Nedeľa 19.11. meniny má
°C
Bratislava zmeniť
14. 11. 2017 13:55 | BRATISLAVA/kacs

Príbehy ľudí, ktorí stáli zoči-voči smrti. Opísali, čo prežívali a cítili

So svojimi zážitkami sa podelili, aby osvetlili jedno z najväčších tajomstiev života.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: shuterstock.com/Smirnova AnnaEE

Všetci vieme, že na tomto svete nebudeme večne. Ale to, čo budeme cítiť, keď budeme umierať, zostáva stále veľkou neznámou. Dozvedáme sa to iba od ľudí, ktorí boli klinicky mŕtvi alebo sa naozaj ocitli na hranici smrti. Niektorí sa podelili o svoje príbehy, aby osvetlili jedno z najväčších tajomstiev života, píše Daily Mail.

Christopher Mooney z Bristolu bol jedným z tých, ktorí zdieľali svoje skúsenosti na stránke Quora. Napísal, že verí, že sa ocitol 20 až 30 sekúnd od konca svojho života. „Vlastne som sa cítil veľmi pokojne. Ľudia sa boja smrti. Ale akonáhle viete, že sa to deje, a nedokážete s tým nič robiť, nájdete mier. Bol to jeden z najmiernejších momentov, na ktoré si môžem spomenúť v živote. Bol som veľmi reflexívny. Keď si predstavíte stereotypy vášho života, ktoré blikajú pred tvojimi očami, presne tak som sa cítil. Zamyslel som sa nad svojím životom, kým som bol a ako by som mohol urobiť niečo lepšie," opisuje chvíle pred smrťou. "V skutočnosti som tam našiel aj niečo humorné. Trochu som sa smial, aký som bol nešťastný." opisuje Christopher.

Christopher tvrdí, že táto skúsenosť mu pomohla nájsť vieru. „Pretože, aj keď som bol v tom čase ateista, nemal som pocit, že by to bol koniec. Mal som pocit, že som práve prechádzal z jednej časti môjho života do druhého," dodáva.

Kiara St. Clara z New Yorku opísala traumatizujúci príbeh, kedy utrpela anafylaktický šok a jej srdce sa zastavilo len na dve minúty. Vzápätí upadla do dvojdňovej kómy. „Moje telo vydávalo zvuky, fyzicky reagovalo, ale bola som už preč," povedala Kiara. Utrpenie, ktoré prežívala, opísala ako najhoršiu osamelosť, akú kedy zažila. "Bol to tmavý, prázdny priestor, kde sa zdá, že gravitácia neexistuje," spomína. Kričala na blízkych, ktorí už zomreli, aby jej pomohli, ale nikto neprišiel a ona cítila ľútosť nad tým, čo ešte neurobila. „Bola som hlboko zmätená a rozrušená."

Ďalšia žena si spomenula na pocit, ako sa oddelila od svojho tela a priťahovala sa k jasnému svetlu. Lucia Arrigucci mala v roku 2014 nehodu pri jazde na koni. Jej srdce sa trikrát zastavilo. „Nikdy nezabudnem na pár minút predtým, než som dostala záchrannú morfínovú injekciu," píše Lucia.

"Moja prvá myšlienka bola: To je ono, niet sa čoho báť. Keby ľudia vedeli, že takto sa umiera, nemali by toľko obáv. Moja druhá myšlienka bola, že umieram s pocitom, že som robila niečo, čo milujem, umieram ako hrdina a budem tomu čeliť tak, že si to vychutnám - tvárou v tvár. Potom som videla, ako môj syn prichádza zo škôlky a zosmutnela som. Rozhodla som sa žiť a začala dýchať. Uvedomila som si, že je to hlúposť čakať, že náš život zmení niečo zvonku a že sa zrazu zlepší. Povedala som si, že ak to prežijem, budem sa každý deň tešiť zo života v nemocnici. Odvtedy tri roky rehabilitujem, aj keď to nie je vždy jednoduché, ale stále si pamätám na posledné minúty pred smrťou, pretože boli skvelé," dodáva Lucia.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z My ženy

Už ste čítali?