike Roberta Fica a neštítia sa jej ani extrémisti.

Toto je vec, v ktorej sa s Richardom Sulíkom nezhodnem a v tomto ohľade mi jeho niektoré vyjadrenia prekážajú. U iných členov alebo poslancov za SaS som však takúto rétoriku nezaregistroval.

 

Kiska môže zlepšiť vzťahy v opozícii

Takáto rétorika z úst predsedu SaS odznela aj pri možnej novej strane Andreja Kisku. Ako ste vy prijali stanovisko prezidenta, že neodchádza z politiky?

Považujem za dobré, že Andrej Kiska zostáva vo verejnom živote. Myslím si, že môže poskytnúť alternatívu tým voličom, ktorí sú síce opozične naladení, ale dnes si nevedia vybrať z existujúcej ponuky. Môže zároveň zabrániť prepadu určitého počtu hlasov, ktoré by ľudia odovzdali malým stranám, ktoré by sa nemuseli dostať do parlamentu. Takže Andrej Kiska môže zohrať rolu integrátora tohto priestoru a možno aj zlepšiť vzťahy v rámci celého opozičného spektra, keďže medzi niektorými opozičnými lídrami badať viaceré nevraživosti a animozity, ktoré by jeho prítomnosť mohla zmierniť.

Keď Andrej Kiska vydal vyhlásenie, že nebude opäť kandidovať za prezidenta, ale z politiky neodchádza, tak názory jednotlivých straníckych lídrov by sa dali zhrnúť do dvoch kategórií. Jedni hovoria o príležitosti, druhí o ohrození. Ku ktorej možnosti sa prikláňate?

Určite to vnímam ako príležitosť. Som veľmi rád, že Andrej Kiska zostane vo verejnom živote, aj keď ešte nevieme, v akej forme to bude.

Podľa toho, čo ste doteraz povedali, tak sa mi viac hodíte k novým stranám SPOLU a Progresívne Slovensko ako k SaS.

Pre mňa je dôležité aj delenie na pravicu a ľavicu. OKS je pravicová strana, ktorá sa hlási k slobodnému trhu, k slobodnej spoločnosti a k tomu, aby jednotlivci a firmy mali čo najviac slobody. Tieto nové strany sa neoznačujú za pravicové, keďže Progresívne Slovensko mieri skôr doľava a SPOLU zas o sebe hovorí, že chce byť liberálne, konzervatívne a ešte aj sociálne.

Takže platforma SaS vám zatiaľ najviac vyhovuje?

Máme styčné body s jednými aj druhými, ale teraz som súčasťou poslaneckého klubu SaS a s touto spoluprácou som spokojný.

Andrej Kiska svojím rozhodnutím nekandidovať na prezidenta spustil lavínu nových kandidátov. Niektorých veľmi bizarných a niektorých z prostredia extrémistov. Myslíte si, že majú niektorí z nich reálnu šancu dostať sa do druhého kola?

Už teraz je jasné, že bude veľa kandidátov a bude ich viac aj zo strany demokratickej opozície. Preto je pomerne pravdepodobné, že sa hlasy rozdelia a za istých okolností je potom možné, že by sa do druhého kola mohol dostať extrémistický alebo bizarný kandidát. Podľa môjho názoru by malo prísť ešte pred prvým kolom k dohode, podľa ktorej by slabší kandidáti podporili toho najnádejnejšieho, aby sa do druhého kola dostal aj zástupca demokratickej opozície.

Sledujte naše rozhovory aj na Facebooku

Kandidátov je naozaj veľa, dovolím si však vypichnúť jedno meno - Oskar Fegyveres. Prečo si myslíte, že ohlásil kandidatúru?

Netuším. Je to pre mňa zatiaľ najväčšie prekvapenie. Oskar Fegyveres má za sebou silný osobný príbeh, ale nebolo mi doteraz známe, že by mal politické ambície.

SaS má blízko k Robertovi Mistríkovi. Kto sa vám doposiaľ najviac pozdáva?

Pána Mistríka bližšie nepoznám, ale z toho, čo som zachytil z verejných vyjadrení, tak som nemal s ničím problém. Myslím si, že je to veľmi dobrý kandidát a viem si predstaviť, že by sme ho podporili.

Čo hovoríte na Zuzanu Čaputovú?

Zuzanu Čaputovú poznám dlhé roky, veľmi oceňujem jej verejnú angažovanosť. Takisto ju považujem za dobrú kandidátku. Teraz sa však neviem vyjadriť, komu dáme našu podporu. Musíme o tom ešte hovoriť s našimi členmi a OKS určite k prezidentským voľbám bude mať stanovisko.

 

Bugár bol v zásade vždy rovnaký, len možno to všetci nevideli

Skôr ako prezidentské budú komunálne voľby. Pôjdete do nich samostatne alebo sa pridáte ku koalícii SaS-OĽaNO?

K tejto koalícii sa nepridáme centrálne, lebo u nás o komunálnych voľbách rozhodujú regióny. OKS sa tradične snaží spájať s inými demokratickými politickými silami, čiže niekde pôjdeme v tejto koalícii, niekde v inej zostave a niekde samostatne.

Nejaké strany ste vylúčili aj zo spolupráce?

Určite nebudeme spolupracovať so Smerom, SNS a s fašistami z Kotlebovej ĽSNS.

Zatiaľ sa najzamotanejšia situácia rysuje v Bratislave. SaS a OĽaNO ku ktorým sa pripojila aj Sme rodina podporili Jána Mrvu. Ktorý kandidát bude váš favorit?

Poznám Jána Mrvu aj Matúša Valla. Oboch považujem za dobrých kandidátov a určite by boli lepší primátori ako Ivo Nesrovnal, ku ktorého práci ako mestský poslanec som veľmi kritický. Mám ale obavu, že ak bude príliš veľa alternatívnych kandidátov k súčasnému primátorovi, tak vo vedení mesta nemusí vôbec nastať zmena.

Čo pán Mika?

Nepoznám jeho predstavy v komunálnej politike. Nie je mi známe, že by v tejto oblasti niečo robil. V RTVS sa ukázal ako kvalitný manažér a bol som spokojný, ako sa televízia pod jeho vedením vyvíjala. Či je to dostatočná kvalifikácia na primátora, tak to už neviem posúdiť.

Spomínal som, že ako predseda OKS, pôsobíte v klube inej strany. Vo volebnom období počas Radičovej vlády ste zas boli v klube Mosta-Híd. Ako hodnotíte ich vstup do tejto vlády?

Bol som sklamaný. Nebol som však až tak prekvapený, lebo sa vzhľadom na dovtedajšie správanie Mostu dalo čakať, že sa môže rozhodnúť aj takto.

Ako vidíte ich rozhodnutie zostať vo vláde aj po vládnej kríze?

Toto mi už bolo menej zrozumiteľné. Najmä nerozumiem, prečo oznámili, že trvajú na predčasných voľbách, inak odídu z koalície. Vzbudili tak u časti spoločnosti nádej, že po rokoch môže opäť vzniknúť vláda bez Smeru. Nestalo sa tak a pre mnohých, vrátane mňa, to bolo sklamanie.

Zmenil sa Béla Bugár ako človek?

Poznám sa s ním dlho, tykáme si, ale nikdy sme spolu nemali osobný intenzívny vzťah. Nemyslím si, že by sa nejako výrazne zmenil. On bol v zásade vždy rovnaký, len možno to všetci nevideli.

Béla Bugár vás teda neprekvapil svojim správaním?

Neprekvapil ma až do tej miery, že by som si to nevedel predstaviť. Most pred voľbami vysielal signály, že chce vystriedať vládu Smeru, ale vždy tam bolo cítiť zadné vrátka. Teda nikdy nepovedal na rovinu, že určite za žiadnych okolností nepôjde do vlády s Robertom Ficom. Nešlo teda o priame porušenie sľubu, Most však vedome vzbudzoval očakávania, že sa zachová inak. Dá sa povedať, že klamal telom, a preto to sklamanie.

 

Som za zákaz interrupcií, život by mal byť chránený od počatia

Vždy keď sa OKS objavila v parlamente, tak to bolo na kandidátkach iných strán. Strana sa navyše neobjavuje ani v prieskumoch. Nerozmýšľali ste nad zlúčením s iným subjektom?

Pre nás v OKS je podstatné, aby sme mohli presadzovať hodnoty, program a politické ciele, ktoré nás spájajú. Preto si viem predstaviť, že by sa OKS niekedy v budúcnosti spojila s inou politickou stranou, kde by sme toto mohli robiť. Zatiaľ sme však na politickej scéne nenašli takú stranu, s ktorou by sme sa dokázali úplne stotožniť a zlúčiť sa.

V parlamente sa naposledy diskutovalo na tému interrupcií. SaS tento návrh z dielne ĽSNS nepodporí, lebo ide proti hodnotám liberálov. Predsa len, vy ste predseda konzervatívnej strany. Ako sa vo všeobecnosti pozeráte na túto problematiku?

Som presvedčený, že život by mal byť chránený od počatia. Nemyslím si, že je to vecou liberalizmu alebo konzervativizmu. U mňa to nesúvisí ani s náboženstvom, keďže nie som veriaci. Nezastával som vždy takýto názor. Od jedného kamaráta som dostal otázku, kedy podľa mňa začína život. Napokon som našiel len dva pevné body, a to je počatie a pôrod. Takže ak chceme byť konzistentní, tak by mali byť interrupcie zakázané alebo by mali byť povolené až do pôrodu. Samozrejme pri tejto diskusii prichádza konflikt práv nenarodeného dieťaťa a práv ženy. Napríklad v prípade znásilnenia by právo ženy na zachovanie ľudskej dôstojnosti malo mať určite prednosť. Pripúšťam teda určité výnimky, kedy by interrupcie mali byť možné. Na tejto celej debate mi ale veľmi prekáža, že sa medzi sebou nepočúvame, nesnažíme sa pochopiť argumenty protistrany a používa sa z oboch strán príliš silný slovník, ktorý nemôže viesť k vzájomnému pochopeniu, skôr sa medzi stranami sporu kope stále hlbšia priekopa.

Ak by to nebolo z dielne ĽSNS, tak by ste rozmýšľali o podpore takéhoto návrhu?

Za žiadny návrh fašistov hlasovať určite nebudem, ale keď sa v budúcnosti budeme o tejto téme baviť, tak môj názor je, že život by mal byť chránený od počatia.


Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?