08. 01. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Digitálna nomádka: Cestovať sa naučíte za chvíľu, najťažšie sú neustále lúčenia

Silvia Púchovská v rozhovore hovorí o plusoch a mínusoch kočovného života.

Silvia so svojimi priateľmi
Silvia so svojimi priateľmi Foto: Archív Silvia Púchovská

Silvia sa vzdala istôt, dala výpoveď a rozhodla sa cestovať. Po čase sa z nej stala digitálna nomádka, teda ponúka svoje zručnosti z marketingu cez internet. K práci tak potrebuje len notebook a kvalitné pripojenie, inak sa môže nachádzať kdekoľvek na svete. Takýto kočovný život má však aj negatívne stránky. Silviu najviac trápia medziľudské vzťahy. Za najhoršie totiž považuje dlhé odlúčenie od rodiny a blízkych kamarátov.

Čo sa dočítate v rozhovore so Silviou Púchovskou?

Prečo sa vzdala istôt a rozhodla sa cestovať
Ako sa stala digitálnou nomádkou a čo to v praxi znamená
Ako si udržuje pri práci sebadisciplínu
Čo je najväčší problém pri kočovnom živote
Či sa chce aj usadiť

Silvia Púchovská
Silvia Púchovská Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Mali ste dobrú prácu v Dánsku, stály príjem a vybudované určité zázemie. Najskôr ste si zobrali ročné neplatené voľno, aby ste mohli cestovať, neskôr ste dali nadobro výpoveď. Čo vás k tomu viedlo?

Keď som skončila vysokú školu, tak som na cestovanie nemala peniaze. Navyše som si našla stáž v Dánsku a následne aj dobré zamestnanie. Po čase som si niečo našetrila a mohla som si urobiť aj pauzu v projektoch, ktoré som mala v práci rozrobené. Áno, najskôr som si urobila ročnú kariérnu pauzu, počas ktorej som bola v Berlíne a v Južnej Amerike. Vďaka tejto ceste som spoznala veľa inšpiratívnych ľudí a keď som sa vrátila do kancelárie, tak som tam už nevedela obsedieť. Rozhodla som sa preto, že odchádzam nadobro a išla som na cestu do Strednej Ameriky.

Ocitli ste sa v Strednej Amerike bez práce, nejakých väčších kontaktov. Aký bol váš cieľ alebo plán?

Po Strednej Amerike som cestovala osem mesiacov, a to z Panamy do Mexika. Na cestovanie som si musela nejako zarobiť. Skôr som robila klasické práce v hosteli, neskôr v reštaurácii. Chcela som však využiť aj svoje pracovné skúsenosti z marketingu, ale aj blogovania, ktorému som sa venovala vo svojom voľnom čase. Zhodou náhod som spoznala mladú ženu, ktorá mi povedala, že svoje zručnosti môžem predávať aj online.

A takto ste sa dostali k digitálnemu nomádstvu?

Áno.

Čo to v praxi znamená?

Digitálne nomádstvo je životný štýl, ktorý umožňuje pracovať na diaľku, teda online. Môžem cestovať a popritom pracovať z rôznych miest.

 

Práca z pláže? To je len mýtus

Pýtal som sa ľudí, čo si predstavujú pod pojmom digitálny nomád. Odpoveď zväčša znela, že sú to ľudia, ktorí pracujú z pláže a majú veľa peňazí, keďže toľko cestujú. Čo je na tom pravdy?

Čo sa týka peňazí, tak je to v závislosti od človeka a funguje to ako v klasickom podnikaní. Napríklad niekto môže robiť junior grafického dizajnéra, iný zas už môže byť riaditeľ grafických štúdií. A práca z pláže? Tak to je mýtus. Bežne digitálni nomádi pracujú zo zdieľanej kancelárie (Coworking space) alebo kaviarní. Vo všeobecnosti by to malo byť tichšie miesto, produktívne prostredie, kde nefúka alebo nepáli slnko. A samozrejme, musí tam byť dobré internetové pripojenie.

Ako jednu z profesií ste spomenuli grafického dizajnéra, vy ste však začínali ako virtuálna asistentka. Čo si pod tým máme predstaviť?

Áno, začínala som ako virtuálna asistentka v marketingu, čiže som vlastne robila to isté ako v Dánsku, teda marketingovú koordinátorku. Pomáhala som iným spĺňať ich marketingové plány a predávať ich produkty, všetko online.

Mohli by ste to popísať podrobnejšie?

Vždy som sa zameriavala na obsahový marketing, ako je vytváranie blogov, písanie článkov, spravovanie sociálnych sietí, organizovanie online eventov, e-commerce atď.

 

Prvého klienta som si našla zo dňa na deň

Predstavme si, že som niekde v Strednej Amerike, mám notebook, dobré internetové pripojenie a chcem začať pracovať. Ako si zoženiem klienta?

Na internete existujú rôzne globálne databázy, v ktorých sa sústredí množstvo ľudí, ktorí hľadajú alebo ponúkajú prácu. Druhý spôsob je potom cez Google, kde si hľadáte konkrétnu pozíciu s presným zadaním.

Ako dlho vám trvalo, kým ste si našli prvého zákazníka?

Mala som šťastie, že to bolo veľmi rýchlo, v podstate zo dňa na deň. Tiež som si vytvorila profil na jednej z online databáz, uviedla som konkrétne zručnosti, aj aký typ klienta hľadám. Potom som poslala životopis a sprievodný list desiatim potenciálnym klientom. Jedna z nich bola moja prvá klientka z Kanady.

Zaujíma ma aj fungovanie medzi vami a zákazníkom. Máte uzatvorené nejakú zmluvu alebo všetko je to len na dobré slovo?

Zo začiatku som mala len cez email potvrdenú spoluprácu. Nebrala som ani žiadne preddavky za prácu. Pri prvých klientoch to nebol vôbec problém, až kým sa nestalo, že mi jeden nezaplatil. Odvtedy mám pravidlo, že s každým mám uzatvorenú zmluvu, kde má konkrétne napísanú odmenu, úlohy, ktoré mám na starosti a dopredu si beriem 50 percent z dohodnutej sumy.

IMG_6307.jpg
Foto: Archív Silvia Púchovská
 

Cestovať a byť pánom svojho pracovného času znie na prvé počutie fantasticky. Zrejme však musíte mať pri takomto fungovaní aj dobrú sebadisciplínu.

Myslím si, že keď niekto ide na svoju prvú cestu, na ktorej chce aj pracovať, tak by nemal mať veľké očakávania od svojho pracovného času. Bude chcieť spoznať dané miesto a na prácu už veľa času nezostane. Čím častejšie sa však na takéto nomádske cesty chodí, tak si človek vytvára svoju rutinu a už má presne vyhradené, koľko hodín z dňa sa bude venovať svojej práci.

Niekde prídete na pár týždňov, možno mesiacov. Spoznáte nových ľudí, zrejme aj kamarátov. A potom sa jedného dňa pohnete ďalej. Z pohľadu medziľudských vzťahov s tým nemáte problém?

V nomádstve sú medziľudské vzťahy to najťažšie. Toto spomínam aj v mojej knihe, ktorá tento rok vyšla. Cestovať, ako si kúpiť letenky alebo objednať si ubytovanie, sa človek naučí rýchlo. Pracovné veci, čiže nájsť si klienta, vytvoriť si svoj online biznis. Nie sú to jednoduché veci ale kto chce, ten to zvládne. No medziľudské vzťahy, byť ďaleko od rodiny a udržať si svoj vzťah s priateľmi, tak to je naozaj veľmi náročné. Pred dvomi rokmi som kvôli tomu veľmi rozmýšľala, ako pokračovať ďalej. Práve preto som prestala cestovať rýchlo a teraz mám dve základne. Jedna je v Bratislave, kvôli rodine a práci, keďže mám väčšinu klientov zo Slovenska a druhá je na Bali, kvôli nomádskej komunite a surfovaniu, ktorému sa venujem.

 

Destináciu si vyberám podľa surferských možností

Medzi top destináciami pre digitálnych nomádov je spomínané Bali, ale napríklad aj Praha a Budapešť. V čom sa líšia od Bratislavy, ktorá nie je taká atraktívna?

Áno, Praha a Budapešť patria medzi najznámejšie nomádske mestá v Európe pre taký typ nomádov, ktorí nechcú žiť na pláži, ale vo veľkých mestách. Pri Bratislave vidím dva dôvody, prečo nie je až taká atraktívna. Prvý je, že sa tu ťažko hľadá ubytovanie na krátkodobý pobyt. Sama s tým mám problém, keď neviem niečo nájsť na dva, tri mesiace za relatívne dobrú cenu. Druhý je, že tu síce sú coworkingové kancelárie, ale väčšinou sú slovensky orientované a nelákajú nomádov zo zahraničia.

Spomínali ste, že na Bali aj surfujete. Ako sa žena, ktorá sa narodí na Slovensku, spočiatku pracuje v Dánsku, dostane k tomuto športu?

K surfovaniu som sa dostala práve počas života v Dánsku. Žila som tu dosť nezdravým spôsobom života a nevenovala som sa žiadnemu športu. Kamaráti zo Slovenska raz organizovali surfcamp v Maroku. Pridala som sa k nim, skúsila som to a pochopila som, že ak sa to chcem naučiť, tak sa tomu musím dlhodobo venovať.

051A9566.jpg
Foto: Archív Silvia Púchovská
 

Destinácie si vyberáte také, aby sa tam dalo surfovať?

Áno. Surfovanie však nie je len šport, ale aj životná filozofia. Som vo veľkom spojení s prírodou, vďaka čomu si aj môj pracovný čas organizujem podľa vĺn. Ak sú vlny dobré, tak idem na vodu, ak nie, tak pracujem.

Ako dlho ste sa učili surfovať?

Surfujem už tri roky, ale stále sa učím, keďže je to šport, ktorý sa učíte celý život. Takže už viem chytať vlny, pokiaľ nie sú veľmi veľké.

 

Digitálnym nomádom môže byť človek aj celý život

Je podľa vás možné fungovať ako digitálny nomád po celý život? Teraz narážam na určitý bod v živote, kedy sa zrejme každý človek potrebuje usadiť.

Podľa mňa digitálnym nomádom môže byť človek po celý život. Aj ako rodina s deťmi, keď sú partneri rovnako naladení. Vnímam však aj trend, že najprv každý cestuje rýchlo, neskôr ľudia postupne spomalia, lebo každý chce mať okolo seba svoju komunitu či domov.

Vy ste ako na tom?

Ja som momentálne spomalila a som v štádiu, že sa rozhodujem či bude tráviť viac času v Bratislave alebo na Bali. Cítim to tak, že ten domov by mal byť na jednom mieste, kde trávim viac času. Krása je však tom, že ak pracujem online, mám väčšiu slobodu a môžem pracovať z rôznych miest či krajín.

IMG_5170.jpg
Foto: Archív Silvia Púchovská
 

Komentáre ( 0)