Správy z vášho kraja:
06. 12. 2018 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Bojuje proti odpadu: Slováci strašne veľa vyhadzujú. Bioodpad tvorí takmer polovicu

Ivana Maleš v rozhovore vysvetľuje, kde pri odpadoch robíme najväčšiu chybu a ako by sme mohli zabrániť ich tvorbe.

Ivana Maleš
Ivana Maleš Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

V poslednom období sa začalo veľmi veľa hovoriť o plastoch. Ľudia pri tejto téme spozorneli a mnohí sa snažia meniť svoje správanie. Podľa odborníčky na odpady Ivany Maleš za to môžu zmeny v životnom prostredí, ktoré sa už priamo dotýkajú nás všetkých.

Čo sa dočítate v rozhovore?

Čo je to zero-waste štýl (nulový odpad)
Prečo sme v triedení odpadov podpriemerní
Prečo Slováci vyhadzujú najviac potraviny
Ako nakupovať bez plastov v klasickom supermarkete
Prečo je riešením cirkulárna ekonomika

Narodili ste sa v Srbsku, študovali ste v Bratislave a napokon ste sa tu rozhodli aj žiť. Prečo?

Potom ako som vyštudovala environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte UK, tak som dostala ako absolvent ponuku pracovať na jednej veľmi zaujímavej pozícii, ktorá sa týkala práve oblasti odpadového hospodárstva. Vedela som, že ak by som sa vrátila do Srbska, tak by som takúto príležitosť nemala.

Prečo ste si vybrali práve ochranu životného prostredia?

Som dieťa dvoch prírodovedcov, mama je chemička, otec matematik. Takže som v podstate od detstva vyrastala v prostredí, kde mi všetko vysvetľovali cez prírodu. Navyše v čase, keď som sa rozhodovala, čo budem študovať, tak som vedela, že chcem robiť niečo, čo mi bude dávať zmysel a budem vedieť meniť svet k lepšiemu. A práve vtedy, v 90. rokoch, sa začali objavovať najväčšie ekologické problémy.

 

Keď sme vyviezli odpad do Číny, tvárili sme sa, že sa nás to už netýka

V poslednom období sa začalo o odpadoch veľmi veľa hovoriť. Dokonca sa aj u politikov a nielen medzi širokou verejnosťou, objavil silný trend boja proti plastom. Prečo zrazu nastal v spoločnosti tento zlom?

Začala to byť celospoločenská téma. Aj my odborníci pociťujeme, že široká verejnosť je viac informovaná, hlavne z internetu a sociálnych sietí. Vidia tam rôzne videá, ako sa ničia pralesy, ako sú zamorené oceány, čiže zisťujú, že aj ich sa to začína dotýkať.

Jedna vec je nálada v spoločnosti, druhá zas zmena rétoriky u politikov, ktorí sa roky o zelené témy veľmi nezaujímali.

Dlhé roky sme sa na Slovensku, ale aj v Európe spoliehali, že odpad, ktorý nevieme spracovať doma, odvezieme do Číny. Tu sa to buď spracovalo, a aj keď nie, tak sme nadobudli pocit, že sa nás to už netýka. Takto pred rokom však Čína vyhlásila, že už nebude vykupovať plastový odpad z celého sveta. Zostala nám tak úloha, že buď budeme plastový odpad spracovávať na území Európy alebo budeme postupne zakazovať jednorazové plasty, čím by sme postupne predchádzali jeho tvorbe.

Vy ste človek, ktorý praktizujete zero-waste (nulový odpad) štýl. Čo si pod tým máme predstaviť?

Zero-waste je spôsob fungovania spoločnosti, rodiny alebo jednotlivca, ktorý sa hlavne snaží predchádzať odpadu. Je aplikovateľný kdekoľvek na svete, dôležité je však dodržiavať päť konkrétnych pravidiel. Prvé je refuse, teda odmietajme to, čo sa okamžite stáva odpadom. To sú akékoľvek jednorazové odpady, najmä tie, ktoré sú nerecyklovateľné. Druhé pravidlo je reduce, teda redukujme množstvo vecí, ktoré používame. Či je to už oblečenie alebo veci do domácnosti. Každý z nás vie, že žijeme v prebytku a len 30 percent vecí, ktoré sme si kúpili, využívame. Tretie pravidlo je reuse, to znamená používať veci, ktoré sú viackrát použiteľné. Napríklad obedáre, plátenné tašky alebo vrecúška na pečivo či zeleninu. Štvrté pravidlo je recycle, teda recyklovanie. V domácnostiach treba skôr triediť odpad. Ten potom ide na dotriedenie a následne sa recykluje. Posledné pravidlo je rot, čo je v podstate kompostovanie. Je to veľmi dôležitý krok, na koľko 45 percent našich odpadov tvoria biologicky rozložiteľné. Ak by sme aplikovali len toto jedno pravidlo, tak by sme mali takmer o polovicu menej odpadov v našich domácnostiach.

Vyzerá to tak, že v podstate už ide o životný štýl.

Áno, ale je to veľmi komfortný životný štýl. My napríklad žijeme v Bratislave, bývame v Starom Meste a všetky tieto pravidlá dokážeme dodržiavať bez toho, aby sme sa nejakým spôsobom obmedzovali. Preto by som bola rada, keby to nebol osobitý životný štýl, ale každodenná rutina každého človeka.

 
 

Asi 20 percent ľudí je vnútorne presvedčených, že treba triediť, zvyšok treba motivovať

Odpadová politika na Slovensku je vo veľkej miere zameraná na recykláciu. Napriek tomu, že mestá a obce ju musia zabezpečiť, dokážeme zrecyklovať len 30 percent odpadu, pritom EÚ od nás vyžaduje aspoň 50. Kde nastáva problém, že túto normu, ani pri takýchto podmienkach, nedokážeme naplniť?

Súčasná legislatíva prakticky dáva na prvé miesto predchádzanie vzniku odpadu. Toto samosprávy väčšinou zabezpečujú napríklad domácim kompostovaním. Čo sa týka triedenia, tak veľkým problémom je, že zatiaľ máme veľmi nízku cenu za skládkovanie. To sa ale od budúceho roka zmení, čím skládkovanie už nebude najlacnejšie a postupne sa dostaneme aj k iným formám, ako je energetické zhodnocovanie alebo recyklácia.

Čo sa týka jednotlivcov, tak v súčasnosti je 20 percent ľudí vnútorne presvedčených, že treba triediť. Zvyšok to bude robiť tiež, ale len v prípade, že bude finančne motivovaný. To znamená, ak budeme odmeňovať ľudí, ktorí triedia a trestať tých ostatných, teda budú mať vyššie poplatky za odpad, tak sa ľudia priklonia k triedeniu.

Ako by to fungovalo na sídliskách, kde sú spoločné kontajnery? Tu sa zrejme nedá zistiť, ktoré rodiny triedia resp. netriedia odpad.

V tomto prípade by to muselo byť na úrovni bytovky, ktorá má určitý počet nádob a podľa toho aj platí. Potom je to už na susedskej kontrole, aby si dostriehli, kto a ako vyhadzuje odpad. V Nórsku si to napríklad vyriešili tak, že každá domácnosť si zakúpi určitý počet sáčkov, na ktorých je kód. Následne sa tieto sáčky skenujú a podľa toho vedia, koľko odpadu domácnosť vyhodila.

Finančné odmeňovanie je určite silná motivácia, máme však napríklad staršiu generáciu, ktorá triedenie odpadu neriešila desaťročia. Prečo by to práve teraz mali robiť? Ako ich presvedčiť?

Naša skúsenosť je taká, že ľudia boli odjakživa zvyknutí triediť papier a sklo. Začínajú rozumieť už aj plastom. Novinkou sú pre nich kovy a nápojové kartóny. Možno vás to prekvapí, ale starší ľudia si dajú tú námahu a vyhadzujú textil do špeciálnych kontajnerov alebo ak menia napríklad nábytok, tak ho odvezú na zberný dvor. Vo všeobecnosti však pomáha len finančná motivácia a osveta.

 
 

Ľudia vyhadzujú veľké množstvo potravín, lebo sú lacné 

Kto v tomto prípade najviac rieši osvetu?

Neziskové organizácie robia veľmi veľa osvetových aktivít, či už na motivovanie ľudí, aby triedili alebo kompostovali. Napríklad aj keď samosprávy zavádzajú riešenia, tak väčšinou si zavolajú experta z neziskovej organizácie, aby k tomu spravil prednášky. Osvetu robia aj organizácie zodpovednosti výrobcu, ktoré financujú triedený zber, ale čo sa týka vzdelávacích aktivít na školách alebo v obciach, tak väčšinou to robia práve neziskové organizácie.

Máte zmapované, čo ľudia nesprávne a zbytočne vyhadzujú?

Ľudia vyhadzujú mnoho plastov do zmesového komunálneho odpadu. Stále sa v ňom vyskytuje papier aj sklo. Veľké percento tvorí aj potravinový odpad. Ľudia si totiž stále neuvedomujú, že máme lacné potraviny. Minimálne každý deň si vieme kúpiť čerstvé základné potraviny a tým pádom aj veľa vyhadzujeme.

Teraz taká praktická otázka. Idem do obchodu a všade okolo mňa sú mikroténové sáčky. Pri zelenine, ovocí aj pečive nemám zväčša šancu sa im vyhnúť. Pri pulte s mäsom, syrmi a nátierkami sa používajú potravinové fólie. Ani pri drogérií si veľmi neporadím. A teraz som človek, ktorý by sa rád správal ekologicky. Čo mám urobiť?

Máme dve možnosti. V Bratislave a v mnohých väčších i menších mestách sa dnes otvárajú bezobalové obchody, ktoré sú zamerané na potraviny a drogériu. Ak nemáme takúto možnosť, tak si môžeme zadovážiť vlastné vrecúška na pečivo či zeleninu a celý nakúp pobaliť do plátennej tašky. Drogériu si môžeme načapovať. Pri mäse by som skôr odporučila lokálne mäsiarstvo alebo farmu, kde ho balia do vlastného obalu. V prípade drogérii si treba aspoň vyberať výrobky, ktoré sú biologicky odbúrateľné a nebude to ťažká chémia, ktorá by zaťažovala naše životné prostredie.

Netlačí sa aj na to, aby samotné obaly výrobkov boli ekologickejšie?

Čo sa týka obalov, tak by nemalo byť na spotrebiteľovi, aby rozmýšľal pri regáli, ktorý obal je alebo nie je recyklovateľný. Na výrobcov je preto zo strany EÚ aj iných krajín vytváraný tlak, aby balili svoje výrobky len do obalov, ktoré sú recyklovateľné.

Na Západe sú už veľké hypermarkety, ktoré už ponúkajú drogérie, kde si vie zákazník načapovať prípravky do svojich obalov. Má štát nejaké páky, ako „donútiť" obchody, aby aj oni ponúkali takútu možnosť?

Väčšinou tieto zmeny iniciujú samotné reťazce, keďže si to najprv otestujú na Západe a potom to postupne prenesú aj k nám. Už aj dnes existujú lokálne supermarkety, ktoré zaviedli kompostovateľné obaly. Takže ten tlak prichádza zdola od zákazníkov, ktorí si vyžadujú ekologickejšie nakupovanie. Čo sa týka štátu, tak ten jedine môže meniť zákon, ktorý môže rozlišovať alebo motivovať výrobcu. Ak bude mať výrobca recyklovateľné obaly, tak jeho vstupné poplatky v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcu budú nižšie ako obchod, ktorý takéto obaly mať nebude.

 
 

Už dnes sa veľmi rýchlo mení životné prostredie, som sama zvedavá, čo bude za pár rokov

Osobne som prestal piť fľaše z plastových fliaš a náš plastový odpad sa zredukoval o dve tretiny. Na druhej strane sme boli s manželkou na dovolenke na Cypre, kde sme bývali v klasickom rezorte. Každý jeden drink nám museli dávať do nového plastového pohára so slamkou. Teraz moja otázka trocha vyznie pesimisticky, ale takto si ju môže položiť mnoho ľudí. Ak toto dokáže vyprodukovať jeden rezort, aký zmysel má boj proti odpadu u jednotlivca?

Túto otázku sa spýtate vy a potom ešte ďalších milión ľudí. Ak to preto budeme robiť všetci, tak to má zmysel. Čo sa týka komplexov, tak v nich vieme dosiahnuť zmenu buď cez spotrebiteľské správanie, alebo to jednoducho zakážeme. Presne tak, ako to urobila Európska únia, ktorá od roku 2021 zakázala jednorazový plast, ako sú aj vami spomínané slamky.

Prečo sa inak slamky stali symbol boja proti plastu, keď vieme, že sú v prípade plastového odpadu úplne minoritné?

Tie slamky sú čoraz viac viditeľnejšie a oproti minulosti ich teraz použijeme aj päť za deň. Takže niekde sa začať muselo, aj keď ide len maličké percento plastového odpadu. Má to však oveľa širší rozmer, hlavne pri osvete, lebo vďaka nim sme začali nahrádzať aj ďalšie plastové veci.

Vy sa ako odborníčka nebojíte, že ide len o módny trend, ktorý sa môže po čase skončiť?

Myslím si, že toto sa nestane, na koľko vyšlo viacero varovných správ, že klimatické zmeny, ktoré nám boli tak vzdialené, teraz prídu do dvanástich rokov. Už dnes sa veľmi rýchlo mení životné prostredie, preto som sama zvedavá, aké problémy budeme riešiť za niekoľko rokov.

Existuje podľa vás dostupné komplexné riešenie problému s odpadmi?

Existuje niekoľko možností. Jednou z nich je aj cirkulárna ekonomika, ktorá považuje prostredie okolo nás za banku materiálov. Prečo by sme teraz mali ťažiť zdroje, ktoré potom vyhadzujeme na skládky, keď vieme vo veľkej miere využiť to, čo sme už raz vyťažili. Tento princíp je aplikovateľný na rôzne druhy priemyslu, čo si ale vyžaduje určitú transformáciu, aby sme mohli prejsť na udržateľnejšiu formu ekonomiky.

