31. 01. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Začínal bez peňazí len s víziou v hlave: Ich technológiu teraz využívajú po celom svete

Radoslav Tóth v rozhovore porozprával, ako sa dá vypracovať z „garáže" až medzi svetovú špičku.

Radoslav Tóth
Radoslav Tóth Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Začiatkom tohto tisícročia len máloktorý Slovák poznal, resp. používal streamovanie. Radoslav Tóth spolu s kamarátmi však boli fanatici do technológií a postupne sa mu začali venovať. Netušili, že niečo také bude mať úspech, len ich bavilo prinášať v priamom prenose koncerty či športové zápasy na internet. Teraz ich technológiu využívajú milióny ľudí po celom svete.

Čo sa dočítate v rozhovore s Radoslavom Tóthom?

Za akých podmienok začal podnikať?
Kedy a prečo sa začal zaujímať o streamovanie?
Ako vyzeralo prvé streamovanie?
Kedy nastal zlom a začali túto technológiu vnímať vo svete?
Ako sa na Slovensku podniká?
Prečo si váži firmy, ktoré na Slovensku ostávajú?

Aké boli vaše začiatky? Kedy ste sa dali na dráhu podnikania?

Hral som profesionálne hokej, no skončil som s ním a našiel som si svoju prvú prácu. Tá ma však nebavila a nebola ani dobre platená. Už vtedy ma lákalo internetové video, v tom čase však existovali len IP bezpečnostné kamery, teda kamery, na ktoré sa dalo napojiť. Za prvú výplatu som si práve takúto kameru kúpil. Prvé pokusy v podnikaní skrachovali, ale stále som sa krútil okolo videa. Zopár ľudí sa dalo dokopy a začali sme sa venovať streamovaniu športových prenosov.

To sme v ktorých rokoch?

Asi 2005 až 2007. Musím podotknúť, že my sme sa nevenovali produktu ale produkcii. Po tisíckach priamych športových prenosoch a takto získaných vedomostiach, sme napokon vytvorili naše vlastné streamovacie zariadenie, ktoré vstúpilo na trh v roku 2013. Takže cesta bola dosť dlhá.

 

Vôbec som nevedel, že raz z toho bude veľký boom

Vrátim sa ešte na počiatok tejto cesty. V roku 2005 bolo streamovanie na Slovensku ešte v plienkach. Ako ste sa vôbec k nemu dostali? Kde vznikla prvotná myšlienka?

Vždy ma zaujímali technológie, hlavne video segment na internete. Vtedy som vôbec nevedel, že raz z toho bude veľký boom a vôbec som sa na to nepozeral cez peniaze. Bol som jednoducho samouk, ktorého niečo bavilo. Navyše som mal šťastie, že som stretol určitých ľudí. Čiže išlo o zhodu okolností a mix nejakých udalostí, ktoré ma priviedli k streamovaniu.

V ktorom odvetví bol v tom čase záujem?

Hlavne išlo o šport, na ktorí sa vlastne doteraz orientujeme. Robili sme však aj živé prenosy koncertov a konferencií. S jedným koncertom sme v tom čase urobili aj rekord v sledovanosti na internete. Myslím, že ho sledovalo až 10-tisíc ľudí. To boli presne tie momenty, kedy sme ešte mesiac žili z eufórie a videli sme, že to celé dáva zmysel.

Spomínate si aj na prvé streamovanie? Ako to vyzeralo?

Vždy to boli všelijako poskladané počítače a jednoduchá kamera (úsmev). V tých začiatkoch bol problém zohnať aj „naberacie" karty, ktoré umožňujú prepojiť kameru s počítačom na diaľku.

Nebol problém aj s dostupnosťou internetu?

Áno, vo všeobecnosti bol s tým obrovský problém. My sme ale spolupracovali s jedným operátorom, ktorý nás dokázal skoro všade pripojiť na internet. Úplne najväčší strop bol, keď nás pripojili na hrade Devín. Vtedy sme z hradnej veže chytali signál až z komína Matadorky v Petržalke.

Mali ste na začiatku aj nejaký kapitál?

Nemal som nič. Začal som úplne od nuly. Zobral som si nejaký osobný úver alebo som išiel do prečerpania na účte. Rádovo sa bavíme o pár tisíc eur, možno aj menej.

 

Cením si firmy, ktoré začnú na Slovensku podnikať a aj tu odvádzajú dane

Hovorili ste už o roku 2013, ktorý bol pre vás zlomový. Na trh sa dostalo vaše streamovacie zariadenie a založili ste startup. Ako ste sa dostali do povedomia?

Zisťovali sme si, kde sú najväčšie technologické výstavy a napokon sme sa ocitli v Las Vegas. Tu bol o náš produkt veľký záujem. Keď sa ale na to pozerám spätne, tak my sme nemali žiaden plán B. Plán A bolo ísť na výstavu, ale vôbec sme neboli pripravení na to, čo sa bude diať potom (úsmev). Nemali sme vlastných obchodníkov, nemali sme pripravené, ako to celé budeme podporovať atď. Podobné situácie sa udiali niekoľkokrát. Žiaľbohu, učili sme sa na vlastných chybách.

Po celý čas hovoríte o tíme. Koľko ľudí ho od úplného počiatku tvorí?

To je troška komplikovanejšie. Najprv sme sa vyčlenili z inej firmy, aby sme vytvorili súčasnú spoločnosť. Spolupracovali sme a spolupracuje s viacerými, ale to jadro tvoria traja ľudia.

Ako sa na Slovensku zakladá startup?

Tento pojem sme nikdy nepoužívali, rovno sme založili firmu (úsmev). V samotnom začiatku sme nemali s ničím problém, okrem jedinej byrokracie, a to bola registrácia DPH. Bolo to práve v čase, keď sa zmenili pravidlá, že DPH nedostanete automaticky. Toto považujem za najväčšiu bariéru a zobralo mi to dosť času.

Predsa len na Slovensku máme niekoľko skvelých značiek, ktoré patria medzi svetovú elitu. Na druhej strane asi nemožno hovoriť o bezproblémovou podnikateľskom prostredí. Ako to vy vnímate?

Byrokracia je skoro všade, dane sa okrem daňových rajov musia platiť všade, možno nám pokrivkáva elektronizácia, ale zlepšuje sa to. Sú krajiny, kde je to lepšie, ale aj opačne. Preto si myslím, že na Slovensku to nie je žiadna katastrofa. Dosť si cením firmy, ktoré začnú na Slovensku podnikať a aj tu odvádzajú dane. O takúto filozofiu sa snažíme aj v našej firme.

 

Naše technológie používajú takmer všade vo svete

Vy však máte kancelárie aj vo Veľkej Británii a USA. S čím to súvisí?

V USA preto, lebo ak nie ste americká firma, tak sa tam s vami nikto nebaví. Tak sme si urobili takéto krytie. Vôbec si netreba predstavovať kanceláriu, kde niekto celý deň sedí. Celý chod vieme spravovať na diaľku. A vo Veľkej Británii išlo o čisto technickú vec, kedy sme potrebovali niečo fakturovať, ale potrebovali sme bankový účet v Británii.

V koľkých krajinách teda používajú váš softvér?

Je ich už naozaj veľa. Možno by sa dalo lepšie odpovedať, kde sa nepoužíva. Tých je len pár. Zaujímavé ale je, že nemáme zákazníka v Turecku, kde sú peniaze a kde je šport veľmi populárny.

Ako to teda funguje v praxi?

V televízii pri priamom prenose existuje strihač, ktorý dostáva pokyny od režiséra. Plus pri športovom prenose je ešte operátor pre opakovačky, ktorý obsluhuje dve kamery. Teraz si zoberte, že idete na šesť kamier, koľko ľudí potrebujete. U nás to všetko zvláda jedna osoba a to práve kvôli jednoduchému workflow (pracovný proces, pozn. red.).

V čom sa za tie roky zmenili športové prenosy?

V televízii alebo na internete?

Aj, aj.

Na internete sa ľudia snažia zvýšiť kvalitu obrazu, pridávať viac kamier a opakovačky. V televízii je veľký dopyt po virtuálnej grafike. Veľmi sa investovalo aj do rôznych senzorov, z ktorých sa potom dajú povyťahovať rôzne športové štatistiky.

Na začiatku to bol prerobený počítač a jednoduchá kamera. Teraz je to malý kufrík. Čo môžeme očakávať v budúcnosti?

Kamery na štadióne budú napojené na sieť a človek sa už len hocikde prihlási na počítač a bude môcť z neho všetko ovládať. Zjednodušene, všetko bude na cloude.


Radoslav Tóth začínal ako samouk, ktorý sa začal venovať vysielaniu videa na internet už v roku 2005. Neskôr sa spojil s ďalšími dvoma kamarátmi a spolu vyvinuli streamovací systém, čo viedlo až k založeniu vlastnej spoločnosti. Streamstar sa uchytila aj vo svete, keď jej technológie používajú menší užívatelia, ale aj veľké televízne spoločnosti v mnohých krajinách. Malá bratislavská firma sa koncom roka dočkala aj veľkého úspechu, keď do nej investovala svetoznáma spoločnosť JVCKENWOOD.

Komentáre ( 0)