17. 07. 2019 12:46 | BRATISLAVA/Katarína Kiššová

Kosiť či nekosiť? Udržiavanie biodiverzity môže mať aj negatívne následky

Zastupiteľstvo Petržalky sa rozhádalo kvôli koseniu.

V Petržalke je veľa nepokosených plôch.
V Petržalke je veľa nepokosených plôch. Foto: TVNOVINY.sk

Na najväčšom slovenskom sídlisku v Petržalke sa rozprúdila debata, či je z ekologického hľadiska vhodné kosiť trávnaté porasty. V samotnej Petržalke sa už začali zámerne vyčleňovať plochy, ktoré nemajú byť kosené a má na nich rásť tráva na divoko, aby sa zachovala prirodzená biodiverzita.

Takéto plochy sú však aj pri bytovkách a podľa miestnych poslancov môžu priniesť problémy alergikom, množenie hlodavcov a hromadenie odpadkov.

V meste prirodzená lúka nevznikne

Poslanec miestneho zastupiteľstva Juraj Kríž kritizuje starostu Jána Hrčku a tvrdí, že tohtoročnú údržbu o mestskú zeleň nezvládol. Trávu kosili príliš neskoro, a tak po kosbe ostalo suché strnisko, namiesto peknej zelenej trávy.

Niekoľko ďalších plôch nekosili vôbec. Napríklad, na Pifflovej ulici sa už ocitla aj tabuľa oznamujúca, že plocha je vyňatá z tohtoročnej kosby za účelom zvýšenia biodiverzity. Podpísaný je Dušan Vacek, referent na odbore životného prostredia na bratislavskom magistráte.

Petržalská radnica hovorí, že kosia všetky plochy, ktoré jej boli zverené.

Súčasná situácia podľa Elišky Ryljakovej z komunikačného oddelenia miestneho úradu vznikla po mimoriadne daždivej jari.

"Petržalka nemá štandardné trávnaté plochy, ale buriniská. Tento stav sme zdedili a už od februára pracujeme na dlhodobom a udržateľnom projekte, ktorý by situáciu natrvalo vyriešil. V najbližších týždňoch verejnosti oznámime riešenie, v súčasnosti ešte prebiehajú prepočty nákladov," oznámila Ryljaková.

Imunoalergológ Martin Hrubiško hovorí, že je naivné si myslieť, že v umelom prostredí, akým je mesto vznikne prirodzená lúka.

"Mať pekné lúky znie pekne. Ale aj krásna tatranská či alpská lúka sú obhospodarované. Sú dvakrát hnojené a asi trikrát ročne kosené. Spoločenstvo rastlín sa tam tvorilo stáročia. Čo sa stane na nepokosených terénoch? Rozrastú sa tam rastliny z čeľade astrovitých a to najmä palina a ambrózia a rastliny z čeľade láskavcovitých a mrkvovitých. To sú všetko zdroje alergujúceho peľu," vysvetľuje Hrubiško.

Vysoká tráva je aj pred bytovkami.
Vysoká tráva je aj pred bytovkami. Foto: TVNOVINY.sk
 

Zelene je dosť

Imunoalergológ upozorňuje, že v nepokosenej tráve sa množia hlodavce a často tam ľudia zvyknú odhadzovať odpadky. "Ľudia sú už raz takí. Keď vidia plochu, o ktorú sa nik nestará, tvoria tam odpad."

Poslanec Kríž dodáva, že Bratislava aj samotná Petržalka majú veľa miest, kde sa dá udržiavať divoká tráva a udržiavať biodiverzitu. Napríklad, pri Draždiaku, pri pretržalskej hrádzi, v Pečnianskom lese, na Železnej studničke či na Kamzíku.

Podľa Palúchovej je zákonná povinnosť obcí starať sa o svoju zeleň a v prípade, že ju nekosí, má zabezpečiť deratizáciu.

Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce