25. 04. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Zuzana Žigová

Sexuológ André: Ak vás dieťa prichytí pri sexe, netreba z toho robiť tragédiu

Zmenil sa aj ideál krásy, ženy si viac vyberajú mužov podľa spoločenského statusu.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Alyona Budkivska/shutterstock.com

Nevera, sex či vzťahy. Ľudia sa stále o tom rozprávajú, porovnávajú aj priklášľujú. Snáď ani univerzálne pravidlá v týchto prípadoch neexistujú, keďže každý vzťah ovplyvňuje niekedy až príliš veľa faktorov.

O tom, či sa priznať k nevere, či robia ženy chybu ak zakazujú mužom pozerať porno, kedy hovoríme o úchylkách, či kedy sa s deťmi začať rozprávať o sexe, porozprával sexuológ Ivan André. Je zároveň aj psychiatrom, od roku 1989 pôsobil na Psychiatrickej klinike v Nemocnici Staré Mesto, po 10 desiatich rokoch sa stal zástupcom prednostu kliniky. Teraz pacientov vyšetruje v ambulancii v Nemocnici sv. Michala v Bratislave. Pôsobí aj ako súdny znalec v odvetví psychiatria a sexuológia. Je ženatý a má tri deti.

Do akého veku vedú Slováci aktívny sexuálny život? Vieme porovnať mužov a ženy?

V bežnom partnerstve, manželstve, ktoré je zapojené do bežného kolobehu života dochádza k intímnemu styku v priemere jeden až dvakrát do týždňa.

Žena začína žiť plnohodnotným sexuálnym životom neskôr. Dievča, okolo 19 – 20 rokov ešte málokedy prežije orgazmus. Žena takú najväčšiu slasť a pôžitok zažíva okolo 40. Keď je už aj odbremenená od základných povinností, čo sa týka starostlivosti o malé deti, je vyrovnanejšia.

U mužov tá výkonnosť vrcholí medzi 30 až 40 rokmi, potom trošku klesá. Po 50-ke sa situácia výrazne mení. Nastáva „mužské klimaktérium“,  je to spojené s poklesom testosterónu aj poklesom pohlavnej výkonnosti.  

Vieme povedať tú hranicu?

Presná hranica neexistuje, to je individuálne, môžeme sa rozprávať o generačnom období. Povedal by som že hranica je 50. Tu sa to už „otáča“, že žena by aj chcela, ale muž už nevládze.

Muži po 50 sa často obracajú na mladšie ženy, čo môže byť znakom, aj často je, akoby si chceli ten svoj život duplikovať a akoby sa nevedeli vyrovnať s tým, že sú vo vyššom veku a sú slabší a u mladších žien nachádzajú útechu. Je to zbytočné konanie, môže to narušiť integritu rodín. Vplýva to aj už na dospelé deti, povedzme okolo 30, ktoré si už samy zakladajú rodiny. Veľmi citlivo vnímajú osud svojej rodiny a rodičov a keď tam vidia rozklad, tak to negatívne vplýva na ich ďalší život.

 

Niektorí muži žijú dvojakým životom

Sme schopní, na základe nejakých štúdií alebo dát povedať, či pribúda nevery v posledných rokoch?

Presné údaje nemáme. Nevier zrejme pribúda a súvisí to aj so spôsobom života, či s ekonomickým rozvojom. 

Napríklad, sú muži, ktorí žijú dvojakým životom. Zachovávajú si kontakt s manželkou aj s druhom partnerkou. Nehovorím, že je to ľahké, často sú to situácie, kedy je ten muž akoby rozpoltený, nerobí to dobre jeho zdravotnému stavu, žije v strese. Takáto vec samozrejme oslabí kompaktnosť rodiny, aj keď sú manželky, ktoré sa cez to dokážu preniesť. Existujú aj výnimky, ale vo väčšine prípadov ide o bolestivé prípady a šťastný rozvod neexistuje.

Hovorí sa, že muži k nevere nepotrebujú city.

Je viac typov mužov. Niektorí muži sú menej emočne ladení, ale nie je pravda, že sú takíto všetci muži. Bežní muži majú citový život a aj takéto situácie intenzívne prežívajú.

Vraj najväčšou chybou je priznať sa k nevere? Je to pravda? Mala by sa podľa vás nevera odpúšťať?

Platí taká nepísaná formulka v spoločnosti, že to treba zatĺkať. Táto myšlienka sa odvíja od českého lekára, profesora a sexuológa Miroslava Plzáka. Na tom je asi veľa pravdivého. Ja si myslím, že pokiaľ sa stalo niečo jednorazové a náhodné a nebolo to cielené, tam je lepšie o tom nehovoriť. 

Napríklad, že jeden z partnerov je odcestovaný, na podujatí  kde sa oslavovalo a pilo a došlo tam k jednorazovej aktivite, ale neznamená to nič pre budúcnosť. Pokiaľ ide o hlbšie a čo sa systematicky a dlhodobo vyvíja, tam už mlčať nemá veľký význam.

Dá sa nevera odpustiť?

Závisí od partnerov a ako hodnotia vývoj a spoločný život. Možno sa dá.

Čo si myslite o návštevách swingers party či výmenách partnerov? Môže takáto obojstranná a kontrolovaná nevera pomôcť vo vzťahu, ktorý sa stal rokmi možno stereotypným?

Je to téma, o ktorej sa dnes hovorí. Ja pokladám tieto názory za úplne scestné. Sú ľudia, ktorí v tom vidia pokrok a pomoc. Ale z môjho pozorovania života je to niečo, čo nemôže prispieť alebo len zdanlivo. Ale v celkovom pohľade to ničí nielen sexualitu, ale aj človeka samotného.

Mnohé ženy netolerujú svojim partnerom sledovanie porna. Robia chybu?

Stretol som sa s tým. Myslím, že pokiaľ sa muž stáva otrokom porna, že uprednostňuje porno a pozeranie takýchto materiálov pred kontaktom so ženou, tak to nie je dobré. Porno nepokladám za nevyhnutné pre šťastný intímny život, ale ak sa vyskytne, tak môže mať aj pozitívum. Môže stimulovať oboch manželov pre vzájomný styk. Závislosť je škodlivá. 

Práve pacienti, ktorí sa ma na to pýtajú a ktorí, povedzme sa tomu venujú, sa čudujú, že zlyhávajú v reálnom kontakte. Virtuálny kontakt im ide dobre, ale v reálnom zlyhávajú. Netreba sa čudovať. Porno má byť len pomôcka, ako súčasť predohry, ako inšpirácia, kde vidia aj nejaké zvláštnosti, ktoré môžu okrášliť ich intímny život.

 

Menili sa nejako priority a kritériá, podľa čoho si ženy vyberajú mužov a naopak? Ako sa menil v čase ideál krásy?

Kritériá sa menia. Kedysi si ženy vyberali maskulínnych mužov a fešákov a nejakým spôsobom zaujímavých mužov. Nehovorím, že to tak nie je ani dnes, ale väčšiu úlohu zohráva jeho spoločenské postavenie, istý potenciál rastu, materiálneho aj spoločenského. To je niečo, čo je významnejšie dnes ako v minulosti.

V popredí nie je ani žena „superkrásavica“ či modelka. To už odpadlo. Práve ženy, ktoré sú výnimočné svojim oblečením a zjavom, tak majú ťažšie nadväzovanie trvalých vzťahov a vytvárania rodín. Muži si radšej vyberú aj ženu, ktorá vyzerá jednoduchšie a nemusí byť hviezda, čo sa týka výzoru, lebo racionálne zmýšľajúci vedia, že s takýmito ženami budú mať len „problémy“. 

Radšej si vyberú skromnejšiu ženu, ktorá sa nemusí podobať na modelku, ktorá bude verná domu, rodine aj deťom. Toto je podstatné pre mužov v súčasnosti, ktorí plánujú trvalejší vzťah. Ukazuje sa, že ženy, ktoré sú príliš orientované na zovňajšok, sú vnútorne chudobnejšie. Je to obraz tejto doby.

Hranica medzi úchylkou a normálnou požiadavkou môže byť tenká

Stretávate ste sa s prípadmi, kedy vám muži aj ženy hovoria, o čom snívajú? Bolo v tých prípadoch niečo šokujúce, doslova výstredné?

Poznám prípad, že si človek vyžadoval pri sexe vánok. Stretávam sa aj so sadistickými prejavmi, ale ešte to nepresahuje rámec poruchy. Keď im to vyhovuje, je to stále v poriadku. V prípade, ak nejaká aktivita nevyhovuje obom, tak vtedy je to už problém.

Vieme definovať, čo to úchylky vlastne sú? Sú rozdelené podľa kritérií?

Úchylka je, keď ide o styk v heterosexuálnom vzťahu, keď jeden z partnerov trpí alebo si ten jeden z nich vyžaduje násilnejšie alebo agresívnejšie prejavy, ktoré druhému nevyhovujú. Môže to mať charakter deviácie. Napríklad, keď je styk spojený s fetišizmom, napríklad, keď manželka nemiluje partnera samotného, ale len časť jeho oblečenia.

Existuje aj úchylka, že muž preferuje ženy, ktoré sú extrémne tučné. Páči sa mu sledovať ju, dotýkať sa jej a súložiť s ňou. Stretol som aj s tým, že tam musí byť prítomnosť tretej osoby. Ale to nie sú ešte kriminálne úchylky. Keď je prítomné sexuálne násilie, tak vtedy sa napĺňa charakter trestného činu. Tam sa už druhý stáva obeťou. 

Napríklad, pri sadizme a masochizme človek trpí a nie je to pre nich pôžitok. Často sú to teda fetišistické a agresívne prvky, ktoré už hraničia so sadizmom alebo je to hrubý sex, kde chýba nejaká predohra, kde ten muž bez prípravy ide do toho. Alebo nesúlad frekvencie sexu, keď, napríklad muž žiada od ženy, aby boli denno-denne spolu.

Ak vás dieťa prichytí pri sexe, netreba z toho robiť tragédiu

Kedy a v akom veku je vhodné, aby sa rodičia začali s deťmi rozprávať o sexe? Kto by sa mal s deťmi o tom rozprávať ako prvý - rodičia alebo škola?

Musí to byť prvé v rodine. Učitelia by to vedeli iste primerane povedať, ale prvým by mali byť rodičia.

Tí majú vhodným spôsobom už v predškolskom veku vysvetliť, že takéto veci existujú. Ideálne vo veku 4 až 6 rokov. Deti si už všimnú rozdiely, vidia, že chlapec a dievča je iné, že ich telá sú trochu odlišné.  Akou formu to rodičia spravia, závisí od rodiny a intelektuálneho vývoja dieťaťa.

Ale je lepšie, keď to vedia z domu skôr ako zo škôlky a od spolužiakov, lebo tí môžu prinášať falošné a nie celkom správne informácie.

Stáva sa, že dieťa prichytí rodičov pri sexe. Ako má potom na situáciu rodič správne zareagovať?

Môže sa to stať, ale nevidím v tom tragédiu. Dieťa takúto vec vie aj spracovať. A dá sa ti aj pekne vysvetliť. Napríklad, že je to prejav lásky, a to ho pekne uspokojí.

V poslednom období sa hovorí o tom, že sa hranica začiatku sexuálneho života posúva. Čo to spôsobuje?

Hranica sexu sa posúva dole, to je fakt, ale hranica záväzného sexu, ktorá už súvisí s rozvíjaním rodiny a s možnosťou dieťaťa, sa posúva hore. Je to spôsobené spôsobom života a prístupom k sexu, informáciami na internete atď. Je to známe o ľuďoch, ktorí majú „zrýchlený“ život, že všetko zažijú do 30, vrátane rozvodu.

Je smutné, že k záväznému sexu prichádza neskôr. Potvrdiť to môžu gynekológovia, že rodičky sú stále a stále staršie a s tým sú spojené komplikácie. A to je zle. Ideálne je, keď má rodička do 25 rokov. Potom už riziko narastá.  A potom sa čudujeme, že je viac autistických detí. Ale samozrejme, na druhej strane, rodina musí psychicky dospieť k tomu, že sú schopní prebrať zodpovednosť.

Komentáre ( 0)