08. 06. 2018 12:00 | WASHINGTON/Robert Ďurkáč

Kvôli dvom dňom ho museli draftovať o rok neskôr, teraz zavŕšil novú éru Washingtonu

Príbeh Alexandra Ovečkina je ako z rozprávky.

Alexander Ovečkin po poslednom zápase finále.
Alexander Ovečkin po poslednom zápase finále. Foto: TASR/AP

Finále Stanley Cupu 2017/2018 sa zapíše do dejín minimálne z dvoch dôvodov. Prvým je, že nováčik profiligy z Las Vegas to dotiahol až do finále, s čím počítal azda len málokto a druhým, že jeden z najlepších hráčov poslednej dekády sa dočkal.

Trinásť sezón trvalo, kým nad hlavu dvihol vytúženú trofej Alexander Ovečkin. Ruská legenda si triumf za svoje výkony akiste zaslúžila a veľmi po ňom túžila, ostatne, jeho nefalšovaná radosť po rozhodujúcom piatom dueli na ľade súpera je toho dôkazom.

Moskovský rodák má šport v génoch, jeho mama Tatiana je dvojnásobnou olympijskou víťazkou v basketbale. Otec Michail aktívne hrával futbal za Dynamo Moskva, kde začal kariéru aj Alexander, avšak nie na tráve, ale na ľade. Pred presunom za veľkú mláku odohral za materský klub medzi seniormi tri sezóny.

Ruský hokejový útočník Alexander Ovečkin (vpravo) sa teší spolu so svojou matkou Tatianou (v strede) a otcom Michailom (vľavo) v
Ruský hokejový útočník Alexander Ovečkin (vpravo) sa teší spolu so svojou matkou Tatianou (v strede) a otcom Michailom (vľavo) v Foto: TASR/AP
 

Nechýbalo veľa a šikovný krídelník mohol byť draftovaný už v roku 2003. Veľký záujem o to mala Florida, ktorá bojovala za to, aby ho získala pre seba. V tom, aby sa Alexander mohol objaviť na tomto drafte, o ktorom sa hovorí ako o jednom z najlepších v histórii, bránil dátum jeho narodenia.

Pätnásty september bol posledným možným dátumom narodenia, ktorý oprávňoval mladíkov do 18 rokov ísť v tom danom roku na výber. Keďže Ovečkin sa narodil o dva dni neskôr, regule mu to nedovolili. Generálny manažér „panterov" Rick Dudley argumentoval tým, že ide o prestupný rok a pri odpočítaní „prestupných" dní by sa „Ovie" do limitu vošiel. Nepochodil.

Všetko sa to reálne začalo rok a pol pred tým, ako profiligu zachvátila výluka. Washington v roku 2004 vyhral draftovú lotériu, čo znamenalo, že si na drafte vyberal ako prvý.

Keď vtedajší generálny manažér klubu George McPhee volal riaditeľovi skautingu Rossovi Mahoneyovi, sotva stihol položiť otázku. „Je to Ovečkin, musí to byť Ovečkin," vyhŕkol Mahoney.

„Ak ste druhý, tak ste proste druhý. Ak ste prvý, tak ste prvý. Vždy som chcel byť prvý. Mama aj otec mi vždy hovorili, že či hráš hokej alebo futbal, vždy musíš chcieť byť prvý," hovoril v januári 2004 vtedy len 18-ročný Ovečkin.

Nejeden odborník ho už vtedy považoval za najväčší klenot, aký do NHL vstúpi od čias Maria Lemieuxa v roku 1984. Hovorili to o ňom nielen skauti, ale aj mnohí generálni manažéri.

Ovečkina si v drafte 2004 z 1. miesta vybral Washington


Zdroj: YouTube/enzohockey15

Nakoľko sa ročník 2004/2005 nehral, zotrval mladučký krídelník v Dyname, ktorému dopomohol k zisku majstrovského titulu. Nakoľko hrozilo, že sa NHL nebude hrať ani v nasledujúcej sezóne, rozhodol sa kývnuť na ponuku konkurenčného Avangardu Omsk.

V zmluve však figurovala klauzula, ktorá mu do 20. júla 2005 umožnila rozviazať kontrakt a presunúť sa za more. Hoci sa k začatiu sezóny v NHL stále neschyľovalo, rozhodol sa v tom čase 19-ročný tínedžer odísť do Washingtonu.

"Toto je najlepšia liga sveta a mám pocit, že by som v nej mal hrať. Peniaze nie sú podstatné, pretože šťastie si za ne nekúpiš," hovoril lámavou angličtinou po príchode do Washingtonu. "Chcem vyhrať Stanley Cup, chcem byť najlepším nováčikom, túžim byť najlepším, naozaj najlepším. Musím makať, musím sa učiť, pomáhať tímu, hrať hokej. Ten je môj život, viete? Keď ho nehrám, neviem ani, čo mám robiť," doplnil odhodlaný Rus.

Capitals sa v tom čase nachádzali na rázcestí a čakal ich nový začiatok. Dlhoročné opory ako Peter Bondra, Jaromír Jágr, Michael Nylander, Adam Oates či Sergej Gončar odišli a tím sa prakticky skladal odznova. Práve v Ovečkinovi videla celá organizácia symbol novej éry, ktorá raz dokráča na najvyšší stupienok.

V jeho drese debutoval 5. októbra toho roka, k triumfu 3:2 nad Columbusom prispel dvomi gólmi. Prvý hetrik sa mu podaril 13. januára 2006 proti Anaheimu a o tri dni neskôr strelil jeden zo svojich najkrajších gólov kariéry.

V stretnutí proti vtedajšiemu Phoenixu sa najprv šikovne uvoľnil cez beka Paula Maru a následne ležiac na ľade poslal puk za brankára „kojotov" Briana Bouchera. Doteraz sa o tomto zásahu hovorí ako o jednom z najkrajších v histórii súťaže.

Ovečkinov neuveriteľný gól


Zdroj: YouTube/Hockeywebcast

Aj tento fakt jasne odzrkadľoval jeho famóznu sezónu, vôbec prvú v NHL. Niet divu, že sa stal laureátom Calderovej trofeje pre najlepšieho nováčika súťaže. S 52 gólmi a dovedna 104 bodmi si ju bez najmenších pochýb zaslúžil. Pre porovnanie, druhý najproduktívnejší hráč Capitals Dainius Zubrus mal na konte takmer o polovicu menej bodov (57).

„Ruský cár" celkovo v piatich sezónach prekonal magickú stobodovú hranicu, v ročníku 2007/2008 doslova opanoval celú ligu. Od sezóny 1995/1996 je prvým hráčom, ktorý pokoril 60-gólovú métu, on ich strelil 65. Povesť ostrostrelca potvrdil v siedmich sezónach, v ktorých strelil minimálne 50 gólov.

Zbierka jeho trofejí je závideniahodná - od troch titulov majstra sveta i jedného v juniorskej kategórii až po 15 individuálnych ocenení v NHL. Nechýba medzi nimi Trofej Mauricea Richarda za najlepšieho strelca základnej časti. Tú, mimochodom, vyhral sedemkrát.

Ďalej mu vo vitríne okrem spomenutej Calder Trophy môžete zazrieť Art Ross Trophy pre víťaza bodovania základnej časti, tri Hartove trofeje pre najužitočnejšieho hráča ligy, rovnaký počet Trofeje Teda Lindsaya, ktorú udeľuje Hráčska asociácia (NHLPA).

Alexander Ovečkin s Conn Smythe Trophy po finále Stanley Cupu 2017/2018.
Alexander Ovečkin s Conn Smythe Trophy po finále Stanley Cupu 2017/2018. Foto: TASR/AP
 

Najnovšími jeho prírastkami sú nielen Stanleyho pohár, ale aj Conn Smythe Trophy pre najužitočnejšieho hráča vyraďovacej fázy súťaže. Ovečkin ako správny kapitán ťahal svoj tím za klubovým Olympom aj bodmi. V 24 zápasoch ich nazbieral 27, najviac vo svojej kariére.

"Dokázali sme to. To je jediné, na čom záleží. Pozrite sa na úsmevy na tvárach mojich spoluhráčov. Dosiahli sme niečo, na čo nikdy nezabudneme. Je to moment, ktorý si budem pamätať do konca života. Som taký šťastný. Je to niečo neuveriteľné," vyhlásil nadšený kapitán Capitals.

Ovečkin dvíha nad hlavu Stanleyho pohár


Zdroj: YouTube/SPORTSNET

Na klubovej úrovni dosiahol prakticky už všetko, jeho úspech zvýrazňuje fakt, že ako prvý Rus doviedol tím k Stanleyho poháru s „céčkom" na hrudi. Už teraz je v histórii Washingtonu viacnásobným lídrom - v počte odohratých zápasov, gólov, bodov, zásahov v presilovej hre a v počte víťazných gólov, pričom všetky tieto prvenstvá platia aj pre play-off.

V súkromnom živote takisto prežíva šťastné chvíle. Minulé leto sa oženil a najnovšie čaká svoj prvý prírastok.

Instagram/nastyashubskaya

Predsa len však je ešte jedna méta, ku ktorej sa zatiaľ neprestrieľal. Zlato z olympijských hier mu stále chýba. Splní sa mu tento sen v roku 2022 v Pekingu a zavŕši takto svoju fenomenálnu kariéru?

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Hokej

Už ste čítali?