03. 07. 2019 06:00 | POLTÁR/Marcel Marcišiak

Len 23-ročný Michal prekonal už tri mozgové príhody: Na invalidný dôchodok nemám nárok

Do konca života bude musieť brať lieky, ale aj tak nevie, či sa mozgová príhoda nevráti.

Michal Nociar z Poltára
Michal Nociar z Poltára Foto: Archív Michal Nociar

Michal Nociar (23) z Poltára vyrastal ako úplne zdravé dieťa, v deň je 18. narodením však prišiel šok. Postihla ho totiž mozgová príhoda. Nevedel sa vôbec pohnúť a mal problémy s rečou. Situácia sa zopakovala ešte dvakrát, naposledy vo februári tohto roka. Lekári mu nevedia veľmi pomôcť, naordinovali mu aspoň lieky, ktoré musí brať až do konca života. Napriek tomu si nikdy nebude istý, či sa mozgová príhoda nevráti.


Na úvod by ste mi mohli povedať, či už ako dieťa ste mali nejaké vážnejšie zdravotné problémy?

Nie, narodil som sa ako zdravé dieťa. Dokonca sme bývali s mamou a starými rodičmi len pár metrov od futbalového ihriska. Preto som odmalička väčšinu voľného času trávil s loptou. Do 15 rokov som aj súťažne hrával futbal. Avšak v dedine nebolo dorastenecké mužstvo, tak som sa rozhodol ísť v rozhodcovských šľapajach.

Kedy nastali prvé zdravotné komplikácie?

2. februára v roku 2014 som robil asistenta rozhodcu v Lučenci. Po zápase som začal pociťoval tŕpnutie pravej strany. Vtedy som si myslel, že ide o svalovku.

Čo nasledovalo?

Prišiel som do Poltára domov, ale keďže moja mama bola odcestovaná, tak som býval u starých rodičov v neďalekej Hrnčiarskej Vsi. Na cestu k nim som si už ale netrúfal, preto pre mňa musel prísť starký. Na ďalšie ráno som mal ísť do školy, ale nedokázal som sa vôbec postaviť z postele a mal som problém s rečou.

Určite ste mali veľký strach. Ako ste reagovali?

Vôbec som nevedel, čo sa so mnou deje. Cítil som neistotu a bezmocnosť. Stále som rozmýšľal, čo bude ďalej.

Ako to vnímali vaši starí rodičia?

Starí rodičia si najprv mysleli, že si len vymýšľam, lebo sa mi nechce ísť do školy. Neskôr ma starký doslova naložil do auta a odviezol mal k obvodnej lekárke do Poltára. Keď ma videla, okamžite ma poslala do Lučenca a odtiaľ som hneď šiel sanitkou do Banskej Bystrice. Tam som strávil dva týždne a absolvoval som rôzne vyšetrenia. Toto všetko sa udialo presne na moje 18. narodeniny.

Michal Nociar so svojimi starými rodičmi
Michal Nociar so svojimi starými rodičmi Foto: Archív Michal Nociar
 

Aký bol verdikt lekárov?

Cievna mozgová príhoda.

Mladí ľudia nemajú bežne príhody. Čo ju spôsobilo?

Hustá krv, ktorá sa mi upchala v cievach v mozgu.

Čo to spôsobuje?

Z krvi mi zistili, že mám v sebe zmutovaný gén, ktorý keď „ožije", tak sa to môže zopakovať.

A nikto asi nevie, kedy a prečo „ožije".

Nie, nevie.

Mali ste v rodine nejaký takýto prípad?

Áno, myslím si, že to môže byť aj genetikou. Otcova starká zomrela ako 40-ročná tiež na následky hustej krvi.

Ako reagovali na vašu diagnózu doktori?

Po prvej príhode som bral tri druhy liekov, ktoré mi zriedili krv. Navyše som bol aj v kúpeľoch, kde mi veľmi pomohli. Zosilnel som, rozhýbali ma tam.

Ďalší problém však nastal o rok neskôr.

Áno, koncom januára v roku 2015 som prekonal opäť mozgovú príhodu. Na rozdiel od prvej mi teraz tŕpla ľavá strana tela. Opäť nastal rovnaký kolobeh vyšetrení a pridali mi aj ďalšie lieky.

Prešli štyri roky, kedy by sa už mohlo zdať, že bude všetko v poriadku, ale opäť prišli zdravotné problémy. Mozgovú príhoda sa objavila aj po tretí raz.

Musel som si aj vo svojom stave nájsť prácu, keďže podľa úradov nemám nárok na invalidný dôchodok. A to sa mi zrejme vypomstilo, keď som na nočnej, kde som bol sám, dostal ďalšiu mozgovú príhodu.

Aké máte následky po týchto troch príhodách?

Mám slabé ruky aj nohy, nemám dobrú rovnováhu. Minule som sa chcel obuť a keď som sa postavil na jednu nohu, tak som spadol. Navyše nepočujem na pravé ucho a musím veľa spať, niekedy až 18 hodín. S takýmto zdravotným stavom ma nikde nezamestnajú.

Michal Nociar s kamarátkou
Michal Nociar s kamarátkou Foto: Archív Michal Nociar
 

Spomínali ste, že invalidný dôchodok vám nepriznali. Z čoho potom žijete?

Stále som na PN, takže dostávam nemocenské, ale aj to po čase skončí. Inak všetko musí ťahať moja mama, s ktorou stále žijem.

Vidíte nejaké východisko z tejto situácie?

Východisko zatiaľ nevidím, neviem čo ďalej. Teraz som si mal užívať mladosť, frajerky, ale miesto toho musím riešiť úplne iné veci.

Ako vyzerá váš bežný deň?

Moje dni sú od februára úplne rovnaké. Ráno vstanem, od desiatej mám vychádzky, idem sa prejsť po meste, sadnem si na minerálku a idem domov. Potom poobede to isté, prípadne som pred vchodom a debatujem so susedmi.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Veľmi rád by som sa chcel vrátiť k rozhodovaniu vo futbale. Chcel by som sa hýbať a byť s ľuďmi. Avšak musím sa skôr dať fyzicky dokopy. Po prvých dvoch príhodách mi veľmi pomohli kúpele, teraz mi ich ale neschválili. Podal som voči tomu odvolanie a napokon až po mediálnom tlaku a na druhý pokus mi ich odklepli. Na druhej strane, už dokonca života bude musieť brať lieky a len dúfať, že už ďalšia mozgová príhoda nepríde.

Komentáre ( 0)