29. 04. 2019 09:14 , článok bol aktualizovaný 29. 04. 2019 17:24 | BRATISLAVA/TVNOVINY.sk, TASR, TV markíza

Kotlebovu stranu Najvyšší súd nezrušil. Tu je zdôvodnenie

Návrh na rozpustenie strany podal generálny prokurátor v máji 2017.

Marian Kotleba a jeho prívrženci.
Marian Kotleba a jeho prívrženci. Foto: AP Photo/Petr David Josek

Senát Najvyššieho súdu zamietol návrh na rozpustenie parlamentnej ĽS NS. Rozhodnutie oznámil na pondelkovom pojednávaní.

Rozhodnutie súdu si vypočuli zástupcovia Generálnej prokuratúry aj štatutárny zástupca žalovanej ĽSNS a jej predseda Marian Kotleba.

Predsedníčka senátu Jana Zemková zdôraznila, že posúdili jednotlivé dôkazy obžaloby. V súvislosti s ohrozovaním demokracie bol podľa jej slov najdôležitejší prvok bezprostrednosti. Skonštatovala pri tom, že riziko nie je dostatočne bezprostredné, pretože strana nemá dosť poslancov v parlamente na to, aby sama schválila zákony, ktoré by mohli demokraciu ohroziť.

Argumentáciu obžaloby opierajúcu sa o trestné konania v prípade predsedu strany a jej dvoch poslancov, ktorými sa v súčasnosti zaoberajú súdy, nebolo podľa jej slov možné považovať za priťažujúcu okolnosť pri rozhodovaní. Podotkla, že do skončenia trestných konaní platí prezumpcia neviny a že NS vo veci rozpustenia ĽSNS rozhodoval ako správny súd, a nie trestný. Žaloba bola podľa jej slov nedostatočne podložená.

 

Reakcia Najvyšieho súdu

NS SR zastáva názor, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalovaná strana v rámci svojho politického programu presadzuje vystúpenie Slovenskej republiky zo združenia NATO a má záujem o vypísanie referenda s otázkou o vystúpení Slovenskej republiky z Európskej únie. Podľa názoru súdu tieto hodnotové východiská nepostačujú samé o sebe, v tomto štádiu konania, za dôvody, ktoré by mohli viesť k rozpusteniu politickej strany.

"Nateraz nebolo preukázané, že by žalovaná strana na uvedený zámer použila prostriedky nezlučiteľné s právnym poriadkom Slovenskej republiky," uvádza sa okrem iného v stanovisku NS SR, v ktorom sa čiastočne zdôvodňuje rozsudok a ktoré TASR poskytla hovorkyňa NS SR Alexandra Važanová.

Zároveň sa v stanovisku uvádza, že NS SR na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru že žalovanú stranu nie je možné rozpustiť len preto, že kritizuje ústavný a právny poriadok štátu a že sa zúčastňuje na tvorbe verejnej debaty na politickej scéne. Právomocou Najvyššieho súdu SR v kontradiktórnom súdnom spore tohto typu v právnom štáte nie je suplovanie úlohy žalobcu a vyhľadávanie dôkazov na jeho tvrdenia.

Odôvodnenie senátu NS, prečo nerozpustili Kotlebovu stranu


Kotlebova reakcia na rozhodnutie súdu

„Naša strana je demokratická a po dnešnom dni nie je dôvod, aby sa ľudia báli nám dať hlas. Bola vždy legitímna a nikdy sme o tom nemali pochybnosť. Vieme, že naša strana je v súlade so zákonom,“ vyhlásil Kotleba pred novinármi po vyhlásení rozsudku.

 

Reakcie na rozhodnutie o ĽSNS

Premiér Peter Pellegrini (Smer-SD) rešpektuje verdikt Najvyššieho súdu. Naďalej je však presvedčený, že akákoľvek podpora fašizmu, práca s jeho symbolmi, popieranie holokaustu a spochybňovanie utrpenia desiatok miliónov ľudí je v rozpore s demokraciou a v modernej spoločnosti nemá čo hľadať. Napísal to na sociálnej sieti.

Zdroj: Facebook/Peter Pellegrini

"Je vážnou úlohou demokratických strán, aby podľa týchto ideologických deformácií neposudzovali voličov a sympatizantov takýchto subjektov, ale aby im boli schopné ponúknuť dostatočne kvalitné riešenia najvážnejších celospoločenských problémov bez prímesí nenávistných ideológií. Tak, aby neboli nútení, resp. nemuseli voliť podobné subjekty," doplnil.

Ministerstvo vnútra rešpekturj rozsudok Najvyššieho súdu. "Činnosť ani rozhodnutia súdu však ministerstvo komentovať nebude," Petra Friese z tlačového odboru Kancelárie MV SR.

Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko je od začiatku až doteraz stranou, ktorá síce sofistikovanejšie ako v minulosti, ale stále vykazuje prvky fašizmu. Vyhlásil so šéf rezortu spravodlivosti Gábor Gál s tým, že ide o jeho občiansky názor a zároveň akceptuje rozhodnutie senátu.

"Pre spoločnosť je to veľmi nebezpečné a je mi ľúto po rôznych prieskumoch preferencií, že sa ľudia nepoučili a zabudli na nie tak dávnu minulosť. Možnosť zakladať politické strany a hnutia patrí medzi základné práva a slobody, ktoré zakotvuje ústava. Každý občan SR má právo založiť stranu alebo byť členom niektorej z politických strán alebo niektorého z hnutí, avšak v našej spoločnosti je neakceptovateľné, aby občania, a navyše ešte politické strany verejne prejavovali sympatie k fašizmu či rasizmu," povedal na margo ĽSNS Gál.

Dodal, že viackrát v minulosti zdôraznil, že ani on, ani strana Most–Híd nepodporuje ani nikdy nebude podporovať fašistov. "Tak ako sme to nerobili ani doteraz, náš názor sa týmto rozsudkom nemení," povedal na záver.

Rozhodnutie o nerozpustení parlamentnej ĽSNS strana Most-Híd "musí" rešpektovať. Spoločnou úlohou všetkých demokratických síl v krajine je podľa strany vyrovnať sa s týmto rozhodnutím vo všetkých voľbách.

"Dnešné rozhodnutie sa zrodilo pre nedostatok dôkazov, čo v našom ponímaní nelegalizuje názory a úsilie predstaviteľov Ľudovej strany Naše Slovensko, ktoré by v demokratickej spoločnosti 21. storočia nemali mať priestor," uviedla hovorkyňa Mosta-Híd Klára Debnár..

Debnár pripomenula, že Najvyšší súd rozhodoval o druhej strane Mariana Kotlebu, ktorá takisto prezentuje deštruktívne názory. "Jeho prvá strana dostala zákaz fungovania z dobre známych dôvodov. Druhé politické zoskupenie, síce odlišným spôsobom, ale reprezentuje rovnako deštruktívne názory ako to prvé. Fakt, že niektorí členovia, aj bývalý líder zakázanej Slovenskej pospolitosti, vymenili fašistické uniformy za obleky, neznamená, že zmenili aj názor," doplnila.

Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) rešpektuje rozsudok Najvyššieho súdu SR, ktorý nerozpustil ĽSNS. Komentovať ho nemieni. Na tlačovej konferencii v parlamente zároveň vyhlásil, že s ĽSNS nikdy spolupracovať nechce.

Lídra SaS Richarda Sulíka rozhodnutie neprekvapuje, nevidel dostatočné dôvody na rušenie tejto strany. Poraziť ju podľa neho treba v politickej súťaži, a to "konceptmi, programom, ľuďmi, skúsenosťami".

Sulík kritizoval v tejto súvislosti generálneho prokurátora. "Iniciatívu Čižnára považujem za vyslovene hlúpu a škodlivú. Mal by sa venovať rozumnejším veciam, mal by naháňať mafiánov, možno si pohovoriť so svojím kolegom Kováčikom, aby prestal zametať všetky kauzy. Takto akurát naháňa ďalších sympatizantov strane Mariana Kotlebu, s ktorými bytostne nesúhlasíme," vyhlásil.

Predseda SaS tiež pripomenul, že s ĽSNS odmietol prípadnú koaličnú spoluprácu. "Má vo svojich radoch členov, ktorí tvrdia, že holokaust sa nestal, Hitler vojnu nezačal, šesť miliónov mŕtvych Židov je rozprávka. To sú skrátka ľudia, ktorí to nemajú v hlave dostatočne usporiadané na to, aby mohli robiť politiku," uviedol jeden z dôvodov nespolupráce so stranou Kotlebu.

Pred budovou Najvyššieho súdu protestovali osobnosti

Ešte pred začiatkom pojednávania sa pred budovou súdu zišlo niekoľko desiatok odporcov fašizmu. Tichý protest Stop fašizmu zorganizovala občianska iniciatíva Zabudnuté Slovensko. Do protestu iniciatívy sa zapojilo 11 osobností verejného života - medzi nimi Eva Mosnáková, slovenský neurológ Pavel Traubner, herečka Zuzana Kronerová, občiansky aktivista Ján Benčík, hudobník a organizátor festivalu Pohoda Michal Kaščák, publicisti a novinári Martin M. Šimečka, Marián Leško a ďalší, ktorí držia transparenty s 11 písmenami, ktoré tvoria dve slová názvu protestu.

"Ľudia by si mali uvedomiť, že extrémizmus a fašizmus, nech už sa volá strana akokoľvek, je nebezpečný. Táto strana nikdy nemala vzniknúť," povedala pre tvnoviny.sk Bez ohľadu na rozhodnutie súdu verí, že protest pomôže minálne tomu, aby si ľudia uvedomili, čo chce na Slovensko ich ideológia nastoliť.

Na druhej strane sa pred budovou MS SR a NS SR a v nej začali postupne schádzať aj stúpenci ĽSNS. V mieste oboch zhromaždení sú prísne bezpečnostné opatrenia, keď sa v budove nachádzajú desiatky príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže, vrátane zásahovej jednotky, psovodov a pyrotechnikov.

 

Návrh na rozpustenie strany podal na NS generálny prokurátor Jaromír Čižnár v máji 2017. Vo veci rozhodoval senát pod vedením predsedníčky Jany Zemkovej. Prvý raz sa začalo vo veci konať 9. apríla za prísnych bezpečnostných opatrení.

Zástupca Generálnej prokuratúry (GP) SR Ivan Minár vtedy argumentoval protirómskymi prejavmi strany. Opieral sa aj o vyjadrenia strany na adresu súčasného systému v štáte, ktorý podľa jeho slov označili za totalitný.

Obhajoba návrh odmietla s tým, že na rozpustenie strany nevidí dôvod. Predseda a štatutárny zástupca ĽSNS Marian Kotleba tvrdil, že žalobca nepredložil žiaden konkrétny dôvod, ktorý by dostatočne odôvodňoval návrh na rozpustenie strany.

NS SR už raz, a to koncom februára 2006, rozhodoval o zákaze činnosti krajne pravicovej strany Slovenská pospolitosť - Národná strana, ktorej viacerí členovia čelili vtedy obvineniam z trestných činov. Dôvodom na jej rozpustenie bolo podľa vtedajšieho generálneho prokurátora Dobroslava Trnku skutočnosť, že strana svojimi stanovami, programom a činnosťou na území SR porušovala Ústavu SR, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Následne NS SR predchodkyňu ĽSNS začiatkom marca 2006 aj zakázal.

Podklady na rozpustenie Pospolitosti vypracoval za GP vtedy, ako aj v súčasnosti pri ĽSNS ten istý prokurátor GP, Ivan Minár.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce