10. 02. 2019 07:00 | BRATISLAVA/mm

Patria Nórsku, no každý tretí obyvateľ je Rus. Ostrovy, na ktorých môžu ťažiť a loviť aj Slováci

Umožňuje nám to zmluva ešte z roku 1920.

Hlavné mesto Longyearbyen
Hlavné mesto Longyearbyen Foto: shutterstock/Christian Faludi

Ostrovy, ktoré ležia za severným polárnym kruhom. Sú pod správou Nórska, ale každý tretí obyvateľ je Rus. Právo ťažiť nerastné suroviny a loviť ryby môže na nich približne 50 štátov, medzi nimi aj Slovensko. Pred pár rokmi tu vybudovali akúsi „Noemovu archu", teda miesto, ktoré má uchrániť život v prípade globálnej katastrofy.

Život v najsevernejšie položenom meste na svete

Súostrovie Svalbard známe aj pod názvom Špicbergy sa nachádza v Severnom ľadovom oceáne na okraji severnej Európy. Až 60 percent územia pokrývajú ľadovce a snehové polia. Okrem trvale chladného počasia sa tu strieda polárny deň (apríl - september) s polárnou nocou (november - február).

Nie sú tu vybudované poriadne cesty, na presun sa preto zväčša používajú snežné skútre, prípadne malé lietadlá. Spolu s ľuďmi na ostrovoch žijú aj ľadové medvede, ktoré sú chránené. Miestni preto chodia ozbrojení, šelmu však môžu zabiť len v sebaobrane.

Značka upozorňujúca na ľadových medveďov
Značka upozorňujúca na ľadových medveďov Foto: shutterstock/ Kaca Skokanova
 

Hlavným mestom je Longyearbyen s menej ako 2200 obyvateľmi, ktorí si „užívajú" život v najsevernejšie položenom meste na svete. Donedávna tu dominovala ťažba uhlia, ktorá celému súostroviu výrazne ovplyvnila novodobú históriu.

Hlavné mesto Longyearbyen
Hlavné mesto Longyearbyen Foto: shutterstock/Rubeus Olivander
 

Hlavné mesto Longyearbyen
Hlavné mesto Longyearbyen Foto: shutterstock/ginger_polina_bublik
 

Patria pod Nórsko, ale ťažiť a loviť tu môžu aj Slováci

Svalbard bol dlhé stáročia len akási rybárska základňa, okrem toho neskôr slúžil ako základný tábor pre polárne expedície. Až s objavením uhlia si začali naň nárokovať mnohé krajiny. Napokon vznikla tzv. Svalbardská dohoda v roku 1920, podľa ktorej spadli pod správu Nórska. Má to však jeden malý háčik.

Všetky krajiny, ktoré sa pod túto dohodu podpísali, mohli a môžu na súostroví ťažiť alebo loviť ryby. Medzi signatárov patrilo aj vtedajšie Československo, záväzky prebrali aj nástupnícke štáty - Slovensko a Česko.

„Zmluva o Špicbergoch (tzv. Svalbardská zmluva), podpísaná v Paríži dňa 9. februára 1920, uznáva plnú zvrchovanosť Nórska nad daným územím a zároveň priznáva zmluvným stranám právo rybolovu, slobodu prieplavu a ďalšie slobody bez diskriminácie. ČSR k zmluve pristúpila s účinnosťou od 9. júla 1930," ozrejmil šéf tlačového oddelenia ministerstva zahraničných vecí Juraj Tomaga.

Ťažba uhlia na Špicbergoch
Ťažba uhlia na Špicbergoch Foto: shutterstock/Kai Mortensen
 

Samozrejme, vo väčšine prípadov, vrátane Slovenska, ide len o symbolickú príležitosť, keďže z ekonomického hľadiska sa to vôbec neoplatí.

Prečítajte si celý text zmluvy

Jediné štáty, ktoré sa v minulosti podieľali na ťažbe uhlia bolo Švédsko, Holandsko, Veľká Británia, USA, Rusko a Nórsko. Dodnes tam ťažia už len dve posledné spomenuté krajiny. Rusi navyše tvoria viac ako jednu tretinu obyvateľstva, preto sa tu všade dohovoríte aj rusky.

svalbard.jpg
 

Noemova archa

V posledných rokoch je ale ťažobný priemysel na ústupe a do popredia sa dostáva veda a výskum. Najväčším (futuristickým) projektom je globálne úložisko semien všetkých možných plodín, ktoré by prežili akúkoľvek klimatickú alebo človekom spôsobenú katastrofu. V takomto prípade by zostalo žiť na planéte len „pár" jedincov, ktorí by nanovo museli vysadiť všetky plodiny, aby si zabezpečili nejaké jedlo.

Globálne úložisko semien
Globálne úložisko semien Foto: shutterstock/Theerasak Namkampa
 

Svalbard Global Seed Vault je vbudovaný do skaly, neohrozuje ho tektonická ani vulkanická činnosť. Navyše je v nadmorskej výške 130 metrov, takže neprichádza do úvahy potopa, a to ani v prípade extrémneho topenia ľadovcov. Postupne tak vzniká nadnesene povedané akási Noemova archa.

Komentáre ( 0)