Správy z vášho kraja:
27. 11. 2018 09:45 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Algeziológiu ľudia stále veľmi nepoznajú: My sme pre pacienta posledná možnosť, vraví lekár

Špecialista Ireneusz Przewlocki v rozhovore hovoril o chronickej bolesti a jej následkoch na ľudský organizmus.

Algezióg Ireneusz Przewlocki
Algezióg Ireneusz Przewlocki Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Algeziológia je pomerne mladý medicínsky odbor, ktorý sa venuje bolesti. K špecialistovi sa pacient však dostane až vtedy, keď si nevedia dať rady ostatní lekári. Algezióg Ireneusz Przewlocki hovorí, že chronickej bolesti sa dá pomerne ľahko predísť. Stačí správna životospráva a cvičiť aspoň 15 minúť denne.

Čo sa dočítate v rozhovore?

Čomu sa venuje algeziológ
V čom spočíva najväčšie riziko pri chronickej bolesti
Aké špeciálne metódy používa pri liečbe bolesti
Prečo nastupuje až vtedy, keď zlyhajú ostatní lekári
Ako predchádzať chronickej bolesti

Algeziológia je pomerne mladý medicínsky odbor, ktorý vznikol len tesne po druhej svetovej vojne. Môžete na úvod laicky vysvetliť, na čo presne sa zameriava?

Algeziológia sa zameriava na liečbu bolesti. Nie je to len však otázka chronickej, ale aj akútnej bolesti. Pri tej však spolupracujeme s inými odborníkmi, najčastejšie s anesteziológmi, keďže sa to týka pacientov, ktorí sú náhle hospitalizovaní.

Hovoríte, že spolupracujete aj s inými odborníkmi. Ktoré medicínske odbory v sebe algeziológia spája?

Musím upozorniť, že to nie sú len medicínske odbory. Áno, pri chronickej bolesti drvivú väčšinu problémov riešia lekári, teda okrem nás, anesteziólogovia, neurológovia, neurochirurgovia, internisti, ortopédi a vo veľkej miere aj psychológovia. Riešia ju však aj osoby, ktoré sú mimo medicínskeho zameria, ako sú napríklad sociálni pracovníci či farári, keďže bolestivé ochorenia sa týkajú človeka ako celku.

Zaujal ma ten farár. Prečo ste spomenuli práve jeho?

Ľudia veľakrát prídu za farárom a snažia sa s ním riešiť svoje problémy, ktoré súvisia aj s chronickou bolesťou. Napríklad, keď človek stratí zamestnanie, tak sa mu to môže prejaviť aj na psychike. Nie každý sa však chce zveriť psychológovi a väčšiu dôveru požíva práve k svojmu farárovi, s ktorým je v dennodennom kontakte.

 

My sme posledná možnosť aj po operačnom zákroku

Poďme k samotnej bolesti. Aký je rozdiel medzi akútnou a chronickou?

Základným rozdielom je, že akútna bolesť je príznakom, ktorý informuje o možnom alebo reálnom poškodení. Na druhej strane, chronická bolesť pretrváva aj po odstránení primárnej príčiny. To znamená, že trvá dlhšie, aspoň tri mesiace alebo neobvykle dlho po bežnom poranení.

V čom tkvie jej najväčšie riziko?

Chronická bolesť naštartuje ďalšie zmeny. Okrem toho, že pacient trpí bolesťami, ktorú súvisia s ochorením, tak sa začínajú nabaľovať aj iné problémy. Prichádza nespavosť, depresia a v tejto súvislosti, začína trpieť aj rodina, čo je vlastne sociálny rozmer bolesti.

Je vo zvládaní tejto bolesti rozdiel medzi pohlaviami?

Toto nebudú rady počuť ženy (úsmev). Muži zvládajú chronickú bolesť lepšie, čo je dané našim evolučným vývojom. Najväčšie rozdiely vo vnímaní chronickej bolesti sú však najmä v prípade veku. Mladší ju tolerujú oveľa lepšie ako starší pacienti.

Teraz sa spýtam praktickú otázku. Pacient má napríklad bolesť chrbta, tak ide za neurológom alebo ortopédom. Kedy nastupujete vy?

Keď sa bavíme konkrétne o bolestiach chrbta, tak nimi trpí asi 90 percent populácie. Samozrejme, všetko závisí od intenzity bolesti, lebo väčšina prípadov sa dá riešiť liekmi a rehabilitáciou. Toto všetko majú na starosti neurológovia alebo ortopédi. Ak po zhruba šiestich týždňoch nezaberá takáto konzervatívna liečba, na rad prichádzajú infúzie. V prípade, že ani toto pacientovi nepomôže, tak nastupujeme my.

Vy ste teda posledná možnosť pred operačným zákrokom?

My sme posledná možnosť aj po operačnom zákroku. Bohužiaľ, existuje aj syndróm zlyhania po operácie chrbtice (failed back surgery syndrome) a títo pacienti končia u nás, lebo pre nich sa už nedá operačne nič spraviť.

 

Človek môže vďaka bolesti dospieť až k depresii

V čom je teda u vás iné vyšetrenie ako povedzme u neurológa?

Pacienta vyšetríme pomocou röntgenu alebo CT prístroja, naznačíme si miesto, kde treba aplikovať lokálne anestetiká, neurotické zmesi alebo špeciálnu rádiofrekvenčnú elektródu a deštruujeme určitú štruktúru. Inak povedané, prerušíme vedenie bolestivých stimulov. Toto je jedna možnosť. Ďalej, ale to sme už na hranici regeneračnej medicíny, najprv odstránime nervy, ktoré vedú bolestivé stimuly a následne ihlou zavedieme na určené miesto lieky alebo látky, ktoré slúžia na regeneráciu.

Povedzme, že problémy má človek, ktorý pracuje manuálne a jeho mzda nie je príliš vysoká. Prepláca poisťovne liečbu u algeziológa?

Je to individuálne, lebo niektoré algeoziologické ambulancie sú zazmluvnené, iné zas nie.

Spomínali ste, že pri chronickej bolesti sa môže začať prejavovať aj depresia. Ako vtedy postupujete?

Depresívne naladenie pacienta umocňuje vnímanie bolesti a bolesť zas umocňuje depresiu, teda jedno zhoršuje druhé. Aby som ale odpovedal na vašu otázku, tak to záleží od prípadu k prípadu. Napríklad pacientom, ktorí trpia neuropatickými bolesťami, čo je bolesť, ktorá vzniká priamo pri dráždení nervového tkaniva, dávame antidepresíva. Pričom spolu s antikonvulzívami sú to lieky prvej rady a používajú sa ako základ liečby. Pri ostaných bolestiach najčastejšie používame periférne analgetiká alebo centrálne opiátové analgetiká.

Vy pacientov aj nasmerujete k danému psychológovi alebo sociálnemu pracovníkovi, aby ste sa ten kruh pomoci uzatvoril?

Nie vždy to funguje automaticky, aj keď by malo. Maximálne sa preto snažíme, aby pacient nemusel riešiť sociálne problémy. Keď to však už nejde, tak v prvom rade by mal určite nastúpiť psychológ, pričom nie je vôbec jednoduché nájsť takého, ktorý sa špecializuje práve na chronické bolesti. Navyše, k nám do ambulancie chodia pacienti z celého Slovenska, preto sa nedá v každom regióne nadviazať spolupráca. Vtedy silne veriacim pacientom odporúčame zájsť aj za kňazom, ktorý môže byť veľakrát nápomocný.

 

Najlepšou prevenciou je cvičenie

Pozrime sa aj na prevenciu. Funguje na Slovensku vo všeobecnosti nejaký systém prevencie v tejto oblasti?

Nie, nefunguje. Jedinou prevenciu je správna životospráva. A keďže ľudia nie sú prispôsobení na toľko sedenia, tak je dôležitá hygiena v práci a aspoň 15-minútové cvičenie doma. To je alfa a omega správnej prevencie.

Na Slovensko sa tento odbor dostal až koncom 80. rokov, keď v Martine otvorili prvé centrum. Ako sme na tom v porovnaní so svetom?

Za svetom určite nezaostávame. Dobre sme na tom hlavne z pohľadu samotného vedného odboru, ale aj spôsobov riešenia bolesti. Na druhej strane problém vidím v samotnej praxi, kde má síce špecializáciu z algeziológie mnoho ľudí, naplno sa jej venuje len málo ambulancií.

Aká je ich dostupnosť?

Musím povedať, že v mnohých regiónoch nie sú odborníci. Napríklad v Nových Zámkoch, kde je veľká nemocnica, chýba takáto ambulancia. Na východe už ani nehovorím.

Okresné nemocnice nie sú zväčša pokryté, čo krajské mestá?

Áno, tak tie sú pokryté. V kraji teda nájdete aspoň jednu algeziologickú ambulanciu.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?