V čom je rozdiel medzi cirkulárnou a súčasnou lineárnou ekonomikou rozdiel?

Áno, v súčasnosti fungujeme na lineárnom modeli. To znamená, že vyťažíme prírodné zdroje, napríklad ropu. Tú získame na jednom konci sveta, potom ju prevezieme na opačný koniec, kde z nej vyrobíme plastovú lyžičku. Túto plastovú lyžičku zase niekde prevezieme, aby ju mohol jednorazovo použiť spotrebiteľ a následne ju hodiť do odpadu, ktorý tu bude ďalších štyristo rokov. Čiže my máme veľký dopad na životné prostredie už pri samotnej výrobe, nasleduje krátka životnosť výrobku a dlhý rozklad na skládke.

Cirkulárna ekonomika dáva dôraz na to, aby sme vyrábali alebo dizajnovali veci, ktoré budú dlhodobo užívateľné a už na začiatku mysleli na to, aký bude ich koniec. Samozrejme, nejaké prírodné suroviny budeme musieť využívať, ale je dôležité, aby sme využívali najmä tie materiály, ktoré už dnes máme prítomné.

Už to aj niekde funguje?

Funguje. Keď idete do Holandska, tak cirkulárna ekonomika na vás kričí z každého kroku. Či už vo forme dopravy, potravinárskeho alebo odevného priemyslu. Holanďania majú ako jedni z prvých firmu, ktorá vyrába smartfóny, ktoré spĺňajú princípy cirkulárnej ekonomiky. Holandsko preto pokojne môžeme označiť za mekku tejto ekonomiky, pretože ju ľudia aplikujú v každodennom živote bez toho, aby si to uvedomovali.

Ako dlho to zavádzali?

Cirkulárna ekonomika je oficiálnou politikou od roku 2015. Holanďania to však riešili niekoľko desiatok rokov dopredu. Už viac ako desať rokov majú zakázané skládkovanie. Oni teda oveľa skôr začali so zákazmi najhorších foriem odpadov.

 
 

Musíme sa výrazne zlepšiť v triedení odpadu

Ako sme na tom na Slovensku?

V cirkulárnej ekonomike sme na začiatku, keďže stále nemáme vyriešené problémy s odpadmi. Stále 65 percent končí na skládkach, čiže musíme vyriešiť ich triedenie a znížiť to číslo len na desať percent. Na Slovensku máme však množstvo lokálnych značiek, ktoré vyrábajú produkty spĺňajúce dizajn pre cirkularitu. Navyše sa tešia u ľudí veľkej obľube.

Vieme si povedať aj nejaké lastovičky, ktoré stoja za pozornosť?

V cirkulárnej ekonomike ešte nemáme takýto ostrovček, ale máme regióny a samosprávy, ktoré dosahujú veľmi vysokú mieru triedenia a recyklácie. Napríklad Ponitrianske združenie, v ktorom sú združené obce, ktoré majú rovnako nastavené podmienky v triedení odpadu. Tieto samosprávy dosahujú až 45-percetnú mieru triedenia, čo už je európska úroveň. Zo samospráv môžem vyzdvihnúť Palárikovo, Nemšovú alebo Dubnicu nad Váhom.

Realita nulového odpadu je asi ilúzia. Kde by to naša spoločnosť mohla dotiahnuť v realistických odhadoch?

Vo svete niektoré regióny dokážu vytriediť až 85 percent odpadu. Aj na Slovensku by sme sa mohli dostať k podobnému číslu. Zistili sme to z našich analýz zmesového odpadu. Nevytriediteľný zmesový komunálny odpad, ktorý by sme museli ukladať na skládky, by tým pádom tvoril podľa našich analýz len 13 percent.

V súčasnosti je naša spoločnosť postavená na spotrebu. Ak by sme tento kolobeh narušili, tak by podľa niektorých ekonómov hrozili vážne ekonomické škody. Dá sa teda nabehnúť na nový systém, aby neprišla ekonomická kríza, ľudia nestratili prácu a neklesla životná úroveň?

Všade, kde boli zavedené opatrenia cirkulárnej ekonomiky, tak sa vytvorili nové pracovné miesta. Minulý rok bolo v Nórsku, iba v cirkulárnej oblasti, vytvorených 40-tisíc nových pracovných miest. Vo Francúzsku je to tiež niekoľko desiatok tisíc, o Holandsku ani nehovorím. Ak teda prejdeme od pásovej výroby k službám, tak sa vytvoria aj nové pracovné miesta a ukazujú to aj príklady zo sveta.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?