01. 05. 2019 13:41 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Čo sa žiaci učia verzus čo by sa učiť mali. Pozrite sa podľa čoho, sa pozná dobrá škola

Výskum ukazuje, že školy a firmy sú dva oddelené svety. Mladí však musia zapadnúť do oboch.

Škola (ilustračné foto)
Škola (ilustračné foto) Foto: TV Markíza

Dobrá škola sa nepozná podľa výsledkov testovania žiakov, ale podľa toho, ako sa im darí v pracovnom a osobnom živote. Tvrdia analytici projektu To dá rozum. Pozreli sa bližšie na to, čo sa žiaci učia na našich stredných školách, a v čom by sa naopak pre úspešný život mali zdokonaľovať.

Ak nás zaujíma úspešnosť absolventov v pracovnom živote, musíme sa pozrieť na požiadavky zamestnávateľov. Pre nich je najdôležitejšia schopnosť pracovať s inými, byť motivovaný pre ďalšie štúdium a prácu a schopnosť prispôsobiť sa zmenám. Získajú žiaci tieto kompetencie na školách? A aký názor na to majú riaditelia?

Spoločnosť sa mení, musí sa aj školstvo

Svetoví odborníci si už pred desiatkami rokov uvedomili, že spoločnosť prechádza takými výraznými zmenami, že je nevyhnutné zmeniť aj spôsob vzdelávania. Starnutie populácie, technologický vývoj, migrácia a striedanie práce počas produktívneho veku sú trendy, na ktoré rýchlo reagujú zamestnávatelia, ale mali by aj školy.

Podľa projektu To dá rozum malo Slovensku už v roku 2008 ambíciu zásadne zmeniť vzdelávací systém. Od vedomostí sa malo prejsť ku kompetenciám. Cieľom tohto modelu nie je to, aby žiaci získali kvantum vedomostí, ale aby zo školy vyšli pripravení na ďalšie vzdelávanie alebo na pracovný trh. Dôležitým má byť aj etické správanie a občianska výchova.

Plán vs. realita

Ministerstvo školstva na papier napísalo dobrý vzdelávací program aj podľa analytičky projektu To dá rozum Petry Fridrichovej.Program vychádza z kompetenčného modelu pre materské, základné a stredné školy. Ide teda o akýsi základný rámec vzdelávania, z ktorého majú vychádzať jednotlivé školy a pedagógovia.

Štát určil osem základných kompetencii: jazyk a komunikácia, matematika a logika, človek a spoločnosť, človek a svet práce, človek a hodnoty, umenie a kultúra, človek a príroda, zdravie a pohyb.

K jednotlivým predmetom štát určil aj cieľ, ktorý majú predmety naplniť. Na stredných školách sú u väčšiny predmetov ciele spojené so zapamätaním a porozumením, teda určujú, čo všetko má žiak vedieť definovať, vysvetliť či vymenovať. Občas sa vyskytujú ciele súvisiace s aplikáciou vedomostí.

Na základe tohto rámca si už jednotlivé školy vytvárajú svoje "programy". Môžu si aj samé vybrať priority, na ktoré sa zamerajú. Projekt To dá rozum napríklad odporúča školám poradiť sa so žiakmi, aké majú preferencie, alebo konzultovať svoje priority s vysokými školami, alebo môžu vychádzať z vedecko-technického pokroku.

Tu ale často nastáva problém. Realita sa od plánu na papieri líši.

"Náš vzdelávací program je postavený dobre a v súlade s medzinárodnými trendmi.Napríklad cudzie jazyky a fyzika majú veľmi dobre nastavené štandardy. Na druhej strane, výsledky nášho prieskumu ukazujú, na aké oblasti sa reálne v školách kladie dôraz. Vidíme tu nedostatky, pretože stále sa za najdôležitejšie považujú izolované vedomosti z jednotlivých predmetov," konštatuje Fridrichová.

Riaditelia: Najdôležitejšie sú vedomosti

Analytici z To dá rozum sa riaditeľov stredných škôl pýtali, ktoré kompetencie a schopnosti považujú za dôležité.

Vyše 50 percent opýtaných odpovedalo, že najdôležitejšie sú vedomosti z jednotlivých predmetov. Nasledujú čítanie s porozumením a práca s textom, finančná gramatnosť a prezentačné schopnosti.

Fridrichovú teší, že práve čitateľská gramotnosť je na čele rebríčka. Tá je podľa nej kľúčová. Kritizuje však vyučovacie metódy. Podľa prieskumu prevláda v triedach výklad učiteľa a takmer trištvrtiny opýtaných žiakov stredných škôl uviedlo, že im počas hodín učitelia diktujú poznámky. Takéto metódy podľa Fridrichovej znemožňujú rozvoj akýchkoľvek kompetencií.

Na opačnom konci sa ocitli matematicko-logické myslenie, digitálne zručnosti a podnikavosť a iniciatívnosť. A čo na to zamestnávatelia? Tí považujú za dôležité niečo iné- schopnosť učiť sa, pracovať v tíme a motivácia k ďalšiemu učeniu.

Dôležitosť kompetencií z pohľadu riaditeľov škôl (v percentách)
Dôležitosť kompetencií z pohľadu riaditeľov škôl (v percentách) Foto: TVNOVINY.sk
 

Rozdiel medzi prioritami škôl a očakávaniami zamestnávateľov asi neprekvapí. Len trinásť percent opýtaných škôl spolupracuje s firmami. Dá sa teda povedať, že sú to dva oddelené svety a do oboch by mali žiaci zapadať.

Ak škola komunikuje s firmou, prináša jej to ďalšiu veľkú výhodu- pozná trendy. Zíde sa to najmä na tých odboroch, v ktorých je technický pokrok veľmi rýchly a neustále prichádzajú inovácie. Škola je tak stále "v obraze", dokáže sa prispôsobiť a pripraviť absolventov rovno na prax.

Fridrichová poukazuje na to, že veľa škôl nevyužíva príležitosti, ktoré im poskytujú firmy.

"Bohužiaľ, mnohí zamestnávatelia, ktorí boli oslovení vo výskume projektu To dá rozum hovorili, že aj keď spolupracujú so školami, napríklad v rámci praxe, málokedy sa ich potom aj škola pýta, akí boli praktikanti, v čom videli ako zamestnávatelia nedostatky, ktoré sa dajú v škole napraviť a podobne. V tomto smere ide viac-menej o jednu z veľmi ľahkých foriem spolupráce, ktoré školy nevyužívajú."

Ako pozitívny príklad uvádza Fridrichová školu z východného Slovenska. Škola prenajala veľké nepoužívané haly súkromníkovi, ktorý na oplátku ponúkol šikovným stredoškolákom stáž a ostatným ukázal prácu vo fabrike.

Tímovú spoluprácu rozvíjajte na akomkoľvek predmete

To dá rozum považuje za slabú stránku stredných škôl a malý dôraz na výchovu k občianstvu. Prieskum agentúry Focus pre Radu mládeže Slovenska ukázal, že študenti sa občiansky vzdelávajú viac mimo školy, teda najmä v záujmových krúžkoch či mládežníckych organizáciách.

Kritické myslenie považuje za prioritu len 18 percent opýtaných.

Podľa Fridrichovej by mohli školy zabrať v celkovom rozvíjaní zručností žiakov. Ako príklad uvádza tímovú spoluprácu, ktorú podľa nej možno trénovať na ktoromkoľvek predmete.

"Zadám žiakom problémovú úlohu, ktorú spoločne riešia. Súčasne tak rozvíjam schopnosť spolupracovať, komunikačné a prezentačné schopnosti, zručnosť diskutovať a argumentovať, využívajú vedomosti z viacerých predmetov a podobne," vysvetľuje Fridrichová.

Na vine však nie sú len učitelia. Pri niektorých predmetoch by sa mohlo povinné učivo zoštíhliť, a tak by ostalo viac času na aktivity a rozvoj kompetencií.

Dotazníkového prieskumu projektu To dá rozum sa zúčastnilo 107 stredných škôl a 40 špeciálnych stredných škôl. Zapojili sa riaditelia, pedagógovia, asistenti učiteľov, výchovní poradcovia, majstri odbornej výchovy, odborní zamestnanci aj študenti.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce