Správy z vášho kraja:
21. 11. 2018 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Patrik svojimi fotkami opantal Slovákov: Ľudia na Instagrame viac ocenia klišé ako kvalitnú snímku

Mladý fotograf tento rok získal za svoju prácu aj vzácne ocenenie.

Patrik Paulínyi
Patrik Paulínyi Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Patrik Paulínyi fotí inak. Snaží sa totiž zachytávať prírodné scenérie bez príkras. Ako sám hovorí, za jednou fotkou sa môžu skrývať hodiny driny. Jeho tvorbu na sociálnych sieťach oceňujú desaťtisíce ľudí, prednedávnom sa dokonca stal víťazom súťaže Bloger roka v kategórii Instagram.

Čo sa dočítate v rozhovore?

Koľko driny sa skrýva za jednou fotografiou
Prečo ľudí viac zaujme klišé ako kvalitná fotografia
Ako vníma svet, kde celebrita za „lacnú" fotku získa viac lajkov ako on za kvalitnú
Či ho dokáže Instagram uživiť

Pochádzate a pôsobíte na Liptove. Ako sa žije v tomto kúte Slovenska?

Mne najlepšie (úsmev). Veľa ľudí síce odtiaľ odchádza, keďže Liptovský Mikuláš je malé mesto a nemajú tu možnosti, ale pre mňa je to úplne ideálne mesto a ťažko si viem predstaviť momentálne žiť niekde inde.

Vyrastali ste teda v prostredí, ktoré je obklopené nádhernou prírodou. Aj to bola inšpirácia, prečo ste sa začali venovať fotografovaniu a filmovaniu krajiny?

Dve veci ma dostali k fotografovaniu a filmovaniu. Ako dieťa som skúšal množstvo športov, ale poriadne ma chytil len snowboard. Vďaka nemu som sa potom pohyboval v prírode a na horách, ktoré sa mi prirodzene zapáčili. Druhou vecou je moja lenivosť, lebo keď som končil strednú školu, tak som absolútne netušil, ktorým smerom by som sa chcel uberať. Tu opäť zaúradoval snowboard, pri ktorom som si rád robil fotky a videá a napokon aj napriek minimálnym skúsenostiam som sa rozhodol pre štúdium dokumentárneho filmu, kde ma to už naplno chytilo.

 

Na správny záber čakám aj hodiny. Ak nevyjde počasie, všetko si zopakujem

O vás je známe, že dokážete stráviť hodiny v zime niekde v lese, aby ste napríklad zachytili východ slnka nad horou. Priblížte, čo všetko sa skrýva za jednou vašou fotkou?

Veľa ľudí si myslí, že urobiť fotku v prírode je veľmi jednoduché a môže ju spraviť každý. Ja si ale myslím, že je to omnoho náročnejšie, ako keby som fotil ľudí v ateliéri. Náročnosť vyplýva aj z toho, že nemám rád modré oblohy za pekného počasia. Zväčša preto veľa nefotím cez leto, ale na jeseň a v zime. Vtedy sú východy slnka omnoho farebnejšie, kontrastnejšie a celé to má dobrú atmosféru. Mám rád aj hmly, preto keď idem fotiť, tak vyhľadávam premenlivejšie počasie ako prehánky, vietor či sneženie.

Napríklad keď idem fotiť len východ slnka, tak na hory vystupujem v noci, niekedy aj niekoľko hodín s ťažkým ruksakom, v ktorom mám techniku, spacák, stan, karimatka a nejaké jedlo. Mrznem tam, nadránom sa môže zamračiť a napokon žiaden východ slnka neodfotím. Takže si to všetko musím znova zopakovať. Niekedy je to preto veľmi únavné a náročné. Nie je to zas len o fotkách, ale aj o zážitkoch a trávení času v prírode, kde veľakrát prídem na iné myšlienky.

Perzeidy v Západných Tatrách
Perzeidy v Západných Tatrách Foto: Archív Patrik Paulínyi
 

Podľa čoho si vyberáte miesta, ktoré budete fotografovať?

Napríklad okolo Liptovského Mikuláša mám už vytipované miesta, ktoré si potom vyberám podľa počasia. Ak je hmla, tak podľa výšky vystúpim na dané miesto, aby som bol nad ňou. Často potom fotím pod vrcholmi, lebo pre mňa nie je zaujímavý pohľad z vrchu, ale skôr ma baví, keď je niečo dominantné v popredí. Z tohto dôvodu si veľakrát vyberám údolia alebo sedlá.

A keď idete na miesta, ktoré nepoznáte, tak si dopredu zisťujete, ako to tam vyzerá alebo sa rozhodujete až priamo na mieste?

V dnešnej dobe je to už veľmi jednoduché. Keď si chcem pozrieť, ako vyzerá povedzme nejaké známe pleso, tak si cez Instagram zistím, kto sa tam nahlásil a dal fotografiu. Podľa toho viem, aké sú tam momentálne podmienky. Často používam aj Google Earth alebo rôzne fotobanky. Vždy sa preto snažím dopredu pripraviť.

Na ktorú fotku ste obzvlášť hrdý, ak zoberieme do úvahy kombináciu krásy, jedinečnosti a driny?

Teraz mi asi nenapadne, na ktorú som najviac hrdý, ale určite na tie, s ktorými som sa naozaj vytrápil a viaže sa mi na ne aj emócia. Ľudom sa však často tieto fotky páčia menej, lebo tam nie je to pekné slniečko. Napríklad strašne mám rád fotku z Faerských ostrovov z najznámejšieho vodopádu Gásadalur, ktorý dopadá z pevniny priamo do oceánu. Pri silnom vetre však nepadá smerom dole, ale smerom hore, čiže stane sa z neho „lezopád".

Vodopád Gásadalur na Faerských ostrovoch
Vodopád Gásadalur na Faerských ostrovoch Foto: Archív Patrik Paulínyi
 

Načrtli ste, že ľudia na sociálnych sieťach nevedia vždy oceniť kvalitnú fotografiu, keďže sa im viac páči klasické klišé. Nemrzí vás to niekedy?

Ak sa bavíme konkrétne o Instagrame, tak tam ľudia majú radi slniečko, pláže, palmy atď., teda veci, ktoré ja neobľubujem. Snažím sa však dávať aj takéto fotky, ktoré sú zaujímavé pre masy, ale aj fotky, z ktorých mám radosť aj ja. Ale aby som odpovedal na vašu otázku, tak ma to zamrzí, keďže mám fotky, ktoré sú fotograficky výborné a ľudia ich nevedia doceniť.

Robíte teda kompromisy.

Áno, Instragram je taký, že ich musím robiť.

Naschvál, ktorú fotku máte najlajkovanejšiu?

Nepríde mi ničím až tak zaujímavá. Je to fotka zatmenia mesiaca nad Spišským hradom. Vtedy som okolo zatmenia využil boom, keďže sa mu venovali všetky médiá.

Zatmenie Mesiaca nad Spišským hradom
Zatmenie Mesiaca nad Spišským hradom Foto: Archív Patrik Paulínyi
 

Za vašou fotkou sa skrýva veľká drina, ale máme tu celebrity, ktorým si stačí odfotiť len našpúlené pery a lajky sa im už hrnú. Ako vnímate z tohto pohľadu Instagram a tento svet?

Na Instagrame dnes najviac idú fitnessblogerky a módneblogerky. A keď vidím, že si dajú fotky z nejakej kávičky a nahrnú sa im lajky za päť minút roboty, tak som z toho veľakrát demotivovaný. Vtedy mi pomôžu správy od ľudí, ktorí ocenia moju robotu. Nakopne ma to aj do ďalšej roboty.

Dobrou motiváciou do ďalšej práce môže byť aj cena Bloger roka, ktorú ste získali tento rok v kategórii Instagram.

Samozrejme, hlavne kvôli tomu, čo som spomínal v predchádzajúcej odpovedi. Toto ocenenie si vážim aj preto, lebo ľudia v porote hodnotili kvalitu a celkovú robotu, ktorá za danou fotkou stojí.

 

Fotky veľmi neupravujem, snažím sa zachytiť realitu bez príkras

Keď ste začali publikovať na Instagrame, čakali ste, že budete mať takýto úspech?

Troška ma mrzí, že som s ním nezačal pracovať už skôr. Mal som ho síce dva roky, ale nevidel som v ňom možnosť prezentovať svoju prácu a dával som si tam len nejaké „somariny". Sčasti som kvôli tomu zameškal ten najväčší boom, kedy čísla followerov rapídne narastali. Minule zdieľala moju fotku stránka, ktorá má okolo dvoch miliónov followerov a naspäť ku mne neprišlo ani sto ľudí. Ak by sa však niečo podobné stalo úplne na začiatku, tak by to boli desiatky tisíc ľudí.

Napriek tomuto, čakali ste, že budeme mať viac ako 50-tisíc followerov?

Určite nie. Keď som tam začal nahrávať svoje fotky a videá, tak by ma ani vo sne nenapadlo, že ma bude sledovať až toľko ľudí. Je tu super, hlavne keď vidím, že stále pribúdajú a vtedy, keď mi napíšu, že sa im páči moja práca.

Ľudia bežne na svoje fotky využívajú rôzne filtre. Vy ich nejako špeciálne upravujete alebo idú do sveta, tak ako vznikli?

Ja sa snažím fotiť tak, aby som musel robiť, čo najmenej úprav, lebo mám rád realitu bez prikrášľovania. Takže keď mi pri fotení nesadnú podmienky, tak tam idem znova, až kým to nie je podľa mojich predstáv.

 

Ľudia si myslia, že mám veľa peňazí, ale Instagram mám len na prilepšenie

Ako som spomínal, sledujú vás už desaťtisíce ľudí. Dokáže vás Instagram uživiť?

Nedokáže má uživiť, je to skôr zárobok popri mojej práci. Často mi však pomáha znižovať náklady pri cestovaní. Keď som bol napríklad na severe Európy, kde sú strašne drahé prenájmy áut, tak za nejaké fotky alebo videá sa snažím túto cenu znižovať. Vnímam aj to, že veľmi veľa ľudí si myslí, že mám strašne veľa peňazí, keďže toľko cestujem. Ale vždy je to zväčša o výmene niečo za niečo, ktorú viem spraviť aj vďaka Instagramu.

A čo je teda vaše hlavné zamestnanie?

Ako som spomínal, vyštudoval som dokumentárny film, takže robím krátke dokumentárne filmy. Tie ma však nedokáže uživiť. Popri nich preto robím ešte reklamné spoty. Posledné roky si snažím vyberať také zákazky, aby som mohol cestovať, čím spájam prácu s fotografovaním a Instagramom.

V spoločnosti už dlhšiu dobu majú ohlas dve kampane ohľadne lesov. Jedna hovorí, že lesy miznú, druhá zas tvrdí, že je všetko v poriadku. Vy ste v lesoch a horách veľmi často. Ako to vidíte vy?

V prvom rade som veľmi smutný, ako sa k tomu stavajú niektorí ľudia. Keď som dával fotky rúbanísk okolo Liptovského Mikuláša a z Nízkych Tatier, kde sa pohybujem celý život a viem to porovnať, tak mi písali lesníci, že nič nejde cez limit a všetko spĺňa normy. Keď však prídem do lesa, kde sa už človek nemá pomaly ani kde prejsť, tak neviem či by sa malo pozerať na nejaké normy. Pre mňa osobne je to strašný pohľad a nechce sa mi veriť, že je to všetko v poriadku.

Tomašovský výhľad (Slovenský raj)
Tomašovský výhľad (Slovenský raj) Foto: Archív Patrik Paulínyi
 

Počas toho, ako ste cestovali po Slovensku, tak ste upozornili na ďalší problém našich lesov, a to je neporiadok. Sám ste za pár dní vyzbierali asi sto kíl odpadu. Nakrútili ste k tomu aj video. Prečo ste sa rozhodli venovať tejto téme?

Prekážala mi to už dlho a vždy, keď som išiel na huby, tak som zbieral aj odpad. Zlom prišiel teraz na jar, keď som bol na Liptovskej Mare a po zime tam bolo neskutočne veľa plastových fľašiek. Tento problém som chcel posunúť aj ľuďom. Natočil som video, ako som spolu s priateľkou za niekoľko hodín vyzbieral niekoľko desiatok kíl odpadu. Nešlo mi o to, aby som ľudí poučoval, stačilo mi, aby vďaka tomuto video zmizla z lesov čo i len jedna fľaša.

Aký ste mali ohlas na túto aktivitu?

Dopadlo to tak, že mi písali stovky ľudí, ktorých to motivovalo a posielali mi fotky, ako vyzbierali odpad z lesov. Bol som veľmi šťastný z toho, že to na niečo bolo dobré a zo slovenských lesov zmizlo X kilogramov odpadu.

Precestovali ste množstvo krajín. Prečo si myslíte, že si až tak nevážime, to čo máme?

Nejde ani tak o ľudí na Slovensku, lebo odpad je problémom všade. Vždy stačí jeden človek, ktorý je dostatočne hlúpy na to, aby vyviezol do lesa celé vrecia odpadu. Nie je to teda o spoločnosti, ale o jednotlivcoch.

 

Najnebezpečnejšiu situáciu som zažil na Slovensku

Poďme zo Slovenska do sveta. Ktorá krajina vám najviac učarovala?

Tým, že som vyrastal v prírode, tak mám najradšej sever. Island, Škótsko, ale aj Faerské ostrovy, ktoré pokojne môžem označiť za moju najobľúbenejšiu krajinu. Veľmi rád mám aj Indiu, pri ktorej som po prvej ceste povedal, že tam už nikdy nepôjdem, ale teraz by som tam išiel pokojne aj zajtra.

Prečo ste pri tej Indii takto zmenili názor?

Keď tam človek príde, tak zažije dosť veľký šok. Bol som znechutený z množstva odpadu a ľudí. Sprvoti vždy prevážia negatívne zážitky nad tými pozitívnymi. Až po čase, keď som si pozeral fotky, tak som si uvedomil, čo všetko možné som tam zažil.

Faerské ostrovy
Faerské ostrovy Foto: Archív Patrik Paulínyi
 

Ocitli ste sa pri cestovaní aj v nebezpečných situáciách?

Neviem či nebezpečné, skôr nepríjemné. Napríklad prvú noc v Indii sme mali takú, že sa na nás oháňal Ind železnou tyčou a museli sme utiecť preč. Nepríjemné sú aj otravy jedla. Jednu som zažil opäť v Indii. Bol som tam sám a v zlom stave som si musel ísť zháňať teplomer, lieky a kupovať vodu. Najnebezpečnejšiu situáciu som ale paradoxne zažil na Slovensku na hrebeni medzi Chopkom a Ďumbierom, kde som bol asi sto razí. Bol začiatok zimy a predpovedali veľmi dobré počasie. V noci však prišiel taký silný vietor, že mi roztrhalo stan. Vtedy som bol naozaj rád, že som sa na druhý deň vrátil späť.

Aké sú vaše najbližšie plány?

Cez zimu by som chcel byť na Slovensku a chodiť fotiť najmä Západné a Nízke Tatry. V lete by som veľmi chcel ísť na Faerské ostrovy. Momentálne však nič iné neplánujem.

Máte vyhliadnuté miesto, či doma alebo vo svete, ktoré by ste chceli ešte navštíviť?

Určite mám v zahraničí. Veľmi by som chcel ísť do Grónska. Patrím medzi ľudí, ktorí nepotrebujú toho veľa precestovať. Keďže sa rád vraciam aj na miesta, kde som už bol a opäť by som si chcel zopakovať severské štáty.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?