25. 03. 2017 16:29 | KOŠICE/TASR

Neurologička radí ako sa vyrovnať s posunom času. Vyvarujte sa tejto chyby!

Zvlášť negatívne ho môžu vnímať malí školáci s výučbou od skorého rána a starší ľudia s horším spánkom.

Ilustračná snímka.
Ilustračná snímka. Foto: Shutterstock.com

V nedeľu 26. marca si v rámci prechodu na letný čas posunieme ručičky na hodinách dopredu a vstávať budeme oproti predošlému času o hodinu skôr. Odborníčka na dôležitosť spánku Eva Feketeová, ktorá pôsobí na Neurologickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika (UPJŠ) a v Univerzitnej nemocnici L. Pasteura v Košiciach je toho názoru, že z pohľadu spánkovej medicíny by bolo vhodnejšie čas neposúvať.

"Problém so zmenou času mávajú citlivejší jedinci, pre ktorých sa môže spájať hlavne v prvých dňoch s pocitom únavy a horšou koncentráciou. Zvlášť negatívne ho môžu vnímať malí školáci s výučbou od skorého rána a starší ľudia s horším spánkom," uviedla Feketeová.

Ako liek na prekonanie časového posunu radí všetku dennú aktivitu vykonávať už podľa posunutého času a nedospávať prípadnú únavu v priebehu dňa. "Okrem toho je dobré dodržiavať aj ďalšie zásady 'spánkového desatora' ako striedmosť v pití kávy, čaju, alkoholických nápojov, zvlášť pred spaním, ďalej nejedávať a nešportovať večer či neriešiť problémové záležitosti krátko pred usnutím," doplnila neurologička, ktorá sa venuje štúdiu a liečbe spánkových porúch už 20 rokov.

Nedostatok spánku spôsobuje poruchy myslenia a pamäte

Začiatkom tohto týždňa (21.3.) sme si pripomenuli Svetový deň zdravého spánku a tým jeho dôležitosť, negatívne dosahy nespavosti a význam prevencie. Feketeová uviedla, že spánok je pravidelný stav odpočinku ľudí charakterizovaný spomaleným rytmom dýchania, tepu srdca a nižšou citlivosťou na vonkajšie podnety.

Zabezpečuje regeneráciu organizmu. Jeho nedostatok sa odráža na duševnom a telesnom stave človeka, zapríčiňuje psychickú a fyzickú vyčerpanosť, poruchy myslenia a pamäte, nepokoj, zmeny nálady, ale aj závažné zdravotné komplikácie, napríklad je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení.

"Nespavosť je najčastejšou poruchou spánku. Ľudí, ktorí ňou trpia, trápia viac bolesti hlavy a depresie, mávajú zvýšený krvný tlak a oslabenú imunitu. Medzi najrozšírenejšie poruchy spánku patrí syndróm nepokojných nôh prejavujúci sa nepríjemnými pocitmi v nohách v pokoji a pri zaspávaní, ktoré nútia k neustálemu pohybu nôh, tiež bruxizmus (škrípanie zubami) a spánkové apnoe, pri ktorom dochádza počas spánku k opakovaným zástavám dychu. Ďalšími poruchami sú parasomnie s prítomným abnormálnym pohybom v podobe námesačnosti alebo s agresívnym správaním pri narušení REM spánku," povedala Feketeová.

Novodobým fenoménom je problém mladých jedincov, ktorí si posúvajú zaspávanie na skoré ranné hodiny a spánkovú periódu na dennú dobu (syndróm oneskorenej spánkovej fázy).

Dĺžka spánku potrebná na dobrú regeneráciu je individuálna, zvyčajne šesť až osem hodín denne. K dobrému odpočinku prispieva neponocovanie a skorší budíček, zdravý životný štýl, pravidelná pohybová aktivita, pohodové životné tempo, málo stresu, relax. Tiež pohodlná posteľ, tmavá a chladnejšia miestnosť či pohodlná poloha pri spánku.

Príležitostne skrátený spánok nemá na zdravie vážnejšie následky, no pri dlhodobej nespavosti alebo inej poruche spánku, mal by človek vyhľadať odbornú pomoc. Neliečené problémy znižujú kvalitu života, podpisujú sa pod horšie spoločenské a pracovné uplatnenie a často sú i príčinou dopravných či priemyselných nehôd, skonštatovala odborníčka na spánok.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce