17. 05. 2019 13:05 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Infektológ: Ľudia sa už HIV neboja, žijú rizikovejšie a nakazených pribúda

V zahraničí sa podarilo eliminovať vírus HIV transplantáciou kostnej drene. Podľa lekára Ľubomíra Sojáka nemá táto metóda budúcnosť a radosť je predčasná.

Infektológ Ľubomír Soják.
Infektológ Ľubomír Soják. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

V Európe aj na Slovensku pribúda počet ľudí s infekciou HIV. Infektológ Ľubomír Soják z Univerzitnej nemocnice v Bratislave hovorí, že vírus niekedy podceňujú aj praktickí lekári. Keď žijete rizikovo, mali by ste ísť na testovanie čím skôr.

Čo sa dočítate v rozhovore?

Prečo nakazených pribúda

Ako sa šíri vírus HIV

Aký je rozdiel medzi HIV a AIDS

Ako dnes vyzerá liečba HIV

Vylieči transplantácia kostnej drene HIV

 

Koľko HIV pozitívnych ľudí máme na Slovensku?

Vieme o menej ako tisíc ľuďoch. Určitá časť je v zahraničí, napríklad v Česku a vo Veľkej Británii. Je ešte skupina ľudí, o ktorých nevieme a chceli by sme, aby sa liečili. Ale nevieme, koľko ich je.

Koľko z HIV pozitívnych sa lieči?

Zhruba osemsto ľudí. Drvivá väčšina, samozrejme.

V poslednom období počet HIV pozitívnych ľudí stúpa. Prečo?

Jednou z príčin je aj rizikovejšie správanie. Tento vírus sa objavil v 80.tych rokoch a situácia vtedy bola taká, že keď ho človek dostal, bolo hneď jasné, že zomrie. Ľudia sa báli. Dnes už vedia, že existuje účinná liečba, tak majú menší strach. Z toho môže vyplývať ich rizikovejšie správanie, a teda vyššia šanca získať HIV vírus.

Takže vďaka pokroku medicíny sa ľudia menej boja niektorých ochorení?

Áno, dá sa to takto povedať.

Zlyhala na Slovensku prevencia?

Myslím, že štát nezlyhal. Prevencia by mala byť na úrovni každého človeka. V rámci Európy je Slovensko krajina s nízkym výskytom HIV vírusu, takže sme na tom dobre. Naša snaha ako odborníkov je skôr vplývať na iných lekárov, aby na to mysleli, keď k nim príde pacient s nejakými konkrétnymi príznakmi.

Niektoré skupiny sú striktne proti sexuálnej výchove na školách. Je to správny postoj?

HIV je len jedna z infekcií, ktorá sa môže sexuálne prenášať. Potom je tam ešte veľký súbor ďalších ochorení ako hepatitída, syfilis, kvapavka, HPV vírus. Takže táto problematika je široká. Určite by vzdelávanie mladých na školách nemalo chýbať. Propagácia zdravého sexuálneho života je na mieste.

Keď sa pacient nelieči, speje k smrti

Dá sa zovšeobecniť, akí ľudia sú na Slovensku HIV pozitívni?

Na Slovensku ide najčastejšie o homosexuálnych mužov. Pri análnom kontakte je riziko prenosu infekcie vyššie, preto sú rizikovejší. Ale samozrejme, riziko je aj pri klasickom pohlavnom styku. Ale v tejto skupine sú rôzni ľudia z rôznych sociálnych skupín, nedá sa to úplne zjednodušiť.

Čo hrozí tým, ktorí sa neliečia?

To je úplne jednoznačné. Pokiaľ sa pacient nelieči, niekoľko rokov sa môže mať dobre a nič nevnímať. Ale postupne dochádza k vyčerpaniu jeho imunity. Môže sa to prejaviť ťažkou infekciou alebo nádorovým ochorením. Neodvratne to speje k smrti. Otázkou je len čas, za ktorý ku smrti dôjde a to závisí od pacienta. Závisí to od genetiky či typu vírusu. Fakt je ten, že keď sa človek nelieči, ohrozuje ho nejaká vážna choroba a tým aj smrť. Ale aj v neskoršom štádiu má pacient nádej na záchranu.

Aký je rozdiel medzi HIV a AIDS?

AIDS je terminálne štádium HIV infekcie. Ak sa HIV pozitívny pacient lieči, s veľkou pravdepodobnosťou sa do štádia AIDS nedostane. Takže, HIV nerovná sa AIDS.

HIV vírus sa dnes dá liečiť jednou tabletkou.
HIV vírus sa dnes dá liečiť jednou tabletkou. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Náš cieľ je, aby ľudia s HIV žili bežný život

Ako dnes vyzerá liečba HIV?

V liečbe HIV nastal za posledných dvadsať rokov výrazný pokrok a dnes už vyzerá inak. Pacient berie oveľa menej liekov, väčšinou ide o kombináciou troch liekov. Dnes už vieme schovať všetky tri lieky do jednej tabletky. Väčšinu pacientov už máme na jednej tabletke, ktorú pravidelne užívajú a účinnosť a znášanlivosť je výborná. Profil nežiadúcich účinkov je výrazne menší ako bol pri liekoch z 90.tych rokov.

 

Ako vyzerá bežný život človeka s HIV vírusom?

Teoreticky môžu robiť všetko, čo zdraví ľudia. V podstate to je aj naším cieľom- aby sa začlenili do spoločnosti a robili prácu, ktorú dovtedy vykonávali. Pacienti s HIV vírusom sú samozrejme pod zvýšeným dozorom lekárov, chodia pravidelne na krvné testy a vyšetrenia. Snažíme sa, aby aby žili bežný spoločenský a rodinný život bez obmedzení. Samozrejme, isté obmedzenia v sexuálnom živote majú a musia byť opatrnejší, keď sa zrania. Inak majú úplne normálny život.

Majú oznamovaciu povinnosť voči lekárom? Musia všetkým ošetrujúcim lekárom povedať, že sú HIV pozitívni?

Áno. Musia to oznámiť všetkým lekárom. Napríklad zubári prichádzajú do kontaktu s krvou a telesnými tekutinami, takže by mali byť informovaní. Rovnako aj všetci sexuálni partneri by mali vedieť, že boli alebo sú v kontakte s HIV pozitívnou osobou.

Môže sa stať, že lekári odmietnu HIV pozitívneho pacienta?

Áno a je to problém. Najviac sú odmietaní, keď potrebujú zákrok, pri ktorom sa dostanú lekári do kontaktu s krvou. My už máme istú infraštruktúru lekárov, s ktorými spolupracujeme, ale deje sa občas, že nastanú problémy. To nám sťažuje situáciu, ale stigma sa znižuje a postupne sa aj na tomto pracuje.

Stretli ste sa s tým, že pacient dlho hľadal špecialistu?

Áno. Ale my sme už veľké centrum a máme tu svojich lekárov a poznajú najnovší pohľad na túto chorobu. Vedia, že sa nemusia báť, keď je pacient na liečbe. S niektorými vyšetreniami je problém a vtedy improvizujeme. Ale s týmto sa stretávajú pacienti aj v zahraničí.

Objatím, podaním ruky ani slinami sa vírus neprenáša

Akým spôsobom sa prenáša HIV vírus?

Ide o krvou prenosné ochorenie. Takže k prenosu môže dôjsť sexuálnou cestou. V našich podmienkach už nie je možné preniesť vírus transfúziou. Ďalej cez injekčné striekačky, ktoré sa niekoľkokrát použijú, ide teda najmä o ľudí, čo berú drogy. Teoreticky aj z matky na dieťa krvnou cestou. V rámci Slovenska a Európy sa bežne vyšetruje každá tehotná žena aj na HIV. Keď sa zistí, že je pozitívna, okamžite ide k nám a lieči sa.

Špeciálnym prístupom počas pôrodu a po pôrode, sa riziko prenosu vírusu na dieťa výrazne znižuje. Teoreticky, HIV pozitívna žena môže štandardne otehotnieť a vynosiť zdravé dieťa. Na Slovensku máme viacero takýchto detí.

Ľudia často nevedia, ako sa správať ku HIV pozitívnemu človeku. Boja sa mu podať ruku, alebo majú strach, že sa vírus prenesie slinami. Ako je to teda s fyzickým kontaktom s HIV pozitívnym človekom?

Vírus v slinách prítomný je, ale nebolo dokázané, že sa nimi aj šíri. Takže, do kontaktu musí prísť krv s krvou, len vtedy dôjde k prenosu vírusu. Slinami, objatím, podaním ruky sa vírus neprenáša. Je dokázané, že naši pacienti, ktorí žijú v spoločnej domácnosti so zdravými ľuďmi, nikdy svojich príbuzných nenakazili. Samozrejme, sú poučení, čo majú robiť, keď sa porania a dôjde ku krvácaniu. Ale to je situácia, ktorá sa bežne a často nestáva.

Sú choroby, pred ktorými si majú HIV pozitívni ľudia dávať väčší pozor?

Áno, ale záleží od pacienta a od štádia, v ktorom sa začne liečiť. Sú asymptomatickí pacienti, čiže takí, čo prídu s HIV vírusom ešte skôr, ako sa začne prejavovať. Takíto ľudia majú zvyčajne vyhovujúcu imunitu a môžu žiť ako bežní ľudia.

Potom sú ale ľudia, ktorí prídu v pokročilom štádiu. Voči niektorým ochoreniam ich očkujeme, pretože keby dané choroby dostali, mali by u nich horší priebeh. Ľudia v poslednom štádiu majú imunitu ako onkologickí pacienti. Rovnako aj človek po chemoterapii vie, na čo si má dávať väčší pozor. Podobne je to u ľudí s AIDS. Musia si dávať pozor na stravu, na okolie, v ktorom sa pohybujú, majú sa vyhýbať chorým ľuďom či niektorým zvieratám a podobne.

Akého veku sa priemerne dožívajú vaši pacienti?

Máme aj takých, čo tu chodia 30 rokov. Sú už na dôchodku. Vo väčšine prípadov odhalíme vírus včas, v mladom veku. Keď sa ide hneď liečiť, jeho prognóza je v princípe rovnaká ako prognóza HIV negatívneho človeka, to znamená, že sa vysoko pravdepodobne dožije staroby bez vážnych chorôb súvisiacich s HIV. Samozrejme, táto infekcia sa spája s vyšším rizikom istých ochorení, napríklad srdcových či obličkových. Vieme o tom a snažíme sa im predísť prevenciou, správnym životným štýlom či vitamínmi.

Akého veku sa dožívajú tí, čo sa neliečia na HIV?

Kedysi sa neliečili HIV pozitívni ľudia hneď, ako im objavili vírus, ale čakali, kým im klesne imunita na istú hranicu. Takáto liečba nemala dobré výsledky a ľudia zomierali skôr ako teraz. Takže, to naznačuje aj to, ako sa dožívajú neliečení pacienti. Zhruba päť rokov trvá, kým sa neliečenému HIV pozitívnemu človeku vyvinie AIDS.

Potom môže ľahko dostať onkologické ochorenie alebo inú vážnu infekciu a zomrieť. Sú ale prípady, keď sa aj takéhoto pacienta podarí zachrániť. Závisí od konkrétneho človeka. Spája sa to aj so životným štýlom. Keď pacient pije alkohol, fajčí, alebo berie drogy, jeho šanca na prežitie je nižšia. Súčasné lieky na HIV sú na trhu možno desať rokov, takže presné dôkazy nemáme. Ukážu sa o pár rokov.

Ľubomír Soják.
Ľubomír Soják. Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Takže, aj keď nám stúpa počet HIV pacientov, kvalitu liečby to nezhoršuje.

To, že pribúdajú je problém. V Európe je snahou tento rast zastaviť. Takže naším cieľom je nové prípady odhaliť a nasadením liečby zamedziť aj ďalšiemu šíreniu vírusu. Ale môžem povedať, že v súčasnosti nemám pacienta, ktorého by som nevedel liečiť.

Za akých okolností je HIV najčastejšie diagnostikovaný? Prichádzajú ľudia sami iniciatívne, alebo sa na to skôr príde náhodne pri inom vyšetrení?

Najčastejšie na to prídu pacienti sami. Sú si vedomí, že žijú rizikovo a chodia sa testovať. Testovať v Bratislave sa dá zadarmo, anonymne, bez problémov. Sú aj možnosti samotestovania. Táto skupina je najčastejšia. Potom je tu skupina ľudí, ktorých musia lekári sledovať- ľudia pred operáciou alebo tehotné ženy. U nich sa urobia testy na HIV a v niektorých prípadoch sa môže objaviť infekcia vírusom HIV.

A potom sú symptómy, na ktoré by mal myslieť každý lekár. Keď sa u pacienta objavia, mal by ho dať vyšetriť na HIV. Posledná možnosť diagnózy je už vo finálnom štádiu pri najťažších ochoreniach.

Testovať sa dá anonyme a zadarmo

 

Aké sú hlavné príznaky HIV vírusu?

Dva až štyri týždne po nakazení môže mať pacient chrípkové stavy, vyrážky, afty v ústach. Najideálnejšie je, keď podchytíme pacienta v tomto štádiu. Ale s týmto za nami prídu len tí, ktorí vedia, že žijú rizikovo. Tí, ktorí nežijú, vôbec nemyslia na HIV pri týchto príznakoch. Vo vyššom štádiu sa začne prejavovať postupné oslabovanie imunity. Pacient dostáva častejšie niektoré infekcie, napríklad zápal pľúc, pásový opar, horúčky, chudne, má zdurené uzliny. Posledné štádium AIDS sa prejavuje nádorovým ochorením krvi alebo infekciou, ktorá bežného človeka neohrozuje, ale ľudí s HIV môže zabiť.

Asi nie je veľa ľudí, ktorí pri prvých príznakoch myslia hneď na HIV. Afty v ústach sú u niektorých ľudí bežné.

Áno, ale ide o atypické afty, napríklad, že trvajú dlhšie. Alebo že pacient dostane chrípku mimo chrípkovej sezóny. Keď človek vie, že má rizikové správanie, mal by sa nad tým zamyslieť. Ale je mi jasné, že všetkých ľudí nevieme zachytiť. Snažíme sa vplývať aj na praktických lekárov, aby aj oni na to mysleli.

Keď sa človek rozhodne ísť na testy na HIV, aké má možnosti?

V Bratislave máme AIDS centrum pri Slovenskej zdravotníckej univerzite, kde testujú zadarmo a anonymne. Sú aj tzv. check pointy, kde sa tiež dá anonymne otestovať, väčšinou z kvapky krvi. V lekárni sa dajú kúpiť aj testy, ktoré zisťujú prítomnosť HIV vírusu v slinách. Tieto metódy sú dostatočne citlivé, takže je vysoká šanca, že vírus zachytia. Keď sa to potvrdí, tak človek má ísť k lekárovi na detailné krvné testy, ktorými sa to buď potvrdí, alebo vyvráti.

Je odporúčaná doba, kedy by sa mal ísť človek testovať po rizikovom správaní?

Áno. Protilátky sa začínajú tvoriť o niekoľko týždňov, dovtedy vírus nie je v krvi viditeľný. Ideálne približne mesiac po rizikovom správaní by mal človek prísť na testovanie. Ak sú výsledky negatívne, testovania sa opakujú o tri mesiace, prípadne ešte o pol roka, aby sa to definitívne potvrdilo, resp. vyvrátilo.

V zahraničí sa podarilo pacientom po transplantácii kostnej drene úplne potlačiť HIV vírus. Je možné, že sa takto bude dať liečiť HIV?

Asi nie.Toto nebude metóda, ktorou sa uberieme. Samotná transplantácia kostnej drene je rizikový zákrok, pri ktorom môže pacient zomrieť. Týmto spomínaným pacientom bola transplantovaná kostná dreň kvôli inej diagnóze- onkologickej. To, čo nasledovalo potom bola viac-menej náhoda. Darca kostnej drene mal mutantný typ receptora, vďaka ktorému sa vírus HIV nedokázal "prilepiť" na bunku a stal sa rezistentný voči HIV vírusu.

Takíto ľudia sú v malom percente prítomní v populácii. Máme dokonca malú skupinu ľudí, ktorí dostanú HIV vírus, ale bez akýchkoľvek liekov ho dokážu udržať na uzde vďaka svojej genetickej výbave. Nazývajú sa elitní kontrolóri. Dokážu ten vírus sami kontrolovať. Výskum na úplné vyliečenie HIV stále beží. Reálne cesta k samotnému vyliečenie je pomerne dlhá, ale nemyslím, že transplantácia kostnej drene bude tá cesta. Pravdepodobnejšia je génová terapia.

Komentáre ( 0)