02. 08. 2018 12:36 | PRAHA/TASR

Horúčavy spôsobujú v mestách „tepelné ostrovy“ a v autách hotové peklo

Čím väčšie mesto, tým väčšie teplotné rozdiely.

Horúce počasie
Horúce počasie Foto: TASR

Počas tropických horúčav vznikajú vo veľkých mestách tzv. tepelné ostrovy čiže miesta s výrazne vyššou teplotou, než má ich okolie. V centrách miest sa napríklad vinou betónu môžu chodníky a budovy rozohrievať až na vyše 50 stupňov Celzia, tmavé autá majú dokonca ešte o 20 stupňov viac, až 70. Rozdiely v teplote povrchov najlepšie ukazujú zábery z termokamery, informoval vo štvrtok v článku český spravodajský portál Novinky.cz.

Čím väčšie mesto, tým väčšie teplotné rozdiely, povedal pre web český vedec Jan Horáček z Ústavu fyziky plazmy Akadémie vied. Podľa jeho slov má každé mesto tzv. tepelný ostrov, pretože je v ňom veľa betónu a málo zelene i vody, takže tieto miesta sa ohrievajú o niekoľko stupňov teplejšie než okolitá krajina. "Čím je mesto väčšie, tým je to horšie," upozornil Horáček. Podľa neho situáciu zhoršujú aj častejšie a intenzívnejšie vlny horúčav.

Rozdiel medzi zástavbou v centre a okolitými časťami mesta môže byť i niekoľko stupňov. Horáček meral teplotu termokamerou napríklad na pražskom Masarykovom nádraží, kde je veľa betónu, nedostatok zelene a rušná doprava, preto patrí k najteplejším miestam českej metropoly.

Kamera ukázala, že povrch budov na námestí je rozohriaty na 50 stupňov, pričom bolo len 11.00 h dopoludnia. Teplo sálalo zo všetkých strán. "Keď pôjdem niekam do parku, toto sa nedeje. Je tam tieň, slnečné žiarenie sa odráža od listov stromov a je tam podstatne väčšia vlhkosť, takže teplo sa pohlcuje vo vlhkom vzduchu," vysvetlil Horáček.

Teplotu zvyšujú aj rozpálené autá - ich povrchová teplota sa odlišuje v závislosti od farby, a to dokonca až o 20 stupňov, ak je auto tmavé alebo čierne.

Práve farba má na vznik tepelných ostrovov veľký vplyv, preto by v centrách miest pomohlo znížiť teplotu okrem výsadby zelene a rozširovania vodných plôch aj to, keby asfalt ulíc či omietky budov boli svetlé, aby lepšie odrážali slnečné žiarenie. "Musí to byť horizontálna plocha, aby sa žiarenie odrážalo späť do atmosféry," doplnil Horáček.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?