29. 08. 2019 13:28 | BANSKÁ BYSTRICA/TASR

Oslavy výročia SNP: Porovnajte si príhovory Čaputovej, Pellegriniho a Danka

Andrej Danko varoval pred fašistickým aj liberálnym extrémizmom.

Predseda parlamentu Andrej Danko počas prejavu na oslavách 75. výročia SNP.
Predseda parlamentu Andrej Danko počas prejavu na oslavách 75. výročia SNP. Foto: TASR/Ján Krošlák

Vo štvrtok doobeda sa v areáli Pamätníka Slovenského národného povstania (SNP) v Banskej Bystrici začali celoštátne oslavy 75. výročia SNP. Zúčastnili sa na nich všetci traja najvyšší ústavní činitelia SR, poslanci Národnej rady SR, zástupcovia politických strán, diplomatických zborov v SR, združení a organizácií.

 

Na slávnostnom zhromaždení vystúpili s príhovormi prezidentka Zuzana Čaputová, predseda NR SR Andrej Danko (SNS) a premiér Peter Pellegrini (Smer-SD). Do parku pod Pamätníkom SNP si prišli hrdinstvo bojovníkov v SNP uctiť tisícky ľudí, ktorí do mesta pod Urpínom pricestovali z celého Slovenska.

Príhovory troch najvyšších ústavných činiteľov vám prinášame v plnom znení.

Príhovor Zuzany Čaputovej

Prezidentka Zuzana Čaputová počas prejavu na oslavách 75. výročia SNP.
Prezidentka Zuzana Čaputová počas prejavu na oslavách 75. výročia SNP. Foto: TASR/Ján Krošlák
 

Vážení účastníci povstania, drahí spoluobčania,

som veľmi poctená tým, že dnes, po sedemdesiatich piatich rokoch od vypuknutia Povstania, môžem z tohto miesta poďakovať všetkým, ktorí pred trištvrte storočím našli v sebe toľko sily, odhodlania a odvahy, že so zbraňou v ruke bojovali za spravodlivú a posvätnú vec.

V hlbokej úcte sa pred vami skláňam. Riskovali ste svoje životy v boji za zachovanie ľudskosti, za záchranu európskej civilizácie, za svoju vlasť i slobodný život jej obyvateľov. Účastníkom Povstania patrí naša vďačná spomienka a nehynúce uznanie za to, čo pre nás všetkých urobili.

Aj keď to nehovorí žiaden parlamentný zákon, pravda je taká, že ste sa zaslúžili o vlasť mierou najvyššou. Som veľmi rada, že mám tú možnosť a môžem vám, účastníčkam a účastníkom Povstania, do očí povedať: Zaslúžili ste sa o republiku spôsobom, na ktorý sú už tri generácie právom hrdé.

V Slovenskom národnom povstaní išlo o všetko, čo je nám drahé a vzácne: o právo na život, právo na slobodu, právo na národnú a štátnu existenciu. Tým, že sme ako národ a spoločnosť povstali, bolo naše povstalecké vojsko vyhlásené za súčasť spojeneckých armád. Toto uznanie sme si nevydobyli rečami, ale účasťou našich vojakov v armádach protihitlerovských spojencov a predovšetkým Povstaním. Bez neho by sme neboli tým, čím sme - štátom so zakladateľskou protifašistickou a demokratickou tradíciou. Vďaka Povstaniu ju máme zapísanú v našom národnom i štátnom rodnom liste.

Ak si máme v duchu tejto tradície dnes uctiť pamiatku a odkaz povstania, musíme si uchovať vieru v to, v čo verili jeho hrdinovia. Veľmi si želám, aby sme aj my, tak ako oni, našli v sebe dostatok sily, odvahy i odhodlania na obranu hodnôt demokratického právneho štátu, slobody, spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti. V podmienkach, v ktorých tu a teraz žijeme.
Bez Povstania by sme boli porazení a historicky pokorení. Masovým ozbrojeným vystúpením sme opäť nadobudli takmer už stratenú česť.

Vážení hostia, milí spoluobčania, pri tejto príležitosť chcem pripomenúť aj niečo, na čo - možno s výnimkou vojenských historikov - trochu zabúdame. Bojovali sme v skutočnej vojne a bojovali sme v nej odvážne a obetavo.

Ak nemecké velenie pôvodne odhadovalo, že na potlačenie Povstanie bude stačiť „policajná akcia", ktorá potrvá týždeň, napokon tu museli nasadiť niekoľko tisícovú armádu, ktorá potrebovala takmer dva mesiace, kým povstalcov zatlačila do hôr. Povstanie sa tak stalo základom aj pre našu vojenskú tradíciu, ktorú by sme mali s hrdosťou vnímať a neprehliadať ju len preto, že sme mierumilovným spoločenstvom.

Keď sa naši historici zamýšľali nad tým, čím bolo naše Povstanie také výnimočné, dospeli k záveru, že bolo také nielen svojou veľkosťou, ale aj pluralitou. Zapojili sa doň konzervatívni čechoslováci i slovenskí nacionalisti, stúpenci parlamentnej demokracie, sovietskej moci, obdivovatelia Západu aj Východu, katolíci, evanjelici, Rómovia aj židia.
V rozhodujúcej historickej chvíli sa všetci dokázali povzniesť nad to, čo ich rozdeľovalo, dokázali sa dohodnúť, aby sa mohli podieľať na odstránení hlavnej hrozby vtedajšej doby - nacizmu a jeho ríše zla.

Tento odkaz povstania, popri jeho protifašistickom a prodemokratickom charaktere, považujem za najdôležitejší. Pretože, tak ako každá doba, aj tá dnešná, má svoje vážne hrozby. V porovnaní s povstaleckou generáciou máme to šťastie, že dnes sa nemusíme so zbraňou v ruke brániť proti nacistickej mašinérii usilujúcej o svetovládu. Ale klamali by sme samých seba, keby sme nevideli, že hrozby sú tu stále prítomné a že aj teraz, po sedemdesiatich piatich rokoch, naliehavo potrebujeme, aby pluralita nebola prekážkou spolupráce. Nemusíme sa vo všetkom zhodovať, aby sme mohli spolu žiť a aby sme sa mohli spolupodieľať na budovaní štátu, ktorý bude slúžiť všetkým svojim občanom.

Ak sa tak stane, odkaz Povstania si nebudeme iba slávnostne pripomínať, lebo sa zmení na žitý odkaz. Neviem si predstaviť lepší spôsob, akým by sme mohli vyjadriť našu úctu a vďaku všetkým, ktorí sa o Povstanie zaslúžili.

Ďakujem vám za pozornosť.

Príhovor Petra Pellegriniho

Peter Pellegrini počas prejavu na oslavách 75. výročia SNP.
Peter Pellegrini počas prejavu na oslavách 75. výročia SNP. Foto: TASR/Ján Krošlák
 

Vážená pani prezidentka, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vzácni hostia,

dovoľte mi, aby som sa napriek dnešnému reprezentatívnemu a medzinárodnému zastúpeniu na našich oslavách prihovoril najprv tým, na ktorých uniformy, medaily či odznaky hľadím s neskutočným údivom a obdivom.

Vážení hrdinovia Slovenského národného povstania, vojnoví veteráni, partizáni a všetci, ktorí ste sa doň akýmkoľvek spôsobom zapojili, vám dnes patrí úcta celej slovenskej spoločnosti. Keď som si čítal spomienky vašich kamarátov na chvíle spred 75 rokov, upútali ma slová vtedy 20-ročného účastníka povstania Samuela Barana: "Nepovažoval som sa za hrdinu. Len som splnil svoje predsavzatie: nečakať na iných a podieľať sa na oslobodení aj svojou troškou. Ťažko sa mi však na to spomína, lebo stále myslím na kamarátov, ktorí sa oslobodenia nedočkali."

Vidím v týchto vetách tri odkazy. Jedným z nich je obrovská zodpovednosť ľudí, ktorí 29. augusta 1944 zobrali do rúk zbrane. Nechceli čakať, že za nich vyrieši situáciu niekto iný. Oni boli práve tí, ktorí sa rozhodli nastaviť hrude okupantským guľkám. Druhým odkazom je, že napĺňanie tejto zodpovednosti ich mnohých stálo svoje životy. Znie to asi najmä pre mladé generácie triviálne: ale v slovenských zákopoch a lesoch sa zomieralo. Nebola to žiadna počítačová hra, ale skutočný zápas o holý život. A mnohí z tých, ktorí ho prežili, ešte mnoho rokov trpeli svojimi zraneniami alebo sa strhávali zo sna, budení scénami, ktoré boli nútení prežiť.

A posledným a tým najdôležitejším odkazom je skromnosť mnohých z vás, ktorí sa napriek všetkému prežitému utrpeniu necítia byť hrdinami. Chcem vám však dnes a z tohto miesta povedať, že hrdinami ste. Slovenský národ vám má za čo ďakovať. A nielen vám, ale všetkým tým desaťtisícom, ktorí sa, žiaľ, dnešného dňa nedožili. Mnohí z nás si dnes nevieme predstaviť, že sa tvárou v tvár smrti rozhodne niekto povýšiť boj za slobodu a princípy nad svoj vlastný život. Zviedli ste existenčný zápas so zlom. Vďaka vám bolo vtedajšie Československo prijaté medzi víťazov druhej svetovej vojny a vďaka vám sa skončilo najhoršie hromadné zabíjanie, aké kedy svet spoznal. Sláva vám a česť pamiatke všetkým vašim kamarátom, ktorí tu dnes už nie sú medzi nami.

A my všetci ostatní, prosím, nezabudnime, do čoho sa títo statoční ľudia pustili. A skúsme si predstaviť situácie, ktoré oni a ich súpútnici museli vtedy zažívať. Že vám z ničoho nič zabúchajú na dvere gestapáci a odvedú vám otca, starého otca či synov a niekde na lúke ich všetkých bez príčiny povraždia. Že do dediny z ničoho nič vpadne fašistická banda a začne strieľať na každého, aj na ženy a deti, ktoré umierajú pod dávkami zo samopalov. Že len tak z rozmaru popravia traja ožratí nacisti človeka tak, že ho rozrežú pílou na gátri, ako to urobili po tragických udalostiach v Kališti. Ale aj bez týchto vražedných scén čakalo vojakov i partizánov obrovské utrpenie v zime a lesoch, kde boli bez jedla či oblečenia odkázaní na pomoc ľudí z blízkych dedín. A títo ľudia im ju skutočne poskytovali, hoci celé svoje rodiny vystavovali smrteľnému nebezpečenstvu. Veľká vďaka patrí obetavým Slovenkám a Slovákom, ktorí našim partizánom pomáhali.

Takto vyzeral každodenných život našich hrdinov. Dnes sú poslední z nich tu medzi nami a ja z toho úprimne teším. A ako Banskobystričan som poctený tým, že práve toto mesto, srdce povstaleckého Slovenska, ich môže privítať na svojej pôde. Na ich počesť tu dnes budú pochodovať súčasní slovenskí vojaci. Ich uniformy i výzbroj sú už iné, no táto armáda je rovnakým symbolom národnej hrdosti Slovákov, ako tá bola tá pred 75 rokmi. A tu mi prepáčte, ale musím povedať, že ako Banskobystričana ma obzvlášť mrzia slová pochybností, či naozaj potrebujeme pri príležitosti osláv SNP takéto veľké oslavy, vojenskú prehliadku a organizáciu takého množstva sprievodných podujatí.

A ja hovorím jasne a priamo - áno, potrebujeme, lebo to robíme kvôli týmto ľuďom, ktorí sú ešte dnes medzi nami! Naopak, my, národ slovenský, sa tešme, že si vieme dôstojne pripomínať, toto unikátne výročie, ktorého hodnoty dodnes formujú štátotvorný charakter Slovenskej republiky. A buďme radi, že pri tej príležitosti môžu našim hrdinom ich vojenskí nasledovníci zasalutovať a my ostatní môžeme povedať prosté, ale úprimné - ďakujeme.

Vážené dámy, vážení páni,
slovenská armáda tu okrem pocty hrdinom SNP demonštruje aj svoju pripravenosť brániť svoju vlasť. No my všetci musíme byť pripravení na iný boj. Boj proti neprávosti, útlaku, prenasledovaniu akejkoľvek formy - lebo inak naše spomínanie nemá a nebude mať cenu. Musíme sa zastávať bezvládnych, chorých, osamelých a utláčaných, pretože to nie je len vysokou cnosťou, ale aj našou povinnosťou.

Na sociálnych sieťach sa dnes otvorene šíria príspevky podnecujúce k násiliu, ktoré klamlivou propagandou vnášajú do spoločnosť chaos. Prekrúcajú historické súvislosti a tvária sa, akoby boli viac záležitosťou názorov ako faktov. Extrémisti pritom prejavujú čoraz väčšiu sofistikovanosť, zjemňujú svoju rétoriku, maskujú ju do tradičných či ľudových hodnôt a pri svojich politických ambíciách sa snažia vplývať najmä na mladých ľudí.

Veďme preto, prosím, mladých doma, v rodinách a školách k tomu, aby chápali, kam môže dospieť fašizmus a učme ich tolerancii. Vysvetľujme im, že v druhej svetovej vojne bola definitívne porazená ideológia, ktorá sa snažila o ovládnutie sveta, a nehanebne určovala, kto je nadčlovek a kto podradná rasa. I to, kto nemá právo na život. V duchu tohto poučenia sa dnes musíme stavať na odpor každej ideológii, ktorej predstavitelia sa neštítia ničiť všetko, k čomu pociťujú nenávisť.

Sloboda je slovo s hlbokým obsahom. Skutočná sloboda však tkvie aj v ochote niesť zodpovednosť - zodpovednosť za budúcnosť, za iných, hoc aj neznámych ľudí. Naši predkovia sa postavili na odpor aj preto, lebo vedeli, že budúcnosť v neustálom strachu a prenasledovaní sa nedá nazvať životom. Títo ľudia mali tiež svoje túžby a sny o slobodnom živote. Mali svoje rodiny, ku ktorým sa už nikdy nevrátili. Doma po nich ostali vdovy a siroty. Matky a otcovia, ktorí sa nedočkali návratu svojich synov. Nech je pripomienka 75. výročia Slovenského národného povstania predovšetkým vyjadrením našej vďačnosti za obete, prinesené pre naše dobro, život a slobodu.

A ja vám chcem všetkým, ktorí ste sem dnes prišli, naozaj úprimne a zo srdca poďakovať, že ste sa prišli pokloniť hrdinstvu tých, ktorí bojovali a padli za našu slobodu. Česť ich pamiatke!

Príhovor Andreja Danka

Predseda parlamentu Andrej Danko počas prejavu na oslavách 75. výročia SNP.
Predseda parlamentu Andrej Danko počas prejavu na oslavách 75. výročia SNP. Foto: TASR/Ján Krošlák
 

Milé Slovenky, Slováci, vážení protokolárni hostia, ale hlavne drahí veteráni povstania.

Som rád, že je tu aj dnes bohaté zastúpenie delegácií takmer všetkých národov, ktoré sa pred 75-timi rokmi so zbraňou v ruke a nebývalou odvahou postavili krvavým fašistickým hlavniam. Mnohí vtedy riskovali a obetovali to najcennejšie - svoj život. Patrí im naša úcta, že neváhali ani sekundu bojovať za slobodu a prebudenie niektorých Slovákov.
O to viac ma mrzí, že sú i dnes medzi nami, dokonca aj v politike ľudia, ktorí prekrúcajú históriu, obliekajú si fašistické uniformy a požívajú dôveru občanov. Je to neskutočná hanba s ktorou musíme znovu bojovať. Nikdy však nesmieme zabúdať na to, kto stál po našom boku v tých najťažších časoch. Klaniam sa preto hrdinstvu našich 35 priateľských národov.

Osobitne ma teší, že ako predseda Národnej rady SR tu dnes môžem pozdraviť predsedu českého senátu pána Kuberu, predsedu poslaneckej snemovne Českej republiky pána Vondráčka, podpredsedu senátu Poľskej republiky pána Peka a obzvlášť som hrdý na to, že sú tu moji priatelia senátori a poslanci z Ruskej federácie pod vedením podpredsedov pána Umachanova a pána Petra Tolstého. Áno, Banskú Bystricu dnes navštívil aj pra-pra-vnuk Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorého spájal so Slovenskom jeho osobný lekár Makovický.

Symbolické srdce v architektúre pamätníka SNP vyjadruje na jednej strane túžbu po štátnosti, a na strane druhej odhodlanie bojovať proti fašizmu. V jednom z najťažších období sme získali svoj štát, ale daň za jeho vznik bola krutá. Mnoho ľudí vtedy uverilo pomýlenej vízii fašizmu. SNP je však svedectvom toho, že podstatná časť nášho národa si zachovala triezvy pohľad.

Žiaľ, aj dnes stojíme na pomyselnej hranici, kedy sa deformujú hodnoty ľudskosti a sme svedkami návratu k extrémistickým ideológiám. Na jednej strane je tu extrémizmus fašistický, a na strane druhej klasicky liberálny.

Slovenská republika je založená na Cyrilometodskej tradícii. O to viac preto vnímajme ľudí, ktorí delia svet podľa farby pleti, rúcajú tradičné hodnoty rodiny, nič pre nich nie je sväté, používajú vulgarizmy, užívajú drogy, všetko môžu, sú plní presvedčenia, že majú patent na pravdu, že majú právo dokonca súdiť ľudí. Často práve oni umelo vyvolávajú konflikty, aby sa potom tvárili, že sú ľudskí a priateľskí. Práve v dnešnej dobe internetu sa nesmieme nechať manipulovať klamstvami vytrhnutými z kontextu. Propaganda a manipulácia je dnes prítomná a je silnejšia ako kedykoľvek predtým.

SNP je spojené s množstvom významných osobností, som však presvedčený, že jednej z nich by mala patriť osobitná pozornosť. Je to osobnosť, ktorej život bol plný úspechov, ale aj pádov. Plný sklamaní a to najmä z blízkych, ktorí ho na miesto uznania zavreli v 50-tych rokoch do väzenia. Je to jeden z hlavných predstaviteľov SNP, dlhoročný prezident republiky, výnimočný človek plný odhodlania. Doktor Gustáv Husák.

Na jeho životnom príbehu sa učme, pozorujme, aké vrtkavé sú medziľudské vzťahy, aká vrtkavá je sláva. Vždy sa budem klaňať jeho pamiatke a v politike pripomínať, že život nie je čierny a biely. Že život je plný kompromisov a je naplnený len vtedy, keď človek verí svojim ideálom, dodržiava pravidlá, ide ďalej aj keď ho mnohí nechápu, dodržiava pravidlá, pomáha druhým a súčasne má jasný cieľ.

Pri tejto príležitosti vás, hlavne občania SR, dnes prosím, a to v kontexte týchto historických udalostí, aby ste nikdy nezabúdali na to, ako sa dá jednoducho v živote zísť zo správnej cesty. Aby ste nepodľahli fašistickému, ani liberálnemu extrémizmu. Manipulujú vás a klamú len preto, aby ovládli vaše myslenie a naše milované Slovensko.

Ďakujem.


Komentáre ( 0)

 

VIAC Z Domáce