09. 08. 2016 14:40 | BRATISLAVA/ Michal Lukačovič

Tento týždeň si nenechajte ujsť Perzeidy. Kedy a kde ich uvidíte najlepšie?

Prinášame vám zopár tipov, ako si užiť toto nebeské divadlo čo najlepšie.

Perzeidy (archív)
Perzeidy (archív) Foto: TASR

Noc, počas ktorej sa nespí! Obloha pre nás každý rok v auguste pripravuje nádherné vesmírne divadlo. Perzeidy budú tento rok vrcholiť od 11. do 13. augusta. Úplný maximum bude v piatok 12. augusta popoludní. Najlepšie podmienky na pozorovanie u nás budú teda v noci zo štvrtka na piatok a z piatka na sobotu, vždy po západe Mesiaca (v druhej polovici noci).

Konzervatívny odhad je, že za hodinu spadne až 70 meteorov. Z roka na rok sú zväčša minimálne odchýlky. Niektoré roky však môžeme pozorovať zvýšenú aktivitu, niekedy až dvojnásobnú.

Na pozorovanie Perzeidov potrebujete mať aj šťastie. Zážitok z romantickej noci prebdenej na deke pod holým nebom vám môžu pokaziť dve veci - svetelný smog a počasie. To druhé sa ovplyvniť nedá, no nájsť vhodné miesto na pozorovanie vám poradíme.

Aby bol váš zážitok čo najlepší, mali by ste nájsť tmavé, svetlom neznečistené miesto, čo je v mestách dosť náročné. Najmä v Bratislave môže byť zážitok slabší. Platí totiž, že čím väčšie mesto, tým väčší svetelný smog.

Najtmavší kút Slovenska

Skutočnú tmu, na ktorej je Mliečna cesta široká cez polovicu oblohy a taká jasná, že vrhá tieň, na Slovensku nenájdete. Najtmavšie miesto u nás je Park tmavej oblohy v Národnom parku Poloniny, ktorý sa nachádza na úplnom severovýchode našej krajiny. Nočná obloha je tu takmer vo svojej prírodnej podobe. Podobných miest v civilizovanom svete už veľa nie je. Za dobrého počasia tu môžete vidieť všetky objekty a úkazy typické pre prírodnú oblohu v danom ročnom období.

Pozrite si mapu svetelného znečistenia Slovenska:

Mapa svetelného znečistenia Slovenska.
Mapa svetelného znečistenia Slovenska. Foto: www.lightpollution.it/dmsp
 

Červené oblasti na mape sú miesta s najväčším svetelným znečisteným. Nasleduje oranžová, žltá a zelená farba. Najväčšia tma je v modrých oblastiach.

Detailnejšiu mapu, v ktorej nájdete aj vašu obec/mesto si môžete pozrieť tu.

Test svetelných podmienok

Nemusíte však ísť od Polonín, aby ste Perzeidy videli. Podľa Jána Svoreňa z Astronomického ústavu SAV sú si všetky miesta na Slovensku rovnocenné. Stále však platí, že čím menšie svetelné znečistenie, tým lepšie podmienky na pozorovanie. Astronóm poradil, ako si môžete svetelnosť ľahko otestovať:

"Na mieste, kde sa vám zdá, že je dobrá tma, vystrite ruku pred seba. Pokiaľ svoje prsty rozoznáte, až keď vystretú ruku zdvihnete oproti svetlej oblohe, podmienky na pozorovanie sú výborné. Ak ich vidíte aj oproti terénu, vaše okolie je osvetlené," radí Svoreň.

Počasie bude lepšie vo štvrtok

Kým miesto, kde chceme Perzeidy sledovať si môžeme vybrať sami, počasie neovplyvníme. Pýtali sme sa preto meteorológa Marcela Macka zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, aké bude na Slovensku v tieto noci počasie.

Štvrtková noc by mala byť v tomto smere priaznivá. Už večer oblačnosti značne ubudne a do rána by sa mala obloha na celom Slovensku takmer úplne vyjasniť. Miestami bude len s malou oblačnosťou, zrážky sa neočakávajú. S teplotou to už je trochu horšie. Bude chladnejšie ako je v tomto období zvykom. Najnižšia nočná teplota sa bude pohybovať v rozmedzí 11 až 6 stupňov. V dolinách na strednom a severnom Slovensku môže klesnúť až na 2 stupne. Ak teda plánujete stráviť celú noc vonku, radšej sa lepšie oblečte.

Noc z piatka na sobotu bude horšia. Na západnom Slovensku bude síce teplejšie, najmenej 15 až 9 stupňov, no pribudne oblačnosť, ktorá pokazí radosť astronómom-amatérom. Ľudia na východe ale zúfať nemusia, tam bude obloha stále jasná alebo iba s malou oblačnosťou.

Občianske združenie Slovenské planetária organizuje spoločné sledovanie Perzeíd pri Neziderskom jazere. Ak by ste sa chceli zapojiť, bližšie info nájdete tu.

Ak sa vám podarí "padajúce hviezdy" zachytiť na fotku alebo video, pošlite nám to na emailovú adresu somreporter@markiza.sk

Čo sú Perzeidy: Perzeidy sú malé prachové čiastočky s hmotnosťou asi stotisícina gramu, ktoré sa pohybujú v prúde okolo dráhy Periodickej kométy 109/9 Swift-Tuttle. "Táto kométa s obežnou dobou 133 rokov uvoľňuje pri každom priblížení k Slnku plynové a prachové čiastočky. Prachové, ktoré nazývame meteroidy sa postupne sformujú okolo celej dráhy dlhého tenkého valca. Zem každý rok v tú istú dobu ( od 5. do 15. augusta) prechádza cez tento prúd," vysvetľuje Svoreň. Meteoroidy pri tom vnikajú do zemskej atmosféry rýchlosťou 59 km za sekundu. Pri tejto rýchlosti sa trením o atmosféru zohrejú a vyparia sa. Väčšinou vo výškach od 120 do 80 km nad zemským povrchom. Tento jav zo Zeme pozorujeme ako padanie meteorov.


VIAC Z Domáce