26. 03. 2019 06:00 | BRATISLAVA/Marcel Marcišiak

Politický geograf: Čaputovej sa podarilo realizovať program Šefčoviča. Spájať krajinu (rozhovor)

Tibor Madleňák zhodnotil prvé, ale aj prichádzajúce druhé kolo prezidentských volieb z pohľadu regionálnych špecifík.

Politický geograf Tibor Madleňák počas rozhovoru
Politický geograf Tibor Madleňák počas rozhovoru Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič

Politická mapa Slovenska sa po prvom kole prezidentských volieb, na výnimku pár okresov, zahalila do jednej farby. Mestské i vidiecke, ale aj konzervatívne a liberálne oblasti ovládla Zuzana Čaputová. Ako a prečo sa jej to podarilo a čo môžeme ešte očakávať v druhom kole, v rozhovore vysvetľuje politický geograf Tibor Madleňák.

Čo sa dočítate v rozhovore?

Prečo dokázala uspieť Zuzana Čaputová naprieč regiónom
Prečo veriaci rezignovali na odporúčania vysokých cirkevných hodnostárov
Prečo si časť voličov Smeru vybrala miesto Maroša Šefčoviča Štefana Harabina
Do ktorých oblastí sa rozširuje podpora Mariana Kotlebu
Čo môžeme očakávať v druhom kole
Ako sa pretavia prezidentské voľby do parlamentných

Rozhovor sme nakrúcali vo štvrtok 21. marca

 

Nad všetkým prevážila túžba po zmene

Takúto jednofarebnú politickú mapu sme nemali od parlamentných volieb v roku 2012, kedy Smer dokázal sám postaviť vládu. Čo nám táto mapa hovorí?

Táto mapa je výsledkom jednoznačného a veľmi výrazného víťazstva pani Čaputovej naprieč celou krajinou takmer vo všetkých regiónoch a vo väčšine politických prostredí. Tá výhra bola taká, že dokázala prečísliť protikandidátov aj v regiónoch, ktoré sú tradičnými baštami Smeru.

K baštám sa ešte dostaneme. Teraz ma ešte zaujíma, ako dokázala Zuzana Čaputová osloviť zároveň mestských a vidieckych voličov, voličov menšín, ale aj liberálne a konzervatívne oblasti Slovenska?

Pani Čaputovej sa už v prvom kole podarilo realizovať program pána Šefčoviča, a to je spájať krajinu. Podarilo sa jej osloviť rôzne typy prostredí a voličov, ktoré si želajú výraznú zmenu v štýle riadenia krajiny. Neželajú si ju len mestá, kde jednoznačne viedla, ale aj vidiecke obce, kde v priemere vyhrala s 33 percentami. Keď si zoberieme aj maďarské prostredie, tak tu mala oveľa viac hlasov ako dlhoročný reprezentant maďarskej menšiny Béla Bugár. Takisto dokázala čerpať hlasy z konzervatívneho prostredia a dokonca dokázala vyhrať v najkonzervatívnejšom regióne na Slovensku, a to na Orave.

Jedným slovom by sa dalo povedať, že nad všetkým prevážila zmena?

Áno, volanie krajiny po zásadnej zmene štýlu vládnutia.

TIP: Zuzana Čaputová: Prekvapila ma neskrývaná nenávisť, ja do tohto kotla prispievať nebudem (rozhovor)

Spomínali ste konzervatívne oblasti. Vytiahla sa téma LGBTI, kde Zuzana Čaputová sama priznala, že jej osobný názor je taký, aký je. Aj napriek tomu dokázala v týchto oblastiach vyhrať. Posúva sa konzervatívne Slovensko viac na Západ alebo dokázali voliči prehryznúť túto tému a viac u nich prevážila zmena?

Aj títo voliči určite ocenili úprimnosť a autentickosť. Konzervatívny volič vníma aktuálne problémy krajiny a vie si zadefinovať hierarchiu problémov, kde možno LGBTI je pre neho dôležité, ale oveľa dôležitejšia je téma spravodlivosti v spoločnosti, korupcie, zlého fungovania štátu atď. A či dochádza k posunu v konzervatívnom priestore? Tak ono nie je jednoliate. Čiže sa môže líšiť pohľad jednotlivých typov konzervatívneho prostredia. Máme totiž viac národne orientované konzervatívne prostredie, ktoré mohlo reflektovať na pána Harabina alebo pána Kotlebu. Potom máme konzervatívne prostredie, ktoré volí KDH, a to volilo napríklad pána Mikloška a sčasti aj pani Čaputovú.

Jedna vec sú veriaci a druhá odporúčania vysokých hodnostárov. Prestávajú ľudia reflektovať na takéto odporúčania?

Zdá sa, že veriaci ľudia majú vlastnú hlavu. Ak si zoberieme najkonzervatívnejší región, ktorým je Orava, tak tam dohromady volilo takmer 50 percent pani Čaputovú a pána Mikloška. Ide o dve osobnosti, pred ktorými trnavský arcibiskup nepriamo varoval, a kto ich volil, tak podľa neho spáchal ťažký hriech. Značí to, že aj najvyššia cirkevná hierarchia by si mala dávať pozor na posudzovanie a politické odporúčania, lebo veľká časť veriacich sa s tým nemusí stotožniť. Zároveň takto by mohlo vzďaľovanie medzi veriacimi a cirkevnou hierarchiou narastať.

Politická mapa Slovenska po prvom kole prezidentských volieb
Politická mapa Slovenska po prvom kole prezidentských volieb Foto: TVNOVINY.sk
 

Progresívne Slovensko nebude kopírovať úspech Zuzany Čaputovej

Z toho politického hľadiska Zuzanu Čaputovú podporili takmer všetky opozičné demokratické sily, ale aj tak je hlavnou kandidátkou Progresívneho Slovenska. Pretaví sa jej úspech v regiónoch do preferencií novovzniknutého hnutia?

Dalo by sa povedať, že pani Čaputová je kandidátkou demokratickej opozície. Opozície voči štýlu vládnutia, ktoré vnímame posledných desať rokov. Môže to pomôcť aj novým opozičným stranám, pretože veľa opozičných voličov začalo mať pochybnosti, či pán Matovič alebo pán Sulík môžu dostatočne garantovať zmenu.

Takže môže sa to pretaviť?

Môže, ale volebná mapa Progresívneho Slovenska nebude kopírovať úspech pani Čaputovej.

Jedinými lokalitami, kde vyhral Maroš Šefčovič boli severovýchod Slovenska a Kysuce. Prečo uspel práve v týchto oblastiach?

Pán Šefčovič oslovil tvrdé jadro voličov Smeru. K tomu prakticky smerovala aj jeho volebná kampaň - MDŽ, kultúrne domy, Robert Fico a špičky Smeru. Toto mu v prvom kole stačilo na postup. Jeho rozmiestnenie volebnej podpory má teda rovnaký vzorec ako rozmiestnenie voličov Smeru v tradičných regionálnych baštách, ako je severovýchod Slovenska a Kysuce. Voličov mu však odoberal pán Harabin, ktorého volebná podpora taktiež kopíruje rozmiestenie voličov Smeru.

TIP: Maroš Šefčovič: Na mňa útočte, ale to, čo sa deje okolo mojej ženy, je neprijateľné (rozhovor)

Ukazuje to teda upadajúcu silu strany Smer alebo Maroš Šefčovič len nedokázal osloviť všetkých voličov Smeru?

Jedno s druhým a navzájom sa to kombinuje. Teraz v druhom kole má šancu osloviť aj tých tradičných voličov Smeru, ktorí podporili pána Harabina. Títo voliči sú totiž zvyknutí voliť Smer hlavne kvôli pánovi Ficovi, a práve Štefan Harabin im bol kvôli tomu bližší napríklad v štýle vyjadrovania ako pán Šefčovič.

Bolo dobrým ťahom Smeru nominovať Maroša Šefčoviča?

Úpadok strany Smer sa prejavoval už pred voľbami, kedy nevedeli nájsť adekvátneho kandidáta. Pán Lajčák, ktorý bol oveľa lepšie poznateľný pre voličov Smeru, to odmietol a pán Šefčovič zostal a len ťažko komunikuje niektoré témy.

Politický geograf Tibor Madleňák počas rozhovoru
Politický geograf Tibor Madleňák počas rozhovoru Foto: TVNOVINY.sk/Martin Lachkovič
 

Harabinove bašty sa oveľa viac prelínajú so Šefčovičom ako Kotlebom

Do určitej miery bol fenoménom týchto volieb Štefan Harabin, ktorý sa profiloval ako národný a kresťanský. Napokon skončil tretí a vyhral len v jednom okrese. Prečo napríklad neuspel na silno konzervatívnej Orave a v podobných oblastiach? Pýtam sa to aj v kontexte toho, že okrem Zuzany Čaputovej predstavoval pre niektorých voličov zmenu aj on.

Áno, krajina volá po zmene, ale prvé kolo našťastie ukázalo, že tá zmena má byť demokratická. Čo sa týka pána Hrabina, tak čerpal hlavne z nacionalisticko-populistického a ľavicového prostredia, čo vysvetľuje ten úspech v baštách Smeru. V konzervatívnom priestore existuje rozdiel. Kým Kysuce sú prototypom nacionalistického konzervatívneho prostredia, kde nikdy vo väčšej miere nevolili KDH, tak Orava je prototypom pravicového konzervatívneho prostredia, kde sa práveže volí KDH. Ukázalo sa to aj v predchádzajúcich prezidentských voľbách, kedy Kysuce volili pána Fica a Orava pána Kisku. Sú to regióny vedľa seba, o ktorých si všetci myslia, že sú konzervatívne, ale ten konzervativizmus je diametrálne odlišný.

Medzi Štefanom Harabinom a Marianom Kotlebom nastal po voľbách spor, kto komu bral hlasy. Ich bašty sa nejako prelínajú?

Pána Harabina volila aj časť voličov ĽSNS, avšak pán Kotleba si dokázal udržať svoju voličskú základňu, čo bol aj hlavný zámer jeho prezidentskej kampane. U týchto dvoch kandidátov ide o určitý prienik, ale väčšia podobnosť Štefana Harabina je s rozmiestnením voličov strany Smer a pána Šefčoviča.

Strana ĽSNS mala v posledných parlamentných voľbách osem percent hlasov. Teraz jej predseda Marian Kotleba získal cez desať percent. Predurčuje tento výsledok jej nárast popularity?

Keď sa pozrieme na absolútny počet hlasov, tak rozdiel medzi poslednými parlamentnými a týmito voľbami je zhruba rovnaký. Takže ten percentuálny nárast z osem na desať je skôr spôsobený celkovo menšou volebnou účasťou.

ĽSNS v minulosti čerpala hlasy z regiónov stredného Slovenska, hlavne v tých menej rozvinutých. Začínajú sa jej voliči, pri pohľade na výsledky prezidentských volieb, objavovať vo väčších množstvách aj v iných regiónoch?

Marian Kotleba začal s podporou najmä v páse najchudobnejších regiónov, ktoré sa tiahnu od Spiša cez juh stredného Slovenska. Avšak tá podpora sa začína rozširovať na severné, ale aj západné Slovensko, kde už nie je možné hovoriť o socioekonomických problémoch. Napríklad trinásť percent na Záhorí alebo pätnásť percent v Považskej Bystrici.

Čomu to pripisujete?

Nedá sa to vysvetliť socioekonomicky. Jednoducho časť spoločnosti volá po antisystéme.

Na snímke Maroš Šefčovič a Robert Fico
Na snímke Maroš Šefčovič a Robert Fico Foto: TASR/Andrej Galica
 

Ficovi sa pred piatimi rokmi nepodarilo osloviť ďalších voličov, otázne je to aj pri Šefčovičovi

Zarazilo vás niečo na týchto voľbách?

Zarazil ma výsledok pána Bugára. V slovenskej politike pôsobí asi 30 rokov a podľa mňa bola jeho predstava, že keď už bude raz kandidovať za prezidenta, tak osloví minimálne celú maďarskú menšinu. Navyše kandidoval v čase, keď panuje isté slovensko-maďarské zmierenie. A v takejto atmosfére získal len tri percentá.

Dá sa to nazvať fiaskom?

V istom zmysle.

Všimli ste si aj nejakú regionálnu zaujímavosť?

Napríklad, že väzni volili pána Harabina alebo to, že v rodnej obci pána Kuciaka vyhral Marian Kotleba.

Čo môžeme očakávať v druhom kole?

V druhom kole bude volebná mapa pestrejšia. Pán Šefčovič dokáže vyhrať viac okresov, pretože už nebude mať konkurenciu pána Harabina a tradičné regióny strany Smer sa vyfarbia v jeho prospech. Avšak musí okrem elektorátu Smeru osloviť aj ďalších voličov. Dávam do pozornosti, že pánovi Ficovi sa to pred piatimi rokmi nepodarilo, preto je otázne, či sa to podarí Marošovi Šefčovičovi.

Ako sa môžu výsledky prezidentských volieb vo všeobecnosti odraziť v tých parlamentných?

Je to veľmi ťažké preklápať. Zoberte si, že pán Procházka mal v posledných prezidentských voľbách 21 percent, ale jeho strana mala napokon len 5,5 percenta. Slovensko určite prechádza zásadnou zmenou a strany si to veľmi pomaly uvedomujú, aj preto môže dôjsť k zásadným zmenám na politickej scéne. Smer je na zostupe, uvidíme, ako dopadne SNS. Potom uvidíme, ako zareaguje OĽaNO a SaS na nové strany, ktoré po posledných komunálnych a terajších prezidentských voľbách rastú. A ešte nevieme, ako to bude so stranou pána Kisku.

Komentáre ( 0)