19. 03. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Jozef Iľko: Narážky od ľudí vnímam. Na trefných sa zasmejem, zlomyseľné beriem horšie

Slovenský meteorológ v rozhovore porozprával o svojom živote, ale aj o profesionálnej kariére.

Jozef Iľko
Jozef Iľko Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Jeden z najznámejších meteorológov na Slovensku oslávil pred pár týždňami životné jubileum. Napriek vysokému veku sa vôbec nechystá spred kamier stiahnuť, pretože, ako sám hovorí, práca mu pomáha udržiavať sa v dobrej duševnej kondícii.

Čo sa dočítate v rozhovore s Jozefom Iľkom?

Ako si spomína na svoje detstvo počas vojny
Ako sa dostal k meteorológii
Čo všetko zažil počas svojej kariéry
Ako vníma narážky na svoju osobu
Ako dlho chce ešte predpovedať počasie

 

Meteorológiu som dlho nevnímal, dokonca som začal študovať niečo iné

Nedávno ste oslávili 80. rokov. Ako sa cítite?

Cítim sa dobre. Uvedomujem si, že už ide o vysoké číslo, ale nejako ma to neťaží.

Pred pár mesiacmi ste museli ísť aj na operáciu. Už je všetko v poriadku?

Áno, už je to v pohode. Už som sa vyliečil a zotavil. Zvládol som aj potrebnú regeneráciu a rehabilitáciu a je to všetko v poriadku.

Pochádzate z malej obce Lastovce na východe Slovenska. Ako si spomínate na svoje detstvo?

Narodil som sa 14 dní pred vznikom prvého Slovenského štátu, moje detstvo sa mi tak spája s vojnou. Pamätám si, ako prechádzal cez našu obec front a vždy nám niečo hrozilo a museli sme sa na niečo nepríjemné pripravovať. V pamäti mi utkvelo aj to, keď museli kvôli frontu celú obec na 14 dní evakuovať. Po skončení vojny som začal chodiť na základnú školu. V tomto období sa ekonomika len rozbiehala a bolo nedostatok základných potravín a oblečenia. Samozrejme, ako dieťa som to vnímal inak a prežil som klasické detstvo, ako iné deti v tomto období.

Meteorológia nepatrí k vysnívaným detským povolaniam. Kedy ste dospeli k presvedčeniu, že chcete byť meteorológom?

Ako dieťa som asi ani nevedel, čo je to meteorológia. Vnímal som možno akurát tak predpoveď počasia v rádiu, keďže televízia ešte vtedy nebola. Pre meteorológiu som sa nerozhodol na základnej ani na strednej škole. Dokonca nejaký čas trvalo, kým som si ju vybral na vysokej škole. Pôvodne som začal študovať pedagogickú kombináciu matematika, fyzika. Po treťom ročníku sme však dostali možnosť, že nemusíme v tejto kombinácii pokračovať, ale mohli sme si zvoliť špeciálny odbor. Mne sa najviac zapáčila špecializácia meteorológia, klimatológia, ktorú som študoval zvyšné dva roky.

Prečo práve táto špecializácia?

Nechcel som byť učiteľom na strednej škole, keďže by ma toto povolenie veľmi nebavilo. Zvolil som si preto túto praktickú špecializáciu, ktorá bola pre mňa veľmi atraktívna. Po štúdiu navyše každý dostal umiestnenie.

Čo vás na tejto vede najviac fascinuje?

Najviac ma fascinuje to, že môžem stále poznávať nové veci, pretože počasie je každý deň iné. Rád sa učím nové veci, rád ich analyzujem a premýšľam nad nimi. Takže toto ma najviac baví. Teraz, keď ešte žijeme v epoche globálneho otepľovania, tak aj počasie sa javí inak, ako to bolo v minulosti a určite nejde len o každodennú rutinu.

Jozef Iľko
Jozef Iľko Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Moja práca je môj koníček, preto sa jej venujem aj na dôchodku

Vaša kariéra je veľmi pestrá. V skratke uvediem. Dlhoročná spolupráca so SHMÚ, niekoľkoročné zastupovanie Československa vo Svetovej meteorologickej organizácii v Ženeve alebo práca na letisku Sliač. Navyše takmer päťdesiat rokov spolupracujete s rôznymi médiami. Na ktoré obdobie si spomínate, že bolo pre vás najkrajšie, možno najpodnetnejšie?

Ťažko vypichnúť niektoré obdobie, lebo každé bolo svojím spôsobom špecifické. Spomínam si aj na časy, ktoré ste nespomenuli, a to dvojročná základná vojenská služba. Dôležité bolo pre mňa to, že som dostal vojenskú odbornosť - vojenský meteorológ na letisku v Bratislave. Takže toto bolo pre mňa naozaj zaujímavé obdobie. Neskôr som dvanásť rokov pôsobil na letisku Sliač, potom som prišiel do Bratislavy, kde som viedol útvar výskumu. Zapakujem, nemôžem preto vypichnúť niektoré z týchto období, keďže si rád spomínam na každé jedno z nich.

Ako bolo v tej Ženeve?

V Ženeve boli odborníci z celého sveta a išlo o Globálny systém meteorologických pozorovaní. Tento systém funguje tak, že pozorovania na všetkých staniciach na svete sa robia rovnako, podľa jednej príručky. Následne sa všetky údaje zo staníc dávajú do čísel a urobí sa šifrovaná správa, ktorej rozumejú meteorológovia na celom svete. Takže v tomto som zastupoval ešte Československo na zasadaniach v Ženeve.

Vy ste však neskončili s prácou ani na dôchodku.

Keďže moja práca je aj môj koníček, tak som v nej pokračoval a pokračujem aj na dôchodku. Tesne pred dôchodkom ma oslovila jedna súkromná firma, ktorá vyrábala Počasie pre Slovenskú televíziu, kde som učil „rosničky", ako majú správne prezentovať predpoveď počasia. Popritom som už začal chodiť aj do Televízie Markíza a spolupracovať s Teleránom.

Ako vyzerá vaša každodenná práca? Povedzme príprava do Telerána.

Podklady si pripravujem už večer, aby som mal dostatok času si všetko pozrieť, lebo je toho naozaj veľa. Dnes už je našťastie internet, kde si človek nájde naozaj všetko, čo potrebuje na vytvorenie kvalitnej predpovede počasia.

Pracujete len s verejne dostupnými dátami?

Áno, všetko sú verejne dostupné dáta, ale sú na portáloch, ktoré sú určené len pre odborníkov.

Takže vám stačí na predpoveď len počítač a pripojenie na internet?

Presne tak.

Trocha odľahčene. Nie ste aj meteosenzitívny? Naznačuje vám zmenu počasia aj vaše telo? (úsmev)

Nie, telo nepoužívam (úsmev). Sú ale situácie, pri ktorých mám zažívacie ťažkosti a potom si podľa predpovedí upravím stravovací režim.

Dotknem sa aj globálneho otepľovania. Spôsobujú ho výlučne ľudské aktivity? Alebo sú tam aj vplyvy, ktorým nemôžeme zabrániť?

Globálne otepľovanie je parketa klimatológov. Síce ho vnímam ako meteorológ, ale neviem povedať jeho príčinu. Čo môžem povedať, tak počasie sa počas tejto epochy správa inak. Vyskytujú sa situácie, ktoré sú pre mňa prekvapujúce. Počasie robím viac ako 50 rokov, a predsa sa vyskytnú procesy, ktoré ma prekvapia. Toto sa dá vysvetliť jedine tým, že atmosféra je teplejšia, tým pádom energeticky bohatšia. Tepelná energia sa zmení na pohybovú vzdušných prúdov a môžu tak vznikať búrky, tornáda atď. To by som už však zachádzal do odbornej prednášky.

Jozef Iľko počas rozhovoru
Jozef Iľko počas rozhovoru Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Pranostiky už vôbec nevychádzajú a nové nemá zmysel vymýšľať

Pri rýchlych a nečakaných zmenách dostávajú zabrať aj rôzne pranostiky. Nie je čas na ich aktualizáciu? (úsmev)

Na úvod poviem, že pranostiky vznikli z toho, že ľudia si nevedeli vysvetliť nejaké prírodné javy. A keď medzi nimi našli nejakú zákonitosť alebo pravidelnosť, tak vznikla pranostika. Medzi tie, ktoré majú racionálny základ, patrí pranostika o troch ľadových mužoch (Pankrác, Servác, Bonifác, pozn. red.), ktorí prinášajú ochladenie na začiatku mája. Podobne je to aj s Medardom, ktorý je 8. júna - Medardova kvapka, štyridsať dní kvapká alebo príchod Martina na bielom koni.

Spomenuli ste asi tri najznámejšie, ale už ani tie asi nevychádzajú.

Áno, v súčasnosti už nemajú opodstatnenie. A keďže dnes už máme oveľa presnejšia dáta, tak na vznik nových už nevidím zmysel.

Ak počasie nevychádza podľa predstáv ľudí, tak si to samozrejme „zlízne" meteorológ. Ako vnímate takéto vtipy, ktoré o vás kolujú na internete?

Ak je to nejaká vtipná a trefná poznámka, tak sa rád zasmejem. Horšie beriem, keď je nejaká zlomyseľná.

Vrátim sa oblúkom na začiatok rozhovoru. Máte osemdesiat rokov, ale stále ste v dobrej fyzickej aj psychickej kondícii. Ako si ju udržiavate?

Hovorím tomu komplexná bioúdržba (smiech). Veľmi rád sa hýbem. Chodím hrávať tenis, jeden alebo dvakrát do týždňa po celý rok, keďže dnes sú už aj kryté kurty. Okrem toho sa snažím každý deň chodiť s paličkami nordic walking, ktoré sú veľmi dobré na fyzičku. Čo sa týka duševnej stránky, tak mi veľmi pomáha moja práca, ale veľmi rád riešim aj sudoku.

Ako dlho sa ešte plánujete venovať predpovedi počasia?

Zatiaľ som v takej kondícii, že ma to baví. Považujem to za svoju dennú potrebu, pretože si neviem predstaviť, že by som bol na zaslúženom odpočinku. Ak by som totiž celý deň nič nerobil a stále len oddychoval, tak by môj organizmus veľmi rýchlo schátral.

Komentáre ( 0)