Čakáme na výsledky, sledujte volebné štúdio o 23:00h

09. 03. 2019 07:00 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Sú sľuby kandidátov reálne? Právnici vysvetlili, čo pre nás môžu naozaj urobiť a čo nie

Ekonomické opatrenia či ústavné zmeny prezident sám nemôže presadiť.

13 kandidátov na prezidenta SR.
13 kandidátov na prezidenta SR. Foto: TVNOVINY.sk

Prezidentskí kandidáti hovoria o vlakoch zadarmo, materskej dovolenke, rovnosti pred zákonom či o presadení priamej demokracie. Môže prezident rozhodovať o týchto veciach? Aké sú prezidentove kompetencie a právomoci? Ústavní právnici vysvetľujú, o čom by kandidáti mali v kampani rozprávať.

Právnik a vládny poslanec Peter Kresák pripomína, že prezident nie je na čele výkonnej moci. Tradícia, že prezident sa minimálne formálne vzdá svojich straníckych väzieb podľa Kresáka podčiarkuje, že prezident predstavuje skôr neutrálnu moc.

"Nič na tom nezmenilo ani zavedenie priamej voľby hlavy štátu občanmi. Skôr naopak, priama voľba podporuje postavenie prezidenta, ako nadstraníckeho reprezentanta všetkých občanov," myslí si Kresák.

Hlava štátu, čo nerozhoduje o všetkom

Právomoci a kompetencie prezidenta upravuje ústava Slovenskej republiky, podľa ktorej je prezident hlavou štátu. Reprezentuje krajinu navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Kresák vysvetľuje, že prezident je personifikáciou krajiny a garantom fungovania jej ústavných orgánov.

"Prezidentovo postavenie odráža skutočnosť, že úrad prezidenta v modernej republike nahradil postavenie hlavy štátu v monarchistickom zriadení," hovorí Kresák.

Zdôrazňuje, že prezident nemá právo zákonodarnej iniciatívy, čo znamená, že nemôže predkladať zákony, ani ich schvaľovať. Podľa ústavy prezident podpisuje zákony, ktoré prešli parlamentom. V prípade, že prezident so zákonom nesúhlasí, môže ho vetovať. Ak ale má vláda v parlamente väčšinu, prelomiť prezidentovo veto nezvykne byť problémom.

Kresák preto považuje všetky sľuby súvisiace s iniciatívou navrhovať zákony za nereálne. Ekonomické opatrenia či dokonca ústavné zmeny prezident sám nemôže presadiť.

Vedúci katedry ústavného práva Univerzity Komenského Marián Giba hovorí, že prezident má celý rad konkrétnych a pomerne rôznorodých právomocí, ktorými dokáže viac alebo menej ovplyvňovať fungovanie štátu či právny poriadok.

Ako veľmi významné vníma jeho menovacie právomoci, napríklad pri obsadzovaní funkcií ústavných sudcov alebo generálneho prokurátora. "Hrá dôležitú úlohu aj pri výmene vlád, buď po parlamentných voľbách alebo aj v priebehu volebného obdobia," dodáva Giba.

Má význam prinášať program?

Podľa Kresáka má byť prezidentská kampaň najmä o dokazovaní, že kandidát je schopný spájať a zjednocovať. Ak kandidát polarizuje spoločnosť už počas kampane, nebude podľa Kresáka dobre plniť ani prezidentské povinnosti.

Napriek tomu si Kresák myslí, že kandidáti by mali prinášať program. Treba byť ale ostražitý, či nie je plný sľubov a prehlásení, ktoré, ak by bol zvolený nemôže v žiadnom prípade splniť.

Giba by vo volebnom programe kandidátov očakával najmä dve veci. "Po prvé, kandidáti by mali ozrejmiť, ako hodlajú nakladať s tými právomocami, ktoré má prezident v rukách. Napríklad, podľa akých kritérií sa chcú riadiť pri menovaní, alebo nemenovaní ústavných sudcov či generálneho prokurátora. Či plánujú napadnúť na ústavnom súde niektoré zákony, ktoré považujú za protiústavné, či ako sa mienia zhostiť svojich úloh v oblasti medzinárodnej politiky."

Druhou dôležitou vecou podľa Gibu je, aby kandidáti povedali svoj názor na súčasné fungovanie štátu a majú mať víziu, ako by v budúcnosti mal fungovať. "Toto však nie je niečo, čo by prezident mohol sám výkonom vlastných právomocí hneď zmeniť. Ide o oblasť, kde môže skôr apelovať a prostredníctvom svojej autority tlačiť na ostatné zložky verejnej moci, predovšetkým vládu a parlament."

 
 

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce