01. 05. 2019 07:00 | BRATISLAVA/zg

15 rokov od vstupu do EÚ: Čo nám dala a čo vzala? Politici to povedali na rovinu

Väčšina sa však zhodla, že EÚ je pre nás to najlepšie riešenie.

Eduard Kukan, Monika Beňová, Mikuláš Dzurinda a Ján Figeľ.
Eduard Kukan, Monika Beňová, Mikuláš Dzurinda a Ján Figeľ. Foto: koláž TV Markíza/TASR

Slovensko sa pred 15 rokmi - 1. mája 2004 - stalo, spoločne s ďalšími deviatimi krajinami, jedným z členských štátov Európskej únie. Bolo to doposiaľ najväčšie rozšírenie zoskupenia v jeho histórii.

Naša krajina bola spočiatku, v 90. rokoch počas vlády Vladimíra Mečiara, v približovaní sa k Únii skôr na „vedľajšej koľaji". No v roku 1998, počas vlády Mikuláša Dzurindu, Slovensko zaznamenalo výraznú zmenu v medzinárodnej orientácii.

Pomohli aj kontakty vtedajšieho ministra zahraničných vecí a dlhoročného kariérneho diplomata Eduarda Kukana. Hlavným vyjednávačom pre vstup do EÚ bol Ján Figeľ. Nemalou mierou sa o dobré meno Slovenska v prointegračnom procese zaslúžili aj poslanci z oboch politických táborov.

Na archívnej snímke z 29. októbra 2004 Mikuláš Dzurinda a Eduard Kukan podpisujú v Ríme prvú európsku ústavnú zmluvu.
Na archívnej snímke z 29. októbra 2004 Mikuláš Dzurinda a Eduard Kukan podpisujú v Ríme prvú európsku ústavnú zmluvu. Foto: TASR/Dušan Knap
 

V súvislosti s týmto výročím tvnoviny.sk oslovili šéfov parlamentných strán, vrátane politikov, ktorí sa o vstup do Únie zaslúžili. Všetci odpovedali na jedinú otázku: "Čo nám EÚ za 15 rokov členstva vzala a čo dala?"

Mikuláš Dzurinda - vtedajší premiér

"To, čo dalo začlenenie Slovensku do EÚ, sa dá pomenovať veľmi stručne. Sú to nebývalé možnosti - zamestnať sa, postarať sa o lepšie zdravotné zabezpečenie, študovať i cestovať. Svet sa Slovákom otvoril a vnímam to tak, že veľká väčšina z nás to využila a využíva ho dodnes plným priehrštím.

A čo nám vzala? Zdá sa mi, že ilúzie, resp. jeho časť. Sám som patril medzi tých, ktorí verili, že také bezoblačné nebo, aké vládlo v Corku a Dubline 1. mája 2004, keď nás prijímali a nálada aká bola v double-deckeri, ktorý nás prevážal Dublinom a lídri, vrátane Jacquesa Chiraca, Tonyho Blaira, Aleksandra Kwaśniewskieho, či Gerharda Schrödera, sa iba chichúňali, že bude trvať večne. A o niekoľko rokov nás postihla globálna finančná kríza, nový člen eurozóny - Slovensko - bolo vystavené požiadavkám solidarizovať sa, pmáhať Španielsku, Portugalsku, Írsku a najmä Grécku. Ledva sme sa s tým ako-tak doma vysporiadali, tak popri tom padla vláda, v ktorej som bol šéf diplomacie. Odrazu nás začala trápiť úplne iná kríza - migračná vlna. Ukázalo sa, že aj západ má svoje ťažkosti a borí sa s problémami. Kľúčové a dôležité je, že už na ich riešenie nie sme sami. Kvalita a hĺbka ich riešenia má iný charakter, ako bezútešnosť a šedivosť komunistickej diktatúry."

Na snímke z 1. mája 2004 predstavitelia popredných krajín EÚ pri príchode na stretnutie, v pozadí vľavo Mikuláš Dzurinda.
Na snímke z 1. mája 2004 predstavitelia popredných krajín EÚ pri príchode na stretnutie, v pozadí vľavo Mikuláš Dzurinda. Foto: TASR
 


Eduard Kukan - europoslanec, bývalý šéf diplomacie

„Členstvo v EU nám otvorilo možnosť rozvoja našej vlasti ako slobodnej a demokratickej krajiny. Uplynulých 15 rokov ukázalo, že členstvo nám jednoznačne prináša výhody, stali sme sa ekonomicky rozvinutou, spoločensky zrelšou a pripravenejšou na výzvy 21. storočia, stali sme sa krajinou, ktorá je hodnotovo a civilizačne ukotvená v Európe. Otvorili sa nám fyzicky hranice, spoločný trh. Sme súčasťou najsilnejších ekonomík sveta, sme to teraz aj my, kto tvorí nové štandardy v rôznych oblastiach.

Celých 15 rokov sme stále čistými príjemcami benefitov EU - dostávame na náš rozvoj niekoľkokrát viac, ako prispievame do EÚ. Všetky slobody - cestovanie, zamestnanie, investovanie, vzdelávanie nám dávajú možnosti rásť a rozvíjať sa.

Celkove teda vidím prínos, ktorý nám prinieslo členstvo v EÚ ako jednoznačne pozitívny. To, čo nám Únia vzala, to sú veci, ktoré sa nám mnohonásobne vyplatili. Ako príklad by som uviedol prenos niektorých kompetencií do Bruselu."

Miroslav Lajčák - súčasný minister zahraničných vecí

„Členstvo v EÚ nám dalo vymoženosti, ktoré cítime v praktickom živote - naši občania dnes cestujú po krajinách Schengenu bez unavujúceho čakania na hraniciach, v takmer všetkých európskych krajinách im na cestovanie postačuje občiansky preukaz, eurá si vymenia kdekoľvek vo svete, čo nám zvyšuje občiansky komfort.

Zároveň nezabúdajme na to, že za peniaze EÚ sme zrekonštruovali infraštruktúru v mnohých našich obciach. A čo nám členstvo v EÚ vzalo?! Nuž to je ťažká otázka, nakoľko pozitíva rozhodne prevažujú nad negatívami. Prišli sme o isté kompetencie, napríklad čo sa týka obchodnej politiky a je na nás, aby sme vedeli v tomto smere presadiť naše záujmy v rámci veľkej európskej rodiny."

Miroslav Lajčák.
Miroslav Lajčák. Foto: TASR
 


Ján Figeľ - bývalý vyjednávač SR s EÚ

„Integrácia do EÚ bola pre Slovensko naplnením historickej túžby po emancipácii (slovenská hviezdička a stolička) a po plnohodnotnom "návrate do Európy", po ktorom sme volali v novembri '89. Je zároveň výzvou pre vlastný prínos a spoluzodpovednosť za vývoj v strednej Európe a na kontinente.

Slovensko vstupom posilnilo svoju bezpečnosť a získalo výrazný ekonomický, sociálny a regionálny rozvoj. Za 15 rokov sa zvýšila hospodárska sila krajiny na úroveň 250 percent, strojnásobila produktivita práce a priemerná nominálna mzda vzrástla na 260 percent úrovne roku 2004. Miera nezamestnanosti poklesla z 18 na 4,1 percenta. Občania získali väčšiu slobodu a viac príležitostí pre cestovanie, prácu, štúdium a podnikanie. Integrácia je prajná pre aktívnych občanov, firmy a inštitúcie, lebo prináša rozsiahle možnosti na realizáciu oprávnených záujmov. Presunuli sme časť štátnych právomocí na spoločnú, únijnú úroveň."

Andrej Danko - predseda parlamentu a SNS

„Presne pred 15 rokmi sa začal pre Slovensko písať veľmi úspešný príbeh. Vstupom do Európskej únie sa nám postupne otvorili hranice, začal sa rozbiehať cestovný ruch, otvorili sa možnosti voľnému obchodu, poskytli sa nám nové pracovné možnosti. Veľa vecí sa rozbehlo aj na Slovensku. Vybudovali sa detské ihriská, zrekonštruovali školy a škôlky, mnohé dediny sa pripojili na kanalizáciu. Je faktom, že nám EÚ priniesla veľa pozitív.

Na druhej strane upozorňujem na prehlbujúcu sa odtrhnutosť Bruselu od každodenných problémov bežných občanov. Europoslanci by mali viac riešiť reálne problémy ľudí. Je nonsens, že riešia obmedzenie príkonu vysávačov, no osobné údaje na internete sú stále nechránené. Až vďaka nášmu nátlaku začali riešiť dvojakú kvalitu potravín, či nekalé obchodné praktiky. Východiskom by bola podľa mňa väčšia prepojenosť národných parlamentov s európskymi politickými špičkami. Vždy jasne deklarujem, že Európska únia je to najlepšie riešenie pre SR. Potrebujeme ale, aby prišli noví politickí lídri, ktorí nastavia lepšie fungovanie, novú komunikáciu a pripravia reformu Európskej únie."

Andrej Danko.
Andrej Danko. Foto: TASR
 


František Šebej - bývalý šéf výboru pre európsku integráciu

„Členstvo v Únii znamenalo pre každého z nás, slovenských občanov, občianstvo vyššieho rádu, európske občianstvo. To znamená od prvého dňa slobodu ísť do ktorejkoľvek európskej krajiny nie iba ako turista, ale aj právo usadiť sa a žiť tam. Znamená aj ochranu európskych zákonov a inštitúcií, a to aj mimo Európskej únie.

Naša účasť v európskych politických inštitúciách znamená, že v nich spolurozhodujeme nie iba o nás samotných, ale o osudoch celej Európy. Znamená tiež, že sme sa definitívne stali súčasťou slobodného a demokratického sveta. Prostredníctvom spoločného trhu a štyroch základných slobôd - slobody pohybu ľudí, tovaru, služieb i kapitálu sa naša ekonomika stala súčasťou veľkej a bohatej európskej ekonomiky. Naši mladí ľudia môžu študovať na najlepších európskych univerzitách.

Neviem o ničom dôležitom, čo by nám Európska únia vzala."

František Šebej na archívnej snímke.
František Šebej na archívnej snímke. Foto: TASR
 


Béla Bugár - predseda Most-Híd

„Pri okrúhlych výročiach je zvykom zdôrazňovať pozitíva nášho členstva v EÚ. Na tomto zozname samozrejme nemôže chýbať vstup na európsky pracovný trh, voľný pohyb osôb a tovaru, získané miliardy z eurofondov na vyrovnávanie regionálnych rozdielov. Rovnako musíme vyzdvihnúť členstvo v schengenskom priestore a spoločnú menu. Všetky prvky, ktoré som vymenoval, prispeli k zvýšeniu životnej úrovne na Slovensku ako i k tomu, že sme za krátky čas boli schopní prekonať pocit menejcennosti, ktorý do nás vštepil predchádzajúci režim.

A čo nám EÚ vzala? Chuť pristúpiť k urnám vo voľbách do EP. V ostatných voľbách sme skončili na poslednej priečke v účasti. Ale to nie je o únii, ale o nás. Mali by sme si uvedomiť, že Brusel nie je naším protivníkom, že Brusel sme aj my. A nie je jedno, komu ten bruselský mandát zveríme."

Na snímke predseda strany Most-Híd Béla Bugár
Na snímke predseda strany Most-Híd Béla Bugár Foto: TASR/Jakub Kotian
 


Monika Beňová - europoslankyňa za Smer-SD

„Slovensko je dnes stabilnou krajinou s dobre fungujúcou ekonomikou, s pomocou fondov EÚ sa podarilo zrekonštruovať námestia, školy, vybudovať cyklotrasy, investovali sme do vedy, výskumu a inovácií, vybudovali veľkú časť dopravnej infraštruktúry.

Naši podnikatelia získali takmer 500-miliónový trh, získali sme významné investície ktoré vytvorili tisícky pracovným miest. Mladí ľudia môžu vďaka programu ERASMUS študovať na európskych univerzitách. Samozrejmosťou je cestovanie bez hraničných kontrol, možnosť získať zamestnanie bez rôznych povolení kdekoľvek v EÚ. Žijeme v mieri a máme priateľské vzťahy so susednými krajinami. Únia nám nevzala nič, ale sú ešte niektoré politiky kde sú rozdiely medzi jednotlivými štátmi, napríklad v rýchlejšom raste miezd. To je naša najväčšia politická výzva."

Boris Kollár - predseda hnutia Sme rodina

„EÚ nám dala nám ukotvenie a potvrdenie, že nie sme východná krajina, ale patríme do západného civilizačného priestoru. Dala nám slobodu cestovania, právo na prácu v EÚ, bezpečnostnú ochranu a rovnako obrovský finančný stimul k obnove nášho štátu.

A čo nám vzala? Zobrala nám veľmi veľa kompetencií, ďalej svoje zákony nadradila našim, čím sme sa stali z veľkej časti nesvojprávni, pri Lisabone sme stratili právo veta . A priniesla nám drahotu, rozvrat nášho poľnohospodárstva. A preto ideme do eurovolieb s heslom Menej Bruselu, viac zdravého rozumu. Máme za to, že EÚ je dobrý projekt, len ho treba opraviť."

Boris Kollár
Boris Kollár Foto: FOTO TASR - Jakub Kotian
 


Marian Kotleba - predseda ĽS NS

„Tým, čo na to majú, dala EÚ možnosť cestovať. Všetkým nám však vzala energetickú a potravinovú sebestačnosť, vlastnú menu, ochranu štátnej hranice, štátnu hrdosť a suverenitu."

Marian Kotleba.
Marian Kotleba. Foto: AP Photo/Petr David Josek
 


Komentáre ( 0)


VIAC Z Domáce