Správy z vášho kraja:
16. 01. 2019 06:00 | BRATISLAVA/rd

Morská voda sa zvýši o desiatky metrov. Z najnovších štúdií o Antarktíde mrazí

Vedci vypočítali, o koľko percent rýchlejšie zmizol ľad za posledných 40 rokov.

Roztápajúci sa ľad na Antarktíde.
Roztápajúci sa ľad na Antarktíde. Foto: TASR/AP

Večne ľadový kontinent zrejme už čoskoro zmení svoju tvár. Aspoň to naznačujú najnovšie štúdie, ktorých závery prinieslo CNN.

Prvú štúdiu predstavil Eric Rignot z Kalifornskej univerzity v Spojených štátoch amerických. Tá prebiehala od roku 1979 a po štyroch desaťročiach Rignot došiel k jasnému rezultátu - Antarktída sa doslova roztopí.

Strata ľadu síce podľa nebola pravidelná, z pohľadu desaťročí však mizol čoraz rýchlejšie. Kým v období rokov 1979-1990 to bolo zhruba 40 miliárd ton ľadu, medzi rokmi 2009-2017 sa počet zvýšil viac ako šesťkrát na 252 miliárd ton.

Za druhú polovicu trvania výskumu sa roztopil o 280 percent viac ľadu ako v rokoch 1979-1999. Vzhľadom na to, že roztopený ľad sa vlieva do Antarktického oceánu a globálne otepľovanie zasahuje aj Antarktídu, dokázal Rignot vypočítať, o koľko sa zvýši hladina morí.

V prípade, že by došlo k úplnému roztopeniu najjužnejšej časti na Zemi, by voda na celom svete stúpla na úroveň 57 metrov.

Štúdia sa zamerala na 176 rôznych povodí okolo Antarktídy. Zistilo sa, že topenie je značnejšie v oblastiach, kde na okraje ľadovcov zasahuje teplá slaná voda.

Ďalšou nepríjemnou skutočnosťou v štúdii bolo to, že východná časť Antarktídy, ktorú vedci doteraz považovali za relatívne bezpečnú a nemennú, taktiež v sledovanom období postupne prichádzala o ľad.

"Neočakával som, že aj východ kontinentu prispeje takou veľkou časťou k celkovému podielu roztopeného ľadu. Topenie totiž pretrváva v najviac zraniteľných častiach Antarktídy. U nich je predpoklad, že v najbližšom storočí alebo dvoch stúpne hladina morskej vody omnoho viac," hovorí Rignot.

Na záver svojho výskumu odporúča, aby sa pozornosť vedcov preorientovala zo západu, kde sa vedci venovali svojim činnostiam podstatne viac, na východ kontinentu.

Pevninový ľad na Antarktíde.
Pevninový ľad na Antarktíde. Foto: TASR/AP
 

Druhý výskum

Druhá štúdia, ktorú uverejnil vedecký časopis Nature Geoscience, porovnávala stratigrafickú mapu antarktického ľadu s astronomickými pohybmi planéty a vychyľovaním zemskej osi.

Richard Levy z univerzity v novozélandskom Wellingtone a Stephen Meyersová z univerzity v americkom Wisconsine vytvorili mapu Antraktídy spred 34 miliónov rokov nazad, keď toto územie začal pokrývať ľad a následne aj jeho postupné miznutie, spôsobené vychyľovaním osi Zeme.

Počas skúmania prišli na to, že morský ľad, tenká zmrazená vrstva oceánskej vody, ktorá obklopuje Antarktídu, tvorí akúsi ochrannú bariéru medzi pevninovým ľadom nachádzajúcim sa hlboko v zemi a teplejším oceánom, ktorý obklopuje kontinent.

Obaja vedci navyše prišli s názorom, že čoraz väčšie hodnoty oxidu uhličitého v atmosfére a prípadná redukcia morského ľadu by mohli viesť k úplnej nestabilite celej ľadovej plochy. Inými slovami povedané, pevninový ľad ukrytý hlboko v zemi by od teplej oceánskej vody už nechránilo nič.

"V prípade, že naše snahy rapídne znížiť emisie nebudú úspešné a priemerná teplota na Zemi sa zvýši o dva stupne, morský ľad zmizne a my vkročíme do obdobia, ktoré možno porovnať s ranným až stredným miocénom spred 14 miliónov rokov, kde boli teploty oproti predošlému obdobiu vyššie o 3-4 stupne, pričom zvýšené boli aj hladiny oxidu uhličitého a vody v oceánoch," varuje štúdia.

Súčasné hodnoty morského ľadu sú najnižšie od začiatku pozorovaní spred 40 rokov. "Všetky tieto údaje naznačujú, že pokiaľ oň nechceme prísť, čo najskôr musíme niečo robiť s emisiami," uzavrel Levy.

Komentáre ( 0)

 


Už ste čítali?