05. 06. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Zuzana Žigová

Geológ Hók o klimatických zmenách: Spejeme skôr do ďalšej doby ľadovej

Jozef Hók v rozhovore povedal aj to, že pod Tatrami teplomilné rastliny už rástli a teplá klíma na Slovensku niekoľkokrát bola. Vtedy žili a prosperovali naši príbuzní, neandertálci.

Geológ Jozef Hók.
Geológ Jozef Hók. Foto: TVNOVINY.sk

Téma, ktorá rozdeľuje ľudí na dva tábory. Klimatické zmeny. K tomuto javu sa najčastejšie vyjadrujú klimatológovia, veď slovo klíma majú už vo svojom názve. Ich merania siahajú 150 rokov do histórie. 

Geológovia ale pracujú s meraniami a dátami, ktoré majú milióny rokov. Informácie získavajú z geologických záznamov o klimatických zmenách v histórii Zeme. A teda vedia priblížiť aj to, ako sa klíma vyvíjala už v minulosti. Môžu nám tak pomôcť lepšie pochopiť, aké následky môže mať súčasná zmena klímy. 

A práve o tom sme rozprávali s geológom  Jozefom Hókom z Katedry geológie a paleontológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Čo sa dočítate v rozhovore?

Či nás čaká katastrofa
V čom vidí geológ príčinu globálneho otepľovania
Či budeme žiť s extrémnymi výkyvmi počasia
Aký zdroj energie by mali ľudia využívať

Keď sa hovorí o klimatických zmenách počujeme dva protikladné postoje. Niektorí hovoria o vážnych zmenách, dôsledkoch až katastrofálnych scenároch. Potom sú tí, ktorí tvrdia, že situácia až taká vážna nie je. Prečo tento spor nastáva?

Na vysvetlenie - skleníkový efekt - je prirodzená vlastnosť zemskej atmosféry. Keby sme nemali skleníkové plyny, tak žijeme na trvalo zamrznutej Zemi a priemerné ročné teploty by sa pohybovali od mínus 13 do mínus 20 stupňov.

Ak zoberieme geologický vývoj Zeme 500 miliónov rokov dozadu, tak máme nádherný záznam klimatických cyklov, ktoré sa opakovali a súvisia so slnečnou aktivitou. V minulosti Zeme sú zaznamenané veľmi chladné doby a mali sme tu aj ďaleko teplejšie obdobia, ako je tomu dnes.

Čím ideme časovo bližšie k súčasnosti, tým objem poznatkov narastá a je možné sledovať aj kratšie periódy teplejších a studených období. Obdobie, v ktorom žijeme posledných 11 až 12 tisíc rokov (holocén) sa vyznačuje tým, že po poslednom zaľadnení, kedy kontinentálny ľadovec siahal temer až k Ostrave, sa začalo výrazné otepľovanie, ktoré trvá do súčasnosti.

Oteplenie znamenalo aj rozmach prvých civilizácií a doposiaľ najstarších miest, napríklad v dnešnom Turecku. Jedno z nich má viac ako deväťtisíc rokov. Teplo nám ľuďom do istej miery pomohlo a keď ideme v geologickom čase do minulosti, tak oteplenie obyčajne znamenalo rozmach a rôznorodosť živočíšnych druhov. Často môžeme hovoriť o priemerných teplotách aj o 20 stupňov viac, ako je tomu dnes.

Aký je rozdiel medzi súčasnými klimatickými zmenami a tými dávnejšími? V čom sú dnešné špecifické? Spôsobil ich človek?

To, že sa otepľuje vieme, ale zároveň vieme, že slnečná aktivita nám vzrastá. Vždy v minulosti to bolo tak, že keď vzrastala slnečná aktivita, vzrastala aj teplota, ktorú nasledoval zvýšený obsah CO2 ako jeden z tzv. skleníkových plynov. Treba povedať, že prírodné zdroje oxidu uhličitého tvoria absolútne prevažujúcu zložku v atmosfére a to 95 až 97 percent. Ten zvyšok tri až päť percent je to, čo produkuje ľudstvo.

Je však otázka na ľudí, ktorí sa zaoberajú vývojom klímy, či tie tri alebo päť percent môže tak fatálne ovplyvniť nárast teploty.

Ak porovnáme energetické zdroje, z ktorých naša Zem čerpá, tak na prvom mieste je energia z vesmíru, teda slnečná energia. Na druhom mieste je to vnútorné teplo Zeme, ale to je o štyri rády nižšie ako je to v prípade Slnka. Takže, ja vidím príčinu otepľovania vo zvýšenej aktivite Slnka, ako sa to potvrdilo aj z geologických respektíve geochemických záznamov z minulosti. Rozhodne by som ju nevidel v trojpercentnom náraste CO2.

 

Dá sa to teplo zo slnečnej energie zmierniť?

To asi ťažko zmiernime, pretože Slnko si bude svietiť a my sa na to len musíme pripraviť. A to je vec nás všetkých. Ak si povieme, že sa bude otepľovať, ešte stále to nie je nejaké katastrofálne, pretože existujú aj seriózne náznaky toho, že skôr spejeme do ďalšej ľadovej doby. Mali by sme sa pripraviť na to, že tu bude teplejšie a potom možno chladnejšie, ale bez akýchkoľvek emócií. Jednoducho musia si spoločne sadnúť ľudia, ktorí tomu rozumejú a nepripustiť vášne z jednej a druhej strany.

O akom časovom horizonte budú zmeny klímy výraznejšie. Alebo už sme v „tom"?

Sčasti už teraz máme nárast teploty, len ten nie je lineárny a od 1988 nárast teploty nie je taký, ako sa predpokladalo. Nárast teploty sa v poslednej dekáde dokonca spomalil. Podobne je tomu tak aj s výškou hladiny oceánov. Stúpa, ale nie je to nič dramatické.

Je pravda, že sa do sto rokov oteplí o dva stupne Celzia?

Je to otázka pre klimatológa, ale pre mňa, z geologického hľadiska, to neznamená zásadnú zmenu. Nárast o dva stupne neznamenal v živočíšnej ríši vôbec nič, skôr by som povedal, že naopak bol často pozitívom. Pre vývoj ľudského druhu to bol dokonca progres, lebo prvých ľudí z Afriky vyhnala zmena klímy. A tak sme osídlili celú Zem.

Bude aj u nás stredomorská klíma alebo budeme žiť s extrémnymi výkyvmi počasia?

Ak sa bude otepľovať, tak tu bude „niečo iné". Keď sa vrátime len o kúsok dozadu, tak asi 150-tisíc rokov, tak pod Tatrami rástli teplomilné rastliny a teplá klíma tu už niekoľkokrát bola a nepochybne tu vtedy žili a prosperovali naši príbuzní, neandertálci.

Osobne som presvedčený, že frekvencia prírodných katastrof, resp. extrémnych výkyvov počasia sa príliš nemení. Mení sa frekvencia interakcie spomenutých zmien s ľudskou populáciou a jej štruktúrami a v budúcnosti bude, nepochybne, narastať úmerne tomu, ako budeme obývať čoraz nevhodnejšie územia. V rámci lepšej politickej a masmediálnej predajnosti to budú katastrofy. Mali by sme ich nazývať zlyhaním a ľahostajnosťou.

 

 

Vyhynú zmenou klímy morské živočíchy a niektoré druhy rastlín a živočíchov?

Napríklad, morské koraly sú citlivé na zmenu teploty. Ale máme ich na planéte stovky miliónov rokov. A prežili úplne všetko, možno vzniknú nové druhy a staré vyhynú. Čo však máme zaručené a overené z minulosti je periodicita teplejších a chladných období. Všetko plynie a všetko sa vyvíja. Ja v tom nevidím nič katastrofálne.

Mladá Švédka sa stala akousi ikonou klimatických protestov. Thunbergová inšpirovala k celosvetovej vlne protestov "Piatky za budúcnosť", pri ktorých študenti vynechávajú vyučovanie a vychádzajú do ulíc, aby požadovali od politikov prísnejšiu klimatickú politiku. Protesty proti zmene klímy boli nedávno aj v Bratislave. Ako sa pozeráte na klimatické protesty po mestách na celom svete?

Protesty proti klimatickým zmenám si treba rozdeliť na dve časti a povedať si, proti čomu protestujeme. Protestujeme proti klimatickej zmene? Pýtam sa, protestujeme proti Slnku? Protestujeme proti znečisťovaniu ovzdušia? To je veľmi správne. Nikto z nás nechce, aby sme dýchali otrávený vzduch. Potom by sme si ale mali položiť otázku, ako ďalej.

Keďže energiu potrebujeme, tak si musíme povedať, odkiaľ ju budeme získavať. Ak ju nebudeme získavať z fosílnych palív, tak máme dve možnosti. Jedna z nich je jadrová energetika, proti ktorej mohutne protestujeme. Takže jadrová energetika to minimálne v dohľadnom čase nebude. Môj názor je ten, že žiadne slnečné kolektory ani veterné elektrárne náš problém nevyriešia. Navyše, pri ich výrobe spotrebovávame prírodné zdroje, ktoré už nevieme vrátiť späť do obehu a produkuje nie málo CO2. Nehovoriac o tom, že takto získaná energia nie je veľmi ovládateľná, pretože, elektrina sa skladovať nedá. Čiže, ak nie jadrová energetika, tak z môjho pohľadu tu máme jeden obrovský zdroj energie, a to je geotermálna energia.

Ako by mohla fungovať na svete aj na Slovensku?

Myslím si, že existujú krajiny aj územia, kde by sme mohli aj mali geotermálnu energiu využívať. Nádherným, avšak extrémnym príkladom je Island. Na Slovensku by z pohľadu potenciálneho využitia geotermálnej energie nemal byť žiadny problém.

Ako by to na Slovensku mohlo vyzerať? Ako by sme mohli fungovať na tejto energii?

Zemské teplo by sme mohli premieňať na iný druh energie. Bavíme sa o elektrine. Ľudstvo už v tomto smere prekročilo rubikon, keby niekto vypol elektriku, tak asi prestaneme fungovať úplne. Slovensko, a nie len Slovensko je z hľadiska využitia geotermálnej energie ešte len na začiatku cesty.

 Ako by sa k správnej ekológii mali stavať politici? Môžu byť politické rozhodnutia aj reálne?

V prvom rade by si ľudstvo, vrátane politikov, ktorí sú mimochodom tiež iba ľudia, malo povedať, ako sa budeme ďalej uberať. To by malo podliehať všeobecnému konsenzu, lebo ak sa teda dohodneme, že odmietneme energiu z jadra, tak by sme sa mali dohodnúť na akú energiu sa uprieme. Tá geotermálna by mohla byť možno tou správnou cestou pre všetkých.

Akú zásadnú vec by malo ľudstvo spraviť, aby si nezničilo planétu?

Nepochybne by bolo dobré, keby sme obmedzili výrobu elektrickej energie z uhlia. Neprospieva to nikomu a okrem CO2 vypúšťame do vzduchu celý rad ďalších emisií. Zas treba povedať, že na banský priemysel alebo ťažbu uhlia je naviazaných veľa pracovných miest. To by už bolo politicko-ekonomické rozhodnutie, o ktorom ja len tuším, aké problémy by mohlo priniesť. Neviem si predstaviť, že by Čína, Nemecko alebo Spojené Štáty, ktoré získavajú 40 - 60 percent elektrickej energie zo spaľovania fosílnych palív zo dňa na deň zavreli svoje uhoľné bane. K tej druhej časti otázky snáď len toľko, že ľudstvo túto planétu zničiť nemôže nech by sa akokoľvek snažilo. Je to len náš antropocentrický pohľad na fungovanie našej planéty. Tá však prežila vážnejšie katastrofy ako je prítomnosť človeka.

doc. RNDr. Jozef Hók, CSc., pôsobí na Katedre geológie a paleontológie Prírodovedeckej fakulte UK od roku 2005, predtým bol zamestnancom Štátneho Geologického ústavu Dionýza Štúra v Bratislave. Momentálne sa podieľa na riešení viacerých vedeckých projektov zaoberajúcich sa geodynamickými procesmi, neotektonikou a paleografiou Západných Karpát.

V roku 2016 získal bronzovú medailu Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra za významný prínos k vedeckým poznatkom o geologickej stavbe Západných Karpát, Cenu Slovenskej geologickej spoločnosti - za najvýznamnejšiu vedeckú prácu v rokoch 2001 - 2004. Je aj držiteľom Pamätnej medaily „ 100 rokov Hurbanovského observatória" za príspevok k seizmickému výskumu.

Komentáre ( 0